Koncept Priemyslu 4.0 ako označenia trendu digitalizácie ekonomiky a s ňou súvisiacej automatizácie výroby a zmien na trhu práce vychádza z high-tech stratégie nemeckej vlády, ktorá bola predstavená v roku 2013 na veľtrhu v Hannoveri. Aké najvýznamnejšie zmeny za tých takmer päť rokov štvrtá priemyselná revolúcia priniesla?
Priemysel 4.0 je nesmierne zaujímavá systémová koncepcia. Síce sa začala už v roku 2013, ale treba povedať, že sa rozvíja ako systémový komplex viacerých línií. Nie je to len otázka kognitívnych robotov, ale je to predovšetkým otázka nových špeciálnych materiálov s novými vlastnosťami, je to otázka senzorických systémov, informačných tokov, informačných úložísk, umelej inteligencie a tiež tzv. múdrych technológií Smart. Vtip je v tom, že aj keď to vzniklo ako skupina izolovaných technických revolúcií, v súčasnosti sa to prejavuje ako celostný systémový prístup, ako prepájanie jednotlivých dôsledkov. Používame teda nové materiály v nových technológiách, riešime problém individualistickej produkcie, efektívne pristupujeme k otázke recyklácie a vzťahu k životnému prostrediu a v konečnom dôsledku nám umelá inteligencia dovoľuje analyzovať všetky súvislosti zmeny produkcie, spotreby, recyklácie a tak ďalej. Ten systém sa postupne rozvíja do komplexného celostného riešenia všetkých problémov.
V ktorej oblasti postupujú zmeny vyvolané štvrtou priemyselnou revolúciou najrýchlejšie?
Najďalej je v tomto automobilový priemysel, ktorý vzhľadom na svoj charakter, produkciu a všetko ostatné je možno najlepším polygónom. Samozrejme, štvrtá priemyselná revolúcia sa prejavuje aj v oblasti zdravotníctva, mám na mysli niektoré projekty firmy Siemens, v automobilovej doprave a tak ďalej. Ale podstatou je prepájanie jednotlivých častí technologických zmien do univerzálnej podoby novej spoločnosti. A musím otvorene povedať, že aj keď to z pohľadu laika vyzerá ako pomalý proces, v skutočnosti jednotlivé modelové podniky a nasadenie technológií vrátane technológie takzvaného virtuálneho podniku postupujú nesmierne rýchlym tempom. A podľa prognóz, ktoré vykonali niektorí odborníci v Nemecku alebo v Spojených štátoch, to vyzerá tak, že budúca dekáda bude dekádou radikálnych zmien v produkcii, spotrebe, recyklácii, komunikácii so zákazníkom, recyklácii v oblasti materiálu a tiež nesmierne dôležitou zmenou v oblasti filozofie financovania týchto projektov.
Čo je na zmene v oblasti filozofie financovania najzásadnejšie?
Tie veľké giganty, ako sú Siemens, Volkswagen a ďalšie, vytvárajú značné finančné zdroje práve na financovanie tohto celostného prístupu a niektoré nové továrne už postupujú v tomto koncepte. Zatiaľ to vyzerá ako plazivá zmena, ale sú to drobné potôčiky, ktoré sa zlievajú do rýchleho prúdu kľúčových zmien vo všetkých oblastiach života, pretože okrem konceptu Priemyslu 4.0 musíme tiež zvažovať systémovú zmenu technológií S.M.A.R.T. Máme Smart Cities, Smart Education, Smart Health, Smart Security, Smart Transport, Smart Public Relations a tak ďalej. A toto vytvára nesmierne zaujímavý tok, ktorý sa postupne preplieta a vytvára predpoklady na celostnú zmenu.
Dôsledkom digitalizácie ekonomiky sa teda nezmení len oblasť priemyslu. Ako sa zmeny spôsobené štvrtou priemyselnou revolúciou premietnu do vzdelania a pracovného trhu?
Ukazuje sa, že revolúciu možno uskutočniť aj vo vzdelávaní, pretože sa objavili niektoré projekty, ktoré umožňujú programovanie modelového prístupu napríklad spojením a prepojením genetiky, umelej inteligencie, architektúry ľudského myslenia a niektorých ďalších oblastí. A dokonca tieto spôsoby prepájania sa už učia študenti na základnej a strednej škole. Čiže je to zmena obsahu prípravy. Nie je kľúčovou otázkou, či bude výučba trvať desať alebo pätnásť rokov, ale kľúčová je zmena pochopiť architektúru súvislostí a informácie, ktoré nám poskytuje net, tak, aby sme boli schopní vložiť informácie do tejto architektúry súvislostí.
