„Generálna prokuratúra kontroluje trestné konanie. Inšpekcia hovorí o trestnej činnosti policajtov. Tí, ktorí tvrdia, že má byť nezávislá kontrola polície a že nie je, iba dokazujú svoju absolútnu neznalosť, pretože trestné konanie dozoruje prokuratúra a tá je absolútne nezávislá,“ uviedol šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák (Smer) na tlačovej besede o stave kriminality za rok 2017 v polovici januára. V utorok 6. februára však prekvapivo predstavil návrh zmien koaličným partnerom.
Kaliňák odmietol, že by ho Most-Híd avizovanou utorňajšou tlačovou konferenciou s názvom Strácame trpezlivosť – Nová koncepcia fungovania Policajného zboru a jeho inšpekcie prinútil návrh predložiť. „Ten materiál už sme mali prerokovaný vo svojich zásadách a už sme mu dávali paragrafové znenie, tak sa to tak spolu stretlo,“ vysvetlil v stredu po zasadnutí vlády s tým, že nemohol tlačiť na zrušenie tlačovej konferencie Mosta-Híd, lebo poslanci sú nezávislí.
Minister pritom nevidí výhody návrhu, ktorý vypracoval a predložil. „Keby bolo na mne, tak sa žiadne zmeny neudejú,“ ozrejmil minister vnútra s tým, že ako konsenzuálny politik sa snaží, aby programové vyhlásenie vlády bolo naplnené, čím vyhovel koaličnému partnerovi, strane Most-Híd.
Žitňanská: Tlak sa prejavil, musíme si k tomu sadnúť
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) sa domnieva, že avizovaná, hoci nezrealizovaná tlačovka poslancov jej strany splnila účel. „Aj ministerstvo vnútra pochopilo, že máme na tom naozaj eminentný záujem, takže ten tlak sa prejavil v tom, že sme dostali včera (6. 2.), aj keď nedokončený, ale nejaký návrh,“ uviedla po zasadnutí vlády.
K podrobnostiam návrhu ministerstva vnútra sa nateraz nechcela vyjadrovať. „Potrebujem si to podrobne preštudovať,“ ozrejmila ministerka. „Sú tam ešte otázky, ktoré v tom návrhu vôbec nie sú riešené, a k tomu si potrebujeme sadnúť. Čiže v tejto podobe to nevnímam ako dokončený návrh,“ vysvetlila.
Fedor: Mali by vzniknúť tri regionálne odbory generálnej prokuratúry
Posilniť nezávislosť kontroly polície sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení. Spomína sa v ňom, že na vyšetrovanie policajtov sa zriadi nový odbor na prokuratúre. Preto sa začalo rokovať o zmene súčasného stavu, keď Sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR je samostatný útvar ministerstva vnútra podriadený výlučne ministrovi, nezávislý od štruktúr polície. Postavenie inšpekcie mimo štruktúru Policajného zboru a jej podriadenie priamo ministrovi vnútra má zabezpečiť nezávislosť pri vyšetrovaní trestnej činnosti policajtov, podľa iného názoru však, naopak, zakladá jej závislosť.
Zmeny by mali posilniť nezávislosť polície a policajnej inšpekcie. Policajného prezidenta by už nemal menovať minister vnútra, ale vláda po verejnom vypočutí v parlamentnom výbore. Šéf policajnej inšpekcie sa má dostať na úroveň policajného prezidenta a jeho vymenovanie má mať tiež v náplni vláda.
Poslanec Národnej rady SR za Most-Híd Martin Fedor uviedol, že návrh ministra Kaliňáka bude predmetom diskusie a pravdepodobne sa k tomu v najbližšom čase vyjadria. Šéf policajnej inšpekcie by sa mal schvaľovať až na úrovni vlády. Pre trestné činy policajtov by mali byť podľa Fedorových slov zriadené tri špecializované odbory generálnej prokuratúry. „Teda regionálne oddelené, západ, stred, východ, ktoré sa budú zapodievať podozreniami z trestných činov policajtov,“ poznamenal. Ľudia podľa neho musia mať pocit, že možné prešľapy policajtov budú vyšetrené bez politických vplyvov. Viac sme o tom písali TU.
„Ministerstvo vnútra pripravilo v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti SR a Generálnou prokuratúrou SR návrh, ktorý sme predložili koaličnému partnerovi. Momentálne čakáme na ich odozvu. Ak sa zhodneme vo všetkých bodoch, materiál predložíme do legislatívneho procesu. Potom sa k veci aj podrobne vyjadríme,“ uviedla hovorkyňa rezortu vnútra Andrea Dobiášová.
