Prítomní sa na začiatku besedy dozvedeli, že jeho otec sa zaoberal liečením tuberkulózy – vstúpil najprv do sociálnodemokratickej strany a potom do komunistickej. Po okupácii bol v odboji, od roku 1943 v niekoľkých koncentračných táboroch, kde väčšinou pracoval ako pomocník lekára.
Nejednoznačný tribunál
„Po vojne bol na súde s esesáckym šéflekárom hlavným svedkom a vrátil sa značne rozčúlený,“ spomínal profesor Janouch, lebo ho pomaly obvinili, že si vymýšľa. Padol návrh na trest smrti, ale pretože to bol anglicko-francúzsko-americký tribunál a s trestom smrti museli jednoznačne súhlasiť všetci, pričom anglický sudca za to nehlasoval, tak esesák vyviazol so zdravou kožou a po prepustení dokonca napísal nejakú knihu, ako s ním zle zaobchádzali. Po vojne pôsobil Janouchov otec ako šéflekár pražskej zdravotnej organizácie. Ordinoval aj doma. „Bol som vychovaný v záujme o Rusko,“ podčiarkol Janouch s tým, že jeho otec už v septembri 1938 odišiel na svoju prvú cestu do Ruska, ktorá bola súkromná, a „prišiel dosť sklamaný“. „Ale nedalo sa inak, bola tu nemecká okupácia,“ dodal.
Štúdiá v ZSSR
„Jeho sociálne angažmán sa prenieslo aj na mňa. Otec ma po štyridsiatom piatom dal na ruské gymnázium a ja som nadšene súhlasil. Predtým som sa rozhodol, že v ôsmej triede preskočím jednu triedu, čo bolo veľmi neobvyklé. Vtedy bola desaťročná dochádzka,“ prezradil na seba zo svojho detstva Janouch. „Po Hirošime a Nagasaki som sa rozhodol robiť fyziku, pretože som nechápal, ako je možné dať do takej malej bomby toľko energie. Päť rokov som sa učil v Leningrade a po roku strávenom v Československu som sa išiel opäť učiť do Sovietskeho zväzu. Najprv do Leningradu a potom do Moskvy, kde som sa mohol učiť od tých najznámejších ruských jadrových fyzikov. Spočiatku som musel študovať chémiu, ale bol som veľmi tvrdohlavý a podarilo sa mi presvedčiť české úrady, že budeme potrebovať aspoň jedného jadrového fyzika. Po dlhých ťahaniciach som teda dostal povolenie,“ konštatoval hosť.
Odišiel do Číny, kde strávil 40 dní, bol v niekoľkých veľkých mestách a stretol sa s radom tamojších fyzikov. „Snažil som sa pochopiť, čo sa tam deje, pretože tam bola devastujúca kultúrna revolúcia. Ale Čína má veľké kultúrne tradície, takže prežila aj toto. Obdivoval som ju už pred vytvorením Čínskej ľudovej republiky a pochopil som, akým spôsobom sa bude vyvíjať,“ zaspomínal na „krajinu draka“.
Vo Švédsku
„Keď mi vo Švédsku dali politický azyl, neprijal som rozhodnutie, že ma v Československu zbavili občianstva. Takýchto prípadov bolo asi len desať,“ uviedol Janouch.
Priatelil sa s držiteľom Nobelovej ceny Andrejom Sacharovom – bol jedným z piatich osobne pozvaných na odovzdávanie tohto ocenenia v Osle. „On je autorom sovietskej atómovej vodíkovej bomby. Dostal sa potom do konfliktu s miestnymi úradmi, stratil zamestnanie,“ povedal o významnom ochrancovi ľudských práv v bývalom ZSSR. Keď bol profesor Janouch v disente, pomáhal ľuďom, ktorí tam boli vo väzení. „Vďaka kontaktom s Havlom a ďalšími ľuďmi sa podarilo vybudovať organizáciu, ktorá pomáhala desiatkam rodín, ktorých členov vyhodili z práce alebo zatkli. Peniaze sme sem posielali legálne, české úrady potrebovali valutové obchody, pretože mali zúfalý nedostatok valút,“ informoval prítomných Janouch. „Vytvoril sa fungujúci systém, ktorý úplne legálne posielal peniaze Dienstbierovi, Havlovi, ktorí potom dostávali tuzexové bony a mohli ich oficiálne meniť za české koruny.“
Václav Havel Zdroj: TASR
Pomoc postihnutým
Vďaka Janouchovi sa podarilo zaobstarať Leksellov gama nôž, ktorého bolo vo svete poskromne. Ten fungoval v Nemocnici na Homolce dvadsať rokov. „Potom bol rekonštruovaný a je tu dodnes.“
Na verejnosti sa neobjavovali invalidi, pretože neboli vozíčky: „Nadáciou sme teda pomáhali postihnutým ľuďom. Bolo vidieť menej starších ľudí, ktorí boli nejako postihnutí, než vo Švédsku, lebo sa nemohli pohybovať medzi bežnými ľuďmi.“ Možnosť pohybovať sa na verejnosti pre nich prakticky vo vtedajšom Československu neexistovala.