K akým kvalitatívnym zmenám bude dochádzať v pracovnom procese?
Nepôjde len o nahradenie robotníka kognitívnym robotom a podobne, ale hlavné bude, že by mal človek začať uvažovať kreatívnym spôsobom myslenia. To, že kreatívne prepojí informácie rôznych vedných odborov, zvládne interdisciplinaritu, preukáže kreatívne myslenie, schopnosť vidieť súvislosti, sa stáva predpokladom na to, aby bol úspešný na pracovnom trhu. Napríklad v informáciách a v IT technológiách nebude kľúčom programovanie, ale prepojenie vedných disciplín a takzvané kreatívne posudzovanie toku informácií. To kreatívne posudzovanie znamená, že ste schopný vložiť tieto informácie napríklad do zdravotníctva. Začína sa to senzorickým systémom na zisťovanie zdravotného stavu tela, potom nasleduje spôsob analýzy príčin choroby, potom spôsob navrhovania optimálneho spôsobu liečby, nie vždy to musí byť napríklad chirurgický zásah. Potom dôjde k definovaniu možného adaptačného procesu organizmu na navrhovanú liečbu a nakoniec je to celostný prístup napríklad v oblasti liekov. Čiže personalizovaná medicínska sústava znamená pristupovať k pacientovi nie ako k štatisticky priemernému subjektu, ale k individualizovanej podobe, pretože už poznáme zvláštnosti jeho organizmu a všetky jeho danosti, ktoré sú špecifické.
Priemysel 4.0 teda naplno otvára priestor pre individuálny prístup k pacientovi, klientovi alebo spotrebiteľovi?
Ak doteraz bola hlavnou bariérou nemožnosť spracovať obrovské množstvo informácií o všetkých subjektoch, nové spôsoby zo systému Big Data dovoľujú spracovávať tieto obrovské množstvá informácií a individualizovať produkciu, prístup k študentovi alebo prístup k pacientovi. Tento systém prístupu digitálnej ekonomiky a digitálnej spoločnosti umožňuje individualizovať služby, vzdelávanie, zdravotníctvo, dopravu aj všetko ostatné. A práve preto, že môžeme individualizovať, odstraňujeme nadbytočnú produkciu. Jedna z vecí, ktorú napríklad prináša robotická revolúcia, je odstránenie zbytočnej produkcie, ktorá sa nepredá. To bude znamenať najväčší objem úspor.
Vraciam sa k postaveniu človeka na pracovnom trhu. Aké nároky na neho bude rozvoj digitalizácie a automatizácie predovšetkým klásť?
Ľudia musia byť kreatívni, musia byť schopní pracovať s informáciami, ale hlavne ich nervová sústava musí byť plastická. Musí to byť neustále kreovanie schopností myslenia a zaradenia seba samého do spoločnosti. Pretože ak ten proces dynamických zmien je taký rýchly, ako to vyzerá, tak to znamená, že to zasiahne každého z nás. Hlavný problém vzdelávania nebude vo vzdelávaní detí a študentov, ale v tom, že sa budú musieť všetci vzdelávať a učiť, ako fungovať v novej digitálnej ekonomike a digitálnej spoločnosti. Pretože ak budete mať všetko na nete, všetko bude digitalizované, tak musíte nájsť kľúč k pochopeniu informácií, ktoré sú v neustálom toku cez internet. A to je tá otázka kreativity, architektúry súvislostí, pochopenia významu jednotlivých informácií a ich selekcie. To by malo byť predpokladom nielen z hľadiska výrobcov, ale aj z hľadiska spotrebiteľov, pretože hlavným faktorom produkcie bude ústup od masovej výroby k individualizovanej výrobe a hlavný spôsob komunikácie bude komunikácia s budúcim zákazníkom. Budete poznať jeho predpoklady, zvláštnosti, záľuby, všetky jeho špecifiká. A na základe toho vyrobíte produkt špeciálne pre neho. Vďaka technológiám bude lacnejší a vy budete mať verného zákazníka. Dochádza tam k obrovskej psychologickej a informačnej zmene vzťahu výrobcu a zákazníka. Už to nebudú miliónové série pre anonymného zákazníka, už to bude to, čomu hovoríme personalizovaná ekonomika.
