Z novoročného prieskumu verejnej mienky, ktorý bol spracovaný agentúrou Focus, vyplýva, že druhou najsilnejšou opozičnou stranou v parlamente je OĽaNO-NOVA, ktorú by volilo 11,4 percenta voličov, čo by strane prinieslo 19 mandátov v parlamente. Oproti poslednému prieskumu rovnakej agentúry z novembra 2017 si hnutie pohoršilo, pričom vtedy dosiahlo 12,5 percenta.
Obyčajní ľudia sa tak držia okolo 11 %, ktoré získali aj v parlamentných voľbách v roku 2016. Hoci sú vnímaní ako konzervatívne hnutie, ich ambíciou je oslovovať aj liberálnych voličov, o čom svedčia aj konkrétne kroky.
Minulý rok v máji ohlásil predseda poslaneckého klubu Matovičovej strany Richard Vašečka vznik konzervatívnej platformy v rámci klubu OĽaNO. Vašečka to prezentoval ako iniciatívu skupiny konzervatívnych poslancov ich hnutia. „Chceli sme len zvýrazniť to, že je časť poslaneckého klubu, ktorá pracuje na konzervatívnych témach, ale celý poslanecký klub nie je konzervatívny. Máme liberálnych voličov aj liberálnych poslancov. Viem, že v našej politike to často bolo tak, že keď vznikla nejaká platforma, bol to signál, že strana sa už rozpadá. Toto nie je ten prípad,“ povedal v rozhovore pre postoj.sk Vašečka.
V NR SR má poslanecký klub OĽaNO v súčasnosti 17 členov. Z nich sa podľa Vašečku hlási ku konzervatívnej platforme 12 poslancov. Je medzi nimi aj Vašečka, ktorý ku skupine zaradil aj Igora Matoviča.
Konzervatívci majú problém s Matovičom
Zároveň sa Vašečka vyhranil voči tvrdeniam, že by im išlo iba o konzervatívneho voliča. „Poviem to verejne a natvrdo. Žiadna konzervatívna strana, na ktorej čele by bol Igor Matovič, by nemala šancu osloviť väčšinu konzervatívnych voličov. Preto OĽaNO nemôže byť čisto konzervatívnou stranou. Konzervatívni voliči i kresťania majú s Igorom Matovičom problém. Síce uznajú, že je čestný, ide do zápasu, ale nevedia zvládnuť to, o čom sme sa rozprávali na začiatku, teda že je veľmi nekonvenčný, veľmi priamy, niekedy aj urážlivý, útočiaci. Nevedia to prehltnúť,“ dodal Vašečka. Je pravda, že podľa prieskumu dôveryhodnosti lídrov, ktorý robila agentúra AKO v novembri minulého roka, Matovičovi dôveruje iba 37 percent ľudí.
O tom svedčí aj minuloročný výskum agentúry Focus, ktorý skúmal väzbu medzi volebnými preferenciami a religiozitou a ukázal, že OĽaNO volí až 32 percent voličov, ktorí sú ateisti alebo nie sú nábožensky založení. Naopak, iba osem percent voličov Obyčajných ľudí je hlboko veriacich.
Už v januári minulý rok pritom Matovič v rozhovore pre spomínaný portál priznával, že je možnosť, že sa OĽaNO vyprofiluje ako sociálni konzervatívci. „Napriek tomu, že som konzervatívec, vytváram v našom klube priestor aj pre liberálov. Len ma mrzí, že ich hlas nie je veľmi počuť. Keď v prirodzenom súboji vyhrá skupina konzervatívcov, lebo budú aktívnejší a budú prinášať silnejšie témy, tak to bude znamenať, že to liberáli neustáli, a vyberieme sa konzervatívnejšou cestou,“ povedal vtedy Igor Matovič s tým, že on sám je konzervatívec so silným sociálnym cítením.
„Aj z pohľadu prieskumov by sme ľuďom asi ťažko vysvetľovali, že chceme byť konzervatívci, keď máme dve tretiny liberálnych voličov. Skôr si myslím, že aj naďalej budeme prístavom pre umiernených konzervatívcov aj liberálov,“ dodal.
Igor Matovič Autor: df
O akého voliča sa OĽaNO bije?
Matovič dokonca odmietal, že by ich liberálni voliči utekali do Progresívneho Slovenska. „Naši liberálni voliči sú skôr z tých umiernených, nepredpokladám, že by niekam húfne utekali. Neriešia primárne ideológiu, ale očistu politiky. Súčasne chceme, aby aj voliči iných strán vedeli, že máme i fundovaných odborníkov. Uvidíme, ako sa to vyvinie po ideologickej stránke,“ dodal Matovič.