Jeden z prítomných sa potom spýtal, čo hovoril na kauzu Milady Horákovej. „Otec bol veľmi znepokojený,“ uviedol Janouch. „Už v tom čase som mal pochybnosti, čo sa tu deje. V Moskve som si začal uvedomovať, že ten systém je veľmi nespravodlivý a potrebuje mnoho zmien.“
Ďalšia otázka sa týkala Jáchymova a uránu na ruské jadrové zbrane. Janouch odpovedal: „V Sovietskom zväze po zhodení amerických bômb na Japonsko na to neboli pripravení. To viedlo k tomu, že hľadali, kde by mohli získať najjednoduchším spôsobom čo najväčšie množstvo uránu. Ako jediné sa ukázalo Československo, okrem juhu NDR. Rusi tu veľmi rýchlo začali dolovať urán.“
Mešity na severe Európy
„Čo hovoríte na situáciu vo Švédsku? Vaša dcéra často upozorňuje na utečeneckú krízu, takže je braná ako protiemigračná a vlastne ju tam odsudzujú. Nie je táto spoločnosť prehnane korektná?“ znela otázka muža v stredných rokoch. „Pre nás, keď sme zostali vo Švédsku, to znamenalo akceptovať švédsku spoločnosť a zapojiť sa do nej. To, čo sa tu začalo diať v ostatných rokoch, tak úplne súhlasím s dcérou, že sa nemôžu vytvárať mešity v každom meste. My sme prišli do Švédska s tým, že akceptujeme pravidlá a hodnoty, ktoré tu už existujú. Nie že si tam budeme vytvárať veľmi malé Československo,“ zdôraznil Janouch. „Treba nastaviť určité podmienky. Nie je možné stavať mešity v každom meste, v škole zavádzať ďalšie náboženstvo. My sme akceptovali pravidlá, ktoré tam existovali, a nevytvárali iné. Myslím si, že som veľmi tolerantný, ale mám určité obavy, kam by viedla neobmedzená prisťahovalecká vlna. Oni si môžu vyznávať nejaké náboženstvo, ale Švédsko predsa nie je krajina, kde by mala byť mešita v každom väčšom meste, kde by sa mali deti v škole učiť islam. Tam by predsa malo byť katolícke alebo protestantské náboženstvo. To je vec, ktorá z môjho pohľadu nepripadá do úvahy.“
Zlý Klaus a ľudomil Soros
Ďalej potom zaznela otázka o Sorosovi, ktorému sa dnes vraj nasadzuje „psia hlava“:
„My sa poznáme veľmi dobre, časť prostriedkov charty pochádzala od neho. Je to veľmi liberálny a otvorený človek. Nikdy som s ním nemal nejaké konflikty,“ odpovedal Janouch. „Myslím si, že Soros sa veľmi zaslúžil o vytvorenie multikultúrnych spoločností. Do dnešného dňa s ním mám dobré styky a nikdy sa ma nesnažil do niečoho nútiť. Ja som mal poradcov, medzi ktorými boli Václav Havel, Jiří Dienstbier, ktorí určovali politiku Nadácie Charty 77. Klaus môže za to, že tu nie je jeho vysoká škola. Soros si myslel, že by Stredoeurópska univerzita mohla byť v Prahe, a bol na to ochotný dať desiatky miliónov dolárov. Nakoniec teda bola prenesená do Maďarska, pretože Soros je Maďar. Ale aj napriek tomu si myslel, že Praha alebo Česká republika by bola lepším miestom na umiestnenie takejto univerzity, a to vzhľadom na český systém vzdelania, ktorý bol vyvinutejší než maďarský.“
George Soros Zdroj: TASR
„Aké mal Klaus dôvody?“ znela pripomienka z auditória, odkiaľ tiež zahučalo: „Pretože je hlúpy…“
„Klaus a niektorí iní boli proti vytvoreniu Stredoeurópskej univerzity a po sérii nepríjemných diskusií sa Soros rozhodol, že bude podporovať vznik tejto univerzity v Maďarsku. Mne to bolo veľmi ľúto, pretože sme sem mohli získať mnoho významných vedcov. A to sa nestalo,“ reagoval clivo Janouch.
Václav Klaus Zdroj: SITA
„A ako Sorosa vnímajú v jeho krajine?“ Janouch odvetil: „To vám nemôžem povedať…“