Na odborných konferenciách sa dokonca hovorí o vzniku Spoločnosti 4.0. Teda o takej spoločnosti, v ktorej budú hodnotové reťazce v úplne inej podobe, ako ich poznáme dnes. Dôjde vraj k posunu štruktúry vedomia, štruktúry inštitúcií a toku kapitálu. Čo si pod tým máme predstaviť?
Spoločnosť 4.0, niekedy sa tiež hovorí Spoločnosť 5.0, si predstavte ako architektúru spoločnosti, ktorá nie je založená len na zisku. Nie je založená na efektivite v dnešnom chápaní alebo na konkurencieschopnosti za každú cenu. Ale pôjde o spoločnosť založenú na rovnováhe. Na rovnováhe dovnútra systému a rovnováhe vzťahu spoločnosti a prírodného prostredia. Tá primárna smernica je totiž v tom, že terajšia spoločnosť je v diametrálnom rozpore s vývojom prírodného prostredia. Darmo budeme hovoriť, že žijeme v antropocéne, že ovládame prírodu a sme jej vládcami. Stačí, ak sa pozriete na jeden menší hurikán, zemetrasenie alebo niečo podobné, a hneď vás prejdú tieto megalomanské úvahy. My musíme žiť v rovnováhe s prírodným prostredím. A stojí za úvahu jedna zaujímavá téza. V prírode existuje takzvaný princíp homeostázy. Je to princíp, keď sa životný organizmus dostáva do rovnováhy s vnútrom vlastného štruktúrovania, ale tiež do rovnováhy vzťahu organizmu a prostredia. A to je iná rovnováha než len vybilancovanosť. A táto homeostatická rovnováha znamená, že každý jednotlivec, každá spoločnosť, každá firma môže nájsť optimálny bod ekvilibria. Bod, v ktorom nikoho neohrozuje, ale sama sa dynamicky rozvíja. Niečo, ako keby sme našli ekvilibrum, rovnováhu.
Čo zásadné nám, či už z pohľadu ľudstva, alebo jednotlivcov, technologické zmeny spojené so štvrtou priemyselnou revolúciou prinesú?
Žijeme v čase, keď sa všetci ponáhľame a hovoríme, že nemáme čas. Všetky tie technológie nastavujú dnešnej spoločnosti zrkadlo, ale predovšetkým nám prinášajú dostatok času. Ale ak získame čas, vznikne primárna otázka: Čo s tým časom urobíme? Budeme sledovať nejaké dementné seriály? Budeme sa venovať len cestovaniu po svete? Budeme sa venovať rôznym záľubám? Alebo pochopíme, že ten čas, ktorý sme získali, by sme mali venovať poznaniu seba samého a poznaniu sveta okolo nás? Ak prijmeme tieto dve smernice ako primárne, tak to znamená, že poznanie, schopnosť informácií a schopnosť práce s informáciami nie je otázkou pracovného trhu. Je otázkou nájdenia nového zmyslu života, nového fungovania a toho, o čom snívali všetci filozofi – nájdenia zmyslu života. A práve táto technická revolúcia a zmena životného prostredia umožnili dve veci. Nastavili nám zrkadlo a zároveň pred nás postavili zásadnú otázku, či je dnešná spoločnosť logická, rozumná alebo je to obrovské plytvanie ľudskými, energetickými, finančnými, technickými a ďalšími zdrojmi. A mám veľkú obavu, že ak urobíme tú analýzu korektne, tak zistíme, že značná časť dnešnej spoločnosti je nelogická a je v rozpore s princípom optimálnej rovnováhy. V takom prípade hlavný prínos štvrtej industriálnej revolúcie spočíva v tom, že nám vytvára potenciálne možnosť nájsť tento bod ekvilibria.
Ale budeme ho vôbec chcieť hľadať?
