Vojny v Sýrii a na Ukrajine dnes podľa Baštu slúžia na meranie síl medzi Spojenými štátmi a Ruskom. V Sýrii Američania stavili na tzv. demokratickú opozíciu proti súčasnej hlave štátu Bašárovi Asadovi, zatiaľ čo ruský prezident Vladimir Putin podporuje práve sýrskeho prezidenta. A pretože sa Rusi zaštiťujú bojom proti Islamskému štátu, mohli oficiálne nasadiť svoju vlastnú armádu, ktorá vojnu v Sýrii zásadne ovplyvnila. Pri moci zostáva Bašár Asad a v regióne rastie vplyv Iránu, zatiaľ čo Saudská Arábia, tradičný spojenec USA, slabne. Summa summarum, Američania utrpeli v Sýrii strategickú porážku.
Túto porážku, ako sa domnieva Bašta, sa Washington pokúsi Moskve vrátiť. Napríklad práve na Ukrajine. Tam americká vláda podporuje oficiálnu vládu v Kyjeve, zatiaľ čo Putin stojí na strane separatistov túžiacich po tom, aby sa východ Ukrajiny pripojil k Rusku. Američania sa netaja tým, že chcú Ukrajincom poslať moderné zbrane.
Vladimir Putin. Zdroj: TASR
Znamená to, že sa naplno rozhorí vojna medzi Ruskom a USA? Bašta si myslí, že otvorená konfrontácia veľmocí zatiaľ nehrozí. Ale to neznamená, že by Európania mali zostať pokojní.
„Vojny od počiatkov ľudských dejín vždy sprevádzali epidémie. Platí to aj dnes, ako ukazuje štúdia publikovaná tento týždeň v USA v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, ktorá si všíma vplyv ukrajinskej vojny na šírenie vírusu HIV. Medzinárodný vedecký tím, ktorý sledoval genóm jedného špecifického vírusu, došiel k záveru, že v súčasnosti je ním na Ukrajine nakazených 220 000 ľudí (tridsať prípadov na 100 000 obyvateľov). Prvý nositeľ tohto typu vírusu HIV sa na východe Ukrajiny objavil v roku 2001. Epidémia sa rozbehla až v roku 2014 v súvislosti s vnútornou migráciou a zhoršením zdravotnej starostlivosti v dôsledku vojnových udalostí. Nuž máme sa na čo tešiť vojna-nevojna,“ uzavrel Bašta.
Celý text si môžete prečítať TU.