Galko: Gál je fakt chorý, ledva šepká
„Kontrolujúci aj kontrolovaní majú jedného a toho istého šéfa – ministra vnútra. Potom sme svedkami rôznych samoúnosov, samovyšetrovaní a samovýbuchov,“ upozornil Ľubomír Galko. Podľa predstáv SaS by preto mala byť inšpekcia ministerstva vnútra vyňatá z podriadenosti ministrovi vnútra a samostatná.
„Jej riaditeľa bude menovať prezident na návrh vlády. Odvolávať ho bude prezident, buď na návrh vlády, alebo na základe vlastného uváženia,“ konštatuje SaS. Galko spomenul aj potrebu zmien v NAKA. V súčasnosti sa podľa neho špecializované útvary Policajného zboru zneužívajú. „Nie je prijateľné tak, ako je to dnes, aby si NAKA sama vyberala prípady a riešila ohováranie jedného politika druhým,“ zdôraznil bývalý minister obrany. Viac sa o tom dočítate TU.
V súvislosti s avizovanou, ale neskôr zrušenou tlačovkou sa zastal kolegov z Mosta-Híd. „Ráno ohlásili tlačovku, kde zrejme chceli naložiť Kaliňákovi, že stále drží policajnú inšpekciu pod sebou. Samozrejme, bol som pripravený reagovať mimoriadnym brífingom a ponúknuť pánom z korupčnej koalície náš materiál Pre bezpečnejšie a spravodlivejšie Slovensko, kde máme jasne napísané, ako by mala nezávislá inšpekcia vyzerať a ako by sa mala kreovať,“ informoval Galko na svojom Facebooku v utorok predpoludním.
„Chcem dosvedčiť, že som sa pred chvíľou stretol náhodne s poslancom Gáborom Gálom a faktom je, že ten chlap je chorý, presnejšie úplne stratil hlas a ledva šepká. Tým mi aj zdôvodnil zrušenie tlačovky,“ doplnil exminister, čím chcel vyvrátiť teórie, že Mostu-Híd tlačovku niekto zhora zatrhol.
Žitný: Riaditeľa inšpekcie by nemal menovať prezident
Bezpečnostný analytik Milan Žitný pre Parlamentné listy potvrdil, že prokuratúra už dnes vykonáva istý druh dozoru nad prácou polície, ale aj iných ozbrojených zložiek. Má napríklad právomoc dohliadať na dodržiavanie zákonnosti v celách policajného zaistenia, v zariadeniach výkonu väzby, trestu odňatia slobody, ochranného liečenia, ochrannej výchovy alebo detencie. Úrad špeciálnej prokuratúry dozoruje vyšetrovanie trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, čiže aj príslušníkov polície. „Prokurátor zo zákona dozoruje vyšetrovanie trestných činov a dozerá na zákonnosť postupov príslušníkov Policajného zboru SR pri vyšetrovaní. Čiže aj tu je istý druh dohľadu nad prácou policajtov,“ spresnil analytik.
„V minulosti už spadala trestná činnosť policajtov, vojakov, väzenskej a justičnej stráže pod krajské prokuratúry. Pre súčasné potreby bude vhodné vytvoriť špeciálne samostatné útvary v rámci prokuratúry, ktoré budú mať v náplni len porušovanie zákonov policajtmi. Aby sa nestalo ako kedysi, keď prokuratúra, ktorá mala dozor v istých trestných veciach s konkrétnymi policajtmi, preverovala zároveň anonymné trestné oznámenia práve na týchto policajtov,“ pripomenul Žitný s tým, že to do vzťahu vyšetrovateľa a prokurátora nevnášalo pocit vzájomnej dôvery.
Milan Žitný Zdroj: TASR
Prikláňa sa skôr k zriadeniu nového nezávislého orgánu, hoci ani ten český zatiaľ nefunguje spoľahlivo. Česká republika má už roky samostatný úrad s názvom Generální inspekce bezpečnostních sborů (GIBS), pričom dôvodom na vytvorenie samostatného úradu bola snaha vyňať inšpekciu spod ministra vnútra, aby sa zabezpečila väčšia nestrannosť a nezávislosť pri vyšetrovaní trestnej činnosti príslušníkov ozbrojených zložiek.