Samozrejme, to závisí od nás, je to otázka našej voľby. Buď to necháme tak a povieme, že dnešná spoločnosť je skvelá. Potom sa bude prehlbovať príjmová polarizácia, virtualizácia finančného sektora, bude sa hromadiť množstvo produkcie, ktorá nikdy nenájde kupca, budeme pokračovať v devastácii prírodných zdrojov, až sa to jedného dňa zrúti a imploduje do seba ako kedysi v starom Egypte alebo Mezopotámii. Alebo sme skutočne homo sapiens, človek rozumný, a technickú výbavu, ktorú nám dáva dnešná technická revolúcia, použijeme na nájdenie tohto nového optima a zároveň nájdenie seba samého. Možno vám to pripadá ako filozofická otázka, ale skúste si predstaviť spoločnosť v dnešnom stave, keď všetkým členom spoločnosti vytvoríte priestor na to, aby sa zamysleli nad sebou a nad svojím životom, nad svojimi ideálmi, nad svojimi cieľmi. Čo z toho vzíde? Sme skutočne presvedčení, že sa všetci ľudia chcú pozrieť do toho zrkadla? Alebo si jednoducho bez toho, aby sa chceli zaoberať tým, čím sme, povedia: Viete čo, to je taká filozofická fantazmagória, zostaňme pri tom, ako to je, ja pôjdem v nedeľu na futbal.
Práve preto považujem Industry 4.0 a celkovú digitalizáciu sveta za obrovskú šancu zastaviť sa, pozrieť sa na spoločnosť a na seba samého a nájsť riešenie, východisko z toho stavu, v ktorom sme. A to by mohol byť najväčší prínos, ktorý nám univerzum, história alebo ja neviem čo dáva v súčasnosti. Už som spomenul to, že všetci hovoria, že nemajú čas. Ak im teraz tou zmenou čas dáte, tak vznikne druhá, ešte podstatnejšia otázka, čo s tým časom urobíme. A to je práve to, čo pred nás postaví budúci vývoj. A ja mám obavu, či sme dnes na odpoveď na túto otázku pripravení. Môj názor je, že – bohužiaľ – asi nie.
V súvislosti s Priemyslom 4.0 sa objavovali prognózy, že sa v jeho dôsledku stratí ohromné množstvo pracovných miest. Dá sa po tých pár rokoch konštatovať, že pracovné miesta naozaj v masívnom meradle ubúdajú? A ak ubúdajú, sú dostatočne nahradzované vzniknutou potrebou nových miest?
Na odpoveď sa dajú využiť skúsenosti Spojených štátov. Vezmime si uplynulých šesť rokov, keď v dôsledku robotizácie a automatizácie zaniklo šesť a pol milióna pracovných miest. Vzniklo milión dvestotisíc, takže je tam disbalancia. Ale to hlavné kľúčové je, že nové miesta sú z deväťdesiatich percent miesta na part time, na čiastočný úväzok. Ak teda chcete nahradiť ten v dnešnom slova zmysle chápaný príjem, musíte mať niekoľko pracovných miest. Fakt je, že sa teraz čoraz viac preklápa poznanie, že dôjde k výraznej redukcii dnešnej podoby spotreby práce. Ale ja hovorím, že predsa môže vzniknúť potreba nová.
Kde teda vidíte priestor na vznik nových pracovných miest?
Vezmite si napríklad to, či by nestálo za úvahu, ak vývoj dieťaťa do šiestich rokov je základný faktor formovania jeho sociálnej štruktúry, nervového systému, myslenia a tak ďalej, chápať prvých šesť rokov dieťaťa ako nesmierne závažnú spoločenskú prácu, ktorú treba zaplatiť. Nielen nejakým rodičovským príspevkom. A čo taká starostlivosť o starých ľudí? Nie je to predsa prejav inteligencie a humanity spoločnosti a nielen nejakého centra, kam uložíte starého človeka a necháte ho tak? Čiže môžu vzniknúť nové profesie, nová potreba práce v spoločnosti, ale toto všetko bude vyžadovať iný prístup, inú kvalifikáciu, iné znalosti. Preto bude ten proces súbežný. Miesta zanikajú, v menšej miere miesta vzniknú, budú s inou profesijnou náročnosťou, ale to kľúčové stále zostane. Dá nám čas, ale čo s tým časom urobíme? Môžeme sa vzdelávať, môžeme chápať súvislosti, môžeme cestovať, môžeme študovať, ale musíme sa rozhodnúť niečo urobiť. A v tomto ohľade, aj keď to nebude kompenzačné, vzniknú niektoré nové pracovné miesta systémového typu, ale, bohužiaľ, všetky analýzy naznačujú, že to budú miesta, ktoré požadujú kreatívnosť, komplexnosť, interdisciplinaritu a chápanie systému súvislostí. Ale nie som si istý, či dnešný vzdelávací systém v tomto duchu svojich absolventov pripravuje.