Poslankyňa OĽaNO Veronika Remišová, o ktorej Matovič hovorí ako o budúcej premiérke a ktorú označil za novú líderku hnutia, však, aj keď nepriamo, pripúšťa možný boj o liberálneho voliča s Progresívnym Slovenskom. V utorňajšej diskusii Denníka N s ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou sa priamo nechcela vyjadriť, či považuje Progresívne Slovensko za konkurenciu. „Je to na nás. Budeme musieť o to viac pracovať, aby sme presvedčili našich voličov o našej vízii a našich riešeniach pre Slovensko. Áno, môžem mať z nich obavy, ale spravíme všetko pre to, aby sme uspeli,“ vyjadrila sa Veronika Remišová.
Zároveň je paradoxné, s kým a o akých voličov sa vlastne OĽaNO bije, pretože Matovič nechce ani konzervatívnych voličov KDH. „Nie sú sústom, ktoré chceme pohltiť,“ povedal líder Obyčajných ľudí o voličoch konzervatívneho hnutia.
Matovič zrejme prehovára Remišovú na prezidentku
Liberálnych voličov však oslovujú Obyčajní ľudia najmä medzi voličmi prezidenta Andreja Kisku, ktorého by najradšej podporili, keby sa opätovne rozhodol kandidovať.
Vyjadrenie, či bude Andrej Kiska opätovne kandidovať, je pre Remišovú kľúčovým. „Pokiaľ sa pán Kiska nevyjadrí, či bude kandidovať alebo nie, tak sa nebudeme zatiaľ vyjadrovať k nášmu možnému kandidátovi,“ povedala Remišová, ktorá však neodpovedala priamo na otázku, či je pravda, že ju Igor Matovič prehovára, aby kandidovala na prezidentku.
„Nebolo by to korektné, keby som teraz hovorila o kandidátoch, ktorých máme. Bolo by neférové, aby som sa vyjadrovala k jednotlivým kandidátom. Ani to nebudeme robiť a ani si nemyslíme, že by to bolo správne, aby ktokoľvek hádzal do pléna nejakých kandidátov. V prvom rade sa chceme dohodnúť na spoločnom kandidátovi, ktorý bude mať šancu zvíťaziť v prípade, že pán Kiska nebude opäť kandidovať,“ zareagovala vyhýbavo v diskusii Remišová.
Igor Matovič pritom už prednedávnom hovoril o tom, že ich hnutie má troch ľudí, ktorí prejavili záujem o podporu v prípadnej kandidatúre. Má ísť o verejne známe osoby. O menách hovoriť nechce, usiluje sa o spoločný postup opozície. „Všetky informácie nasvedčujú tomu, že Andrej Kiska nebude kandidovať, tak sa chystáme na túto alternatívu. V prípade, že by kandidoval, budeme sa musieť k tomu postaviť zrejme inak,“ povedal Matovič. O menách ľudí, ktorí by chceli kandidovať, nechce hovoriť, pretože by to podľa neho nebolo fér.
Dodáva, že čím sú kandidáti známejší, tým neskôr s nimi môžu strany prísť. „Z tých troch našich mien sú verejne známi všetci a možno by im stačilo oznámiť kandidatúru v lete, ale bolo by lepšie možno skôr. Sú to ľudia, o ktorých by ľudia povedali, že sú to dobrí kandidáti,“ priblížil.
Podpora dúhového pochodu
Liberálny prístup v OĽaNO stelesňuje aj bývalý poslanec a súčasný trnavský župan Jozef Viskupič, s ktorého podporou na kandidatúru v župných voľbách mala problém najmä časť KDH z dôvodu jeho účasti na dúhovom pochode a pozitívneho názoru na registrované partnerstvá ľudí rovnakého pohlavia.
Dúhový pochod LGBTI komunity v Bratislave. Zdroj: TASR
V spomínanej diskusii Remišovej so Žitňanskou sa poslankyňa OĽaNO opäť priamo odmietla vymedziť, ako vnímala vyvesenie dúhovej vlajky súčasnou ombudsmankou Máriou Patakyovou počas pochodu LGBTI a stretnutie týchto zástupcov s prezidentom Andrejom Kiskom, za čo bol prezident kritizovaný najmä predsedom KDH Alojzom Hlinom. „Viete o mne, že som konzervatívny politik, tak som to aj tak zo svojho hľadiska vnímala,“ odpovedala vyhýbavo poslankyňa. „Posledná vec, ktorú na Slovensku potrebujeme, je vyvolávanie konfliktov medzi rôznymi skupinami obyvateľstva. Som konzervatívny politik, za registrované partnerstvá by som v parlamente nehlasovala,“ dodala napokon Remišová.
