streda, 30 novembra, 2022
1 C
Bratislava
ÚvodArénaBlahová si nemôže uzurpovať právo do svojich rúk. Robiť si PR na...

Blahová si nemôže uzurpovať právo do svojich rúk. Robiť si PR na deťoch je podľa mňa vrchol nezodpovednosti, hovorí Tomanová

Posledné dni sme svedkami obrovskej medializácie prípadu, keď sa mala podľa vašich tvrdení poslankyňa Natália Blahová dopustiť údajného únosu dieťaťa v obci Jakubov. Je vhodné, aby sa medializovali takéto prípady, keď ide skutočne o samotné dieťa?

Považujem za dôležité, aby sa v žiadnom prípade nemedializovali problémy detí. Bola by som veľmi rada, keby sa dokázali prijať právne predpisy, ako ich má napríklad Rakúsko, keď novinári absolútne akceptujú, že dané prípady nebudú zverejňovať.

Je pravda, že sa stane, že prípad prezentuje niektorý z rodičov dieťaťa, ale je úplne neprípustné, aby si poslankyne NR SR robili PR na prípadoch detí. Sú to ľudia, ktorí neovládajú celkom dobre procesné postupy a neovládajú ani kompetencie jednotlivých orgánov a inštitúcií. Nie sú schopní zabezpečiť a vyčerpať všetky možnosti tak, aby danému prípadu pomohli, ale idú rovno na medializáciu. Pre mňa by nebol problém každý deň napísať na internete, s čím som sa stretla, pričom som presvedčená, že by to boli asi najčítanejšie informácie v rámci Slovenska.

V prípade údajného únosu dieťaťa poslankyňou však pani Blahová tvrdí, že ste to práve vy, ktorá ste prvá upozornili na tento prípad tým, že ste poslali tlačovú správu s miestom, kde k celému incidentu prišlo.

Pani Blahová napísala deň predtým srdcervúci článok o tomto prípade. V roku 2016 bol obdobný prípad malého chlapca. Pani poslankyne útočili voči matke neuveriteľným spôsobom, pričom ma vyzývali, že mám do piatich minúť zvolať tlačovku a podobne, ale nezaujímalo ich, že my sme sa v danej veci už týždeň predtým obracali na príslušné úrady práce a prokuratúru. Dieťa bolo právoplatne zverené matke, a dokonca súd postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a sociálna pracovníčka nemala vtedy žiadne kompetencie a bola pasívnym účastníkom výkonu takéhoto rozhodnutia. O miesto prišiel súdny úradník, ktorý takýto výkon robil po prvýkrát.

Súhlasím s tým, že dieťa nebolo pripravené na výkon, matka mala zvážiť túto skutočnosť a mala sa obrátiť na príslušný úrad práce, ktorý mohol pomôcť stretnutiu a pripraviť dieťa na odchod s matkou do Švajčiarska. Matka na to nečakala, vzala svojím spôsobom právo do svojich rúk a dieťa zobrala. Čiže pokiaľ ide o takéto prípady, treba využiť referáty sociálneho poradenstva a psychologickej starostlivosti, prípadne využiť akreditované subjekty, ktoré môže určiť súd na uľahčenie styku odmietaného rodiča s dieťaťom. Tento postoj je potrebné zvoliť aj v súčasnom medializovanom prípade.

Ak sa ale vrátim k medializovanému prípadu z minulého týždňa, tak matka a aj poslankyňa Blahová poukazujú na uznesenie okresného a krajského súdu, kde súd nariaďuje otcovi, aby dieťa vrátil matke do Ekvádora.

Matka dieťaťa u nás bola dva dni pred incidentom, dokonca komunikovali sme s ňou v deň incidentu o 9.27 hod. Podanie v danej veci sme mali aj od matky, aj od otca. Ja nemôžem zastupovať ani matku, ani otca, na čo som ich obidvoch aj dôrazne upozornila. Matke sme dva dni predtým, čo sa udiala celá situácia, povedali, že musí konať cez výkon rozhodnutia, pričom budeme monitorovať činnosť úradu práce pri jeho styku s otcom a dieťaťom. Myslela som tým to, aby dieťaťu a rodičom bola poskytnutá dobrá psychologická starostlivosť v súvislosti s rozhodnutím súdu o návratovom konaní. Treba brať do úvahy, že tento manželský pár nie je doposiaľ rozvedený a dieťa nebolo právoplatne zverené do starostlivosti ani jednému z rodičov.