„Ani GIBS, ako ukázala česká prax, nie je ideálnym riešením, stáva sa, že príslušníci GIBS nerozumejú práci polície, nemajú s ňou praktické skúsenosti,“ zdôvodnil zároveň Žitný chybovosť inšpekcie. Podobné, hoci menej razantné snahy vyňať inšpekciu spod priameho vplyvu ministra vnútra vidno podľa neho aj na Slovensku.
„Do pôsobnosti samostatných útvarov v rámci prokuratúry by mal patriť aj dohľad nielen nad činnosťou príslušníkov Policajného zboru, ale aj ďalších bezpečnostných zložiek. Český model samostatnej GIBS je zrejme pre slovenské pomery v súčasnosti príliš nákladný a pre politikov priveľmi odvážny,“ zhodnotil, pričom je presvedčený, že nie je vhodné porovnávať rôzne štáty. Český model je však pre porovnanie vhodný, pretože do roku 1992 sme mali spoločný právny systém aj bezpečnostné zložky. „Pokiaľ bude inšpekcia pod prokuratúrou, nemal by jej riaditeľa menovať, ako navrhuje SaS, prezident,“ oponoval analytik návrhu saskárov.
Podľa ústavného právnika Jána Drgonca bola česká inšpekcia ministerstva vnútra organizovaná rovnako, pričom Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol, že svojou štruktúrou porušuje európsky dohovor. „Pravidlá by mali platiť rovnaké, čo naznačuje možnosť, že ani slovenská inšpekcia nie je v súlade s týmto dohovorom,“ uviedol Drgonec pre Pravdu.
Harabin: Nie politický lokaj, ale profesionál, odborník, autorita
Podľa sudcu najvyššieho súdu Štefana Harabina treba najprv zaviesť zákonný stav, teda okamžite rešpektovať rozhodnutia najvyššieho súdu a vrátiť inšpekciu do Policajného zboru, a potom pripraviť legislatívny návrh, aby inšpekcia nebola v rámci Policajného zboru, ale napríklad ako personálne a rozpočtovo samostatná agentúra. Aby riaditeľa menovala napríklad Súdna rada na návrh generálneho prokurátora, pričom nikdy by policajnú inšpekciu neumiestnil pod ministerstvo vnútra, vládu ani cez exekutívnu zložku alebo v rámci prokuratúry.
Galkovi i celej opozícii sudca odkázal, že by rovnako ako Kaliňák a Fico mali rešpektovať rozhodnutia najvyššieho súdu v dvoch rozhodnutiach päťčlenného senátu o tom, že inšpekcia pod ministrom Kaliňákom je nezákonná. Harabin však zdôraznil, že ani zákonný stav nie je v súlade so štrasburskou judikatúrou. Uviedol aj to, že v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva nie je zrejme ani policajná inšpekcia v Maďarsku a Rakúsku, keď majú analogickú právnu úpravu ako u nás.
Obul sa aj do šéfky rezortu Žitňanskej. „Ministerka spravodlivosti už dva roky hovorí, že inšpekcia nesmie byť pod Smerom, a vôbec pod Kaliňákom a ministerstvom vnútra. Povedala to v marci pred voľbami 2016, že im treba zobrať políciu z rúk, a sedí s nimi vo vláde,“ priblížil Harabin paradox súčasnej situácie.
Štefan Harabin Zdroj: TASR
Pomohlo by, keby bola funkcia generálneho prokurátora odpolitizovaná a keby nebol politickým lokajom väčšinovej parlamentnej strany, ale volilo by ho plénum generálnej prokuratúry. „Tí si nezvolia politického lokaja, ale profesionála, odborníka, autoritu. A taký by navrhoval vymenovať v Súdnej rade napríklad na šesťročné funkčné obdobie prezidenta policajnej inšpekčnej agentúry, aby jeho obdobie funkčne presahovalo štvorročné exekutívne funkčné obdobie. A nebol by menovaný exekutívou, vládou ani prezidentom, mal by samostatnú rozpočtovú kapitolu, nebol by naviazaný… To by bol nezávislý orgán,“ rozviedol Harabin svoju predstavu.
Mali by sme sa pritom podľa neho poučiť z českých skúseností. „Česi urobili takúto agentúru, lenže urobili veľkú chybu, a to im vytkli aj závery štrasburskej judikatúry, že do inšpekčnej policajnej agentúry dali starých inšpektorov. Tomu sa treba vyhnúť, lebo je jasné, že potom ani takýto orgán nebol kvalifikovaný cez štrasburskú judikatúru ako nezávislý,“ zhodnotil Harabin.
Autor: rp, TASR