Líderka OĽaNO si myslí, že keď podporila ombudsmanka dúhový pochod, tak mohla podporiť aj pochod za život. „Ja by som dúhovú vlajku asi nevyvesila,“ vyjadrila sa poslankyňa.
Dôležitou témou pre väčšinu konzervatívcov je v súčasnosti aj Istanbulský dohovor. Viac sme o tom písali napríklad TU a TU, kde pred prijatím Istanbulského dohovoru varoval kňaz Marián Kuffa či bývalý minister Vladimír Palko.
Remišová sa však opäť priamej odpovedi na otázku, či by mala vláda ratifikovať Istanbulský dohovor, vyhla. „Na Istanbulský dohovor existujú rôzne názory. Sú niektoré komunity, ktoré ho odmietajú. Ja si myslím, že dôležitejšie sú činy ako papiere. Čo sa zmení, keď sa zmení Istanbulský dohovor? Čo sa zmenilo, keď sme dali vodu do Ústavy?“ odpovedala vyhýbavo Remišová, hoci Branislav Škripek, Anna Verešová a Erika Jurinová tvrdia rázne, že Istanbulský dohovor je trójsky kôň, a žiadali vládu, aby ho neratifikovala. Táto zjemnená rétorika Remišovej môže mať teda za cieľ oslovovať stále širšiu časť liberálnych voličov.
Kritika a vlna posmeškov na bývalú poslankyňu a súčasnú novú šéfku Žilinského samosprávneho kraja Eriku Jurinovú a jej straníckeho kolegu Richarda Vašečku, ktorí patria v OĽaNO medzi najkonzervatívnejších politikov, sa zniesla v súvislosti s vysvätením Žilinskej župy exorcistom. Na otázku o tejto udalosti reagovala aj samotná Veronika Remišová so značným pobavením.
„Pravdepodobne by som to riešila inak, ale nerobila by som z toho teraz nejakú veľkú kauzu. Bolo to v období, kedy sa požehnávajú príbytky. Čo sa týka Žilinskej župy, tak to bola súkromná záležitosť. Do úradu vlády by som si aj ja možno zavolala exorcistu,“ smiala sa Veronika Remišová.
Islam je mierumilovný, tvrdí Matovič
Zaujímavý je aj postoj Igora Matoviča k islamu. Kým väčšina západných konzervatívcov kritizuje islam vo svojej samotnej podstate, Igor Matovič hovorí, že islam je mierumilovný tak ako kresťanstvo. Povedal to v rozprave k právnej novele zákona od Milana Krajniaka, ktorý chcel v apríli 2017 presadiť zákaz výstavby mešít na Slovensku.
„Tak ako kresťanstvo je mierumilovné, je taký aj islam. Nájdu sa tam blázni, ktorí si riešia vlastný komplex útokmi na druhých. Rovnako aj medzi kresťanmi sú ľudia, ktorých viera je natoľko slabá, že si to kompenzujú útokmi na druhých a nálepkovaním,“ konštatoval Matovič s tým, že je presvedčený, že je lepšie, aby sa moslimovia schádzali v legálnych mešitách ako niekde v katakombách, kde by sa radikalizovali. Viac TU.
S tým sa pravdepodobne nestotožňuje ani europoslanec za OĽaNO Branislav Škripek, ktorý v rozhovore pre PL hovoril o probléme vzostupu islamského extrémizmu a financovania mešít zo Saudskej Arábie či Kataru. „Islamský extrémizmus je na vzostupe v krajinách západnej Európy. Musíme sa pozrieť na financovanie mešít, ktoré plynie zo štátov, ako je Saudská Arábia, Katar alebo Turecko. Práve tu vidím problém, že sme nechali, aby tieto štáty určili podobu islamu a s ohľadom na financovanie radikálnej verzie islamu sme svedkami problému v moslimských komunitách v Európe,“ vyjadril sa Škripek.
Oslovovanie maďarských voličov
Otázne ostáva aj vyjadrenie Matoviča o možnej spolupráci s mimoparlamentnou SMK, s ktorou by dokonca išlo OĽaNO aj do predvolebnej koalície. V tom však vidí Béla Bugár pokrytectvo a vyčíta Matovičovi vetovanie zákona o dvojitom občianstve či nepodporenie trikrát dohodnutého zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Z posledného novoročného prieskumu agentúry Focus vyplýva, že SMK sa približuje k štyrom percentám, pričom OĽaNO-NOVA sa pohybuje na úrovni 11 %. Ak by sa aj spojili do nejakej formy, teoreticky by to mohla byť najsilnejšia opozičná strana. Stálo by to však veľa úsilia presvedčiť maďarského voliča, či už by to bol konzervatívec alebo liberál, aby dal tejto strane hlas.