Opakujem, že rešpektujúc rozhodnutie súdu, nebudem zasahovať do konania a vyjadrovať sa ani k matke, ani k otcovi. Nie je však podľa mňa prípustné, aby poslankyňa NR SR ako členka najvyššieho zákonodarného zboru vzala do rúk súdnu moc a išla realizovať výkon rozhodnutia súvisiaceho s návratovým konaním. V televíznej debate som sa pýtala pani poslankyne, či išlo o návratové konanie alebo o plnenie uznesenia v neodkladnom opatrení týkajúcom sa styku dieťaťa s matkou. Pani poslankyňa neodpovedala, pretože prakticky ani nevedela a nepoznala meritum veci, ale hájila sa tým, že chcela pomôcť matke stretnúť sa s dieťaťom. Zamiešala sa do manželského sváru, pričom dieťa ešte nebolo zverené ani jednému z rodičov. Prečo mala do toho zasahovať? Týmto svojím konaním z môjho pohľadu prekročila svoje kompetencie, porušila právo dieťaťa, viď. článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa.

K celej situácii som sa vyjadrila, až keď som mala správu o incidente zo školy, kde je jednoznačne napísané, že pani poslankyňa a jej asistentka sa skutočne predstavili ako pracovníčky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a prišli robiť výkon.

Poslankyňa Blahová vo videu, ktoré sme zverejnili aj my, hovorí, že je poslankyňa, ale okrem iného aj sociálna pracovníčka. Ona aj neskôr tvrdila, že sa nepredstavovala ako pracovníčka z úradu práce, ale že prišla iba ako sprievod matky.

Ja mám k celej situácii doklad z relevantnej inštitúcie, ktorého sa musím držať a nemôžem strieľať len tak odboku. Kto je sociálny pracovník? Je pani Blahová sociálna pracovníčka alebo poslankyňa? V žiadnom prípade nemala byť prítomná na danom mieste.

Zaznieva tu však protiargument, nakoľko je tento spis od riaditeľky školy relevantný, keďže zriaďovateľom školy je obec a starostom obce je starý otec dieťaťa.

O tom nech rozhodnú orgány činné v trestnom konaní. Riaditeľka školy však presne vie, koho a kedy môže púšťať do školy. Navyše na narušenie vyučovacieho procesu musí byť dôvod. V prípade, ak sa uvedené osoby predstavili ako sociálne pracovníčky podieľajúce sa na výkone rozhodnutia, riaditeľka školy postupovala správne v zmysle vyhlášky a metodických usmernení.

Dostupné videá potvrdzujú, že pani poslankyňa školu navštívila. Čo tam teda hľadala? Mala to byť výslovne záležitosť otca a matky, prípadne zamestnancov úradu práce. Navyše pri predávaní dieťaťa v zmysle rozhodnutia súdu nemalo dôjsť k narušeniu vyučovacieho procesu. Styk bol určený na dvanástu hodinu, teda na čas skončenia sa vyučovania. Na to bol pripravený aj otec. Ak sa matka mohla už predtým viackrát v zmysle tohto rozhodnutia stretnúť s dieťaťom, prečo pri tomto incidente musela asistovať poslankyňa národnej rady?

Pani poslankyňa nie je oprávnená konať tak, ako konala, a uzurpovať si právo do svojich rúk. Ona sa nachádza kdesi inde. Nechce pochopiť, že nemá toľko skúseností ani dostatok vedomostí, ako i prehľad o kompetenciách jednotlivých inštitúcií. Robiť si PR na deťoch je podľa mňa vrchol nezodpovednosti. Mám povedomie o minimálne ďalších troch prípadoch, kde pani poslankyňa poškodila svojím nezodpovedným konaním najlepší záujem dieťaťa, a to len preto, lebo nedostatočne ovláda problematiku a pristupuje k prípadom zbrklo a emotívne. Osobne som sa nikdy s takýmto konaním poslanca za roky svojej praxe nestretla.

Rovnaká kritika z opozície je aj na vás s tým, že ste nekompetentná zastávať takýto úrad.

V čom nemám kompetencie? Pani Blahová nedokázala v celej relácii v TA3 označiť ani jeden relevantný príklad, v čom nemám kompetencie. Nepoznám Dohovor o právach dieťaťa? Zrejme lepšie ako ona. Nemám vedomosť o právnych predpisoch? Pri príprave mnohých som bola. Kto iný ako ja sa má zastať dieťaťa? Kto iný ako komisár pre deti má povedať: Pani poslankyňa, tak toto už nie!“ Ja sa vždy zastanem dieťaťa a naša spoločnosť to musí rešpektovať.

Viera Tomanová. Zdroj: TASR

Podľa vás by sa teda mala celá situácia vyriešiť ako?

O tom musia rozhodnúť orgány činné v trestnom konaní a súdy.

Súd ale nariaďuje otcovi, aby dieťa vrátil matke do Ekvádora.

Súd uznal, že nemôže v tomto prípade konať o tom, komu bude dieťa zverené, keďže povedal, že obvyklý pobyt dieťaťa je v Ekvádore. Ja musím akceptovať rozhodnutie súdu.

O tom, kto dieťa dostane a kde bude v budúcnosti, musí rozhodnúť súd. Ak dieťa nie je pripravené na návrat, tak je potrebné s ním pracovať a pripravovať ho. Navyše dieťa opakovane tvrdilo, že nechce odísť zo Slovenska. Bolo by rado, keby matka zostala na Slovensku a malo by obidvoch rodičov. Prežilo tu totiž väčšiu časť svojho života, šesť a pol roka. Kde je teda dieťa doma? Na Slovensku alebo v Ekvádore? My ho len tak vezmeme a dáme do Ekvádora, aj keď tu už má vytvorené sociálne kontakty? Skutočne je potrebné citlivo pristupovať k dieťaťu. Vypočuť názor dieťaťa a prihliadať naň.

Ak sa ešte dotknem pani poslankyne, tak SaS v tlačovej správe zverejnila, že vy si vybavujete účty so svojimi oponentmi, konkrétne aj s Natáliou Blahovou. Je to teda o osobnej animozite medzi vami?

Počuli ste ma niekedy vyjadrovať sa k návrhom pani poslankyne? Alebo k manažmentu zariadenia Čistý deň? Z týchto kruhov stále a opätovne odznievajú takéto tvrdenia. Stále kričia, že som podporovala manažment Čistého dňa. Práve naopak, ešte pred medializovaním tejto kauzy som o prípade bola informovaná a obrátila som sa na generálnu prokuratúru, ktorá v danej veci začala konať. Následne som sa priamo v resocializačnom stredisku stretla s deťmi. V tomto zariadení som predtým nikdy nebola.

Keď som sa uchádzala o pozíciu komisárky, tak to bolo z dôvodu, že som už nechcela byť v parlamente. Zároveň som pozastavila členstvo v strane Smer, pričom som definitívne odišla, a to aj z parlamentu od 31. decembra 2015. Na rozdiel odo mňa pani poslankyňa Blahová sa o post komisárky pre deti uchádzala ako členka politickej strany. Čiže kto mal reálne čistejšie úmysly?

Kritika na vás zaznieva aj od tieňovej ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Sone Gaborčákovej z OĽaNO. Konkrétne za to, že nezvládate zastaviť šikanu na školách.