Remišová však nevidí problém ani v spolupráci s vládnou stranou Most-Híd, ale odmieta spoluprácu s ďalšími vládnymi subjektmi. „Myslím tým konkrétne pána Fica a pána Danka,“ dodala. Na druhej strane, Matovič už dlhodobo odmieta Most-Híd a vyjadruje sa, že si nevie predstaviť vládnuť s Bélom Bugárom. Rovnaké odmietavé stanovisko zaujal aj Bugár.
Bude zaujímavé sledovať aj smerovanie samotného hnutia Obyčajní ľudia, a to z pohľadu, či sa stane stranou s regionálnymi štruktúrami. Nízky počet členov OĽaNO dlhodobo kritizuje predseda NR SR Andrej Danko (SNS). Tvrdí, že funguje ako rodinná firma, v ktorej o miliónoch eur od štátu rozhoduje len štvorica ľudí.
Ešte v marci krátko po parlamentných voľbách Matovič vyhlásil, že chce otvoriť členstvo a stať sa širokým ľudovým hnutím. Zdôraznil, že OĽaNO-NOVA nikdy nebude štandardnou stranou, ale chce, aby sa straníkom mohol stať ktokoľvek, kto chce. Nedávno rétoriku upravil. Už nehovorí o členoch, ale o akýchsi registrovaných sympatizantoch.
Smerovanie hnutia
Remišová je navyše podľa niektorých názorov pre rozšírenie hnutia, ale Igor Matovič je proti. „Tak by som to nepostavila. Zásadný rozpor nemáme. Skôr by som povedala, že naše hnutie vzniklo v čase Gorily, kedy sa po politických stranách premávali rôzne indivíduá a za samotnými stranami stáli rôzni oligarchovia. Naše hnutie bolo postavené tak, aby si zabezpečilo vlastnú čistotu a aby sa tam nedostali ľudia, ktorí by chceli politiku zneužiť na vlastný prospech. Samozrejme, že sa to vyvíja a teraz hľadáme ten najlepší model, aby sme udržali tú čistotu a zároveň ukotvili stranu v regiónoch,“ vysvetlila poslankyňa.
Takýto zdanlivý konflikt odmieta Igor Matovič. „Nikdy neprišla Veronika so žiadnym návrhom na prijímanie členov do nášho hnutia, ktorý by som akokoľvek vetoval či brzdil. Pravdou skôr bude, že niekomu veľmi vyhovuje, aby ma akokoľvek očierňoval, lebo prieskumy nových strán neukazujú to, čo sa babe snilo, a myslia si, že mojím okydávaním získajú pre svojich obľúbencov nejaké to percentíčko navyše,“ napísal na sociálnej sieti Facebook Matovič.
Môže byť pre nich konkurenciou KDH aj Progresívne Slovensko, hovorí Kusý
Politológ Miroslav Kusý hovorí, že je veľmi ťažké určiť, či je hnutie OĽaNO konzervatívne alebo liberálne. „Obyčajní ľudia sú raz konzervatívni, raz liberálni. To je veľmi tenká čiara, ktorú ľahko prekračujú. Zaradiť ich jednoznačne je veľmi ťažké. Skôr sa rozhodujú ad hoc, v ktorej otázke budú konzervatívni a v ktorej liberálni,“ myslí si Kuský.
„V prípade Igora Matoviča sa nedá odhadnúť, či budú v budúcnosti viac smerovať ku konzervativizmu alebo liberalizmu. Samozrejme, môže byť pre nich konkurencia aj KDH, aj Progresívne Slovensko,“ povedal Miroslav Kusý s tým, že práve Remišová môže získavať hlasy vo voličskej základni oboch strán podľa toho, akú tému zdôrazní.
Na záver je dobré si pripomenúť prieskum, ktorý si počas volieb v roku 2016 dal robiť RTVS agentúrou MEDIAN SK, z ktorého vyplýva, že pre väčšinu voličov (nad 80 %) OĽaNO boli najdôležitejšie témy zdravotníctvo a boj s korupciou. Ochrana tradičných hodnôt zaujímala iba 40 % voličov a téma migrácie iba 38 % voličov, ktorí volili hnutie Obyčajných ľudí. Aj z toho pravdepodobne vyplýva, že hoci sa chce OĽaNO profilovať ako konzervatívna strana, tak má ambíciu oslovovať voličov, ktorých trápi korupcia či zdravotníctvo, bez ohľadu na hodnotovú orientáciu.