Tisíce učiteľov a riaditeľov na školách, tisíce policajtov, ako i množstvo ďalších zúčastnených nezastavilo šikanu na školách. Ani ja ju nemôžem zastaviť len tak jednoducho. To nemôžete odo mňa očakávať, aby som to zvládla sama s jedenástimi ľuďmi v mojom úrade. To sa proste nedá. Neznamená to však, že mi je tento problém ľahostajný a dôrazne sa mu nevenujeme. Neriešime to len prostredníctvom úradov a inštitúcií. Na pomoc sme si vzali aj samotné deti. Oslovili sme všetky základné školy na Slovensku a požiadali sme ich o spoluprácu. Deti sa na nás môžu priamo obrátiť v prípade, že neuspeli so svojimi sťažnosťami alebo sa boja niečo povedať. Dohodli sme sa so Slovenskou poštou, stačí, ak dieťa napíše lístok pre pani Tomanovú, resp. pre komisára pre deti, pošta nám potom takéto podanie bezplatne doručí do štyroch dní.

Pripravujeme aj webovú stránku Stop šikane, kde sa budú môcť deti anonymne elektronicky obracať na mňa v týchto prípadoch. Doposiaľ sa nám prihlásilo viac ako 150 detí, ktoré aktívne spolupracujú s naším úradom. Stránka  bude zverejnená v dohľadnom čase.

Stačilo by však, keby pani poslankyňa Gaborčáková zdvihla telefón a spýtala sa, čo sme spravili v súvislosti so šikanou. Dostala by konkrétnu odpoveď. Strieľať naslepo je chybou.

Poslanecká kolegyňa pani Gaborčákovej Anna Verešová vám tiež vyčítala, že ste nepristúpili k systémovému opatreniu na zrušenie Domova sociálnych služieb na celoročný pobyt pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím.

Jej kritika nie je namieste. Venovali sme sa tejto problematike dlhodobo. Kedysi sme mali zdravotne ťažko postihnuté deti umiestňované do zariadení sociálnych služieb, neskôr sa zriadili detské domovy pre všetky deti s tým, že tam budú liečebné oddelenia pre deti ťažko zdravotne postihnuté. Ak je teda v detskom domove špeciálna skupina detí, tak je nutné plne zabezpečovať ich integráciu. Považujem však za nevyhnutné, aby bolo zariadenie kombinované aj so zariadením sociálnych služieb, pretože tieto deti potrebujú väčší rozsah takýchto služieb.

Dnes neevidujeme ťažko zdravotne postihnutých a ja ani nevidím dôvod, aby som sa špecificky vyjadrovala k problémom, ktoré sme riešili s tým, že sa týkali dieťaťa so zdravotným postihnutím. Ale ak o tom nehovoríme, to predsa neznamená, že sa tomu nevenujeme. Práve v uvedených veciach sme v konkrétnych detských domovoch žiadali prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o prijatie účinných opatrení v oblasti dodržiavania a ochrany práv detí s ťažkým zdravotným postihnutím.   

Kritika sa na vás na začiatku roka zniesla aj v súvislosti s nezverejňovaním faktúr, pričom ste to obhajovali tak, že dookola ste to reštartovali a stále sa vám to kazilo. Ako to teda vlastne bolo?

Myslím si, že server môže spadnúť komukoľvek. My sme zverejňovali všetky faktúry a môžeme to aj doložiť. Skutočne sa ale stalo to, že vypadol server, pretože sme prechádzali na novú webovú stránku. Stále to riešime, stránku sme reklamovali a žiadame nápravu. Zdôrazňujem, že po tom, ako sa nám to stalo, sme okamžite spravili nápravu a v priebehu 24 hodín bola webová stránka opäť funkčná. Dokonca máme veľmi prehľadný zoznam všetkých faktúr, nemám čo tajiť, keďže máme minimálny rozpočet.

Potrebujem zdôrazniť, že absolvujeme nespočetne veľa pracovných ciest po Slovensku. V prvom roku pôsobenia sme nemali dostatok finančných prostriedkov na kúpu auta, tak nám ministerstvo vnútra zapožičalo Peugeot 206 a mali sme ho do polovice minulého roka. V máji sme pristúpili k rámcovej zmluve ministerstva vnútra a kúpili sme auto za 28-tisíc eur. Nie je namieste kritika okolo kúpy motorového vozidla, ktoré zamestnanci úradu využívajú len a len na pracovné účely.

728*90
- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

- Reklama -