V uplynulých dňoch protestovali študenti pri výstražných štrajkoch po celej Českej republike za dodržiavanie ústavných zvyklostí. V reflexe Václav Klaus ml. odmietol, aby sa politika miešala do škôl. Miroslav Kalousek potom vyhlásil, že sa mu robí z Klausa nevoľno, a odkázal mu, že jeho otec bol členom prvej ponovembrovej vlády, ktorá vznikla na základe študentských protestov. Čo si o tom myslíte? Bojujú študenti za slobodu ako v roku 1989?
Predovšetkým si myslím, že Miroslav Kalousek už úplne stratil zvyšky súdnosti. Neuveriteľným spôsobom zhodil udalosti v roku ’89. Ľudia, ktorí išli vtedy do ulíc, nemohli vedieť, či nebudú za svoj protest potrestaní. Čo riskujú dnešní „revolucionári“? Ak im učiteľ revolúciu zakáže, budú ho škandalizovať a môže z toho mať nepríjemnosti. Sú uvoľnení z vyučovania a hodiny si nemusia nahrádzať. Ak by sa ich policajt na ulici odvážil čo i len legitimovať, riskuje disciplinárny postih.
Večer po demonštrácii si môžu demonštranti z obrazovky vychutnať lichotenie dočista objektívnych komentátorov, akí boli dobrí. Majú úplnú slobodu nadávať na verejných priestranstvách na najvyšších štátnych činiteľov, môžu ich urážať a posmievať sa im. Navyše si pritom urobia selfie. No povedzte, kto z revolucionárov na to kedy mal?
Nezostalo to len pri stredoškolákoch a vysokoškolákoch, ako bolo vidieť na videozáznamoch z Havlovho námestia, ktoré zverejnila DVTV, do štrajku sa zapojili aj dvanásťročné deti, ktoré sa obávajú toho, že Babiš so Zemanom Čechov „vrhnú späť do komunizmu“. Časť videa malých detí, ktoré sa zapojili do štrajku, koluje po internete a niektorí používatelia píšu, že je to „politická pedofília“. Myslíte si, že pohľad dvanásťročného dieťaťa skutočne nemôže byť pre politikov inšpiráciou? O čom to svedčí, že sa k politike vyjadrujú aj malé deti, a ako vnímate túto akciu študentov?
To nie je nič nové. Podobný prípad opisuje Jaroslav Hašek v jednom z príbehov, ktorý nájdete v knihe O dětech a zvířátkách. Hovorí o šesťročnom chlapčekovi, ktorý číta každé ráno konzervatívne noviny a pravidelne sleduje správy z burzy. Po večeroch potom robí rodičom prednášku o tom, že „my fojmujeme okolnosti, v ktojých žijeme, ale tieto okolnosti súčasne fojmujú nás“.
Mne osobne sa to vystúpenie dvanásťročných dievčat z cirkevnej školy celkom páčilo. Iba jedna z prednášajúcich sa mi zdala tak trochu vyžitá. Asi toho už má za sebou dosť. Rozhodne by som oslovil mladšie ročníky, nie sú ešte také skazené výchovou. Prečítajte si aj pedagogický román Emil alebo O výchove. Napísal to istý Jean-Jacques Rousseau, dievčatká ho budú určite poznať. A možno aj niektorí ich učitelia.
Zdroj: Facebook / Tomáš Trojan
Tisíce ľudí tiež demonštrovali za Českú televíziu. Prezident Zeman tento protest komentoval v TV Barrandov: „Viete, za čo tí chudáčikovia demonštrovali? Nie za slobodu televízie, ale za Kalouskovu televíziu.“ A dokáže to vraj jednoducho tým, že v inauguračnom prejave venoval ČT len jednu vetu, pretože za viac nestojí a pretože má spravodajstvo a publicistiku vychýlenú v prospech TOP 09. „Ľudia demonštrovali len na základe tejto jednej vety,“ uviedol s tým, že ČT nikto neohrozuje a že nikdy neútočil na slobodu slova. Ako beriete slová prezidenta Miloša Zemana? A z čoho podľa vás vyplynula základná téma demonštrácií, že v Česku je ohrozená sloboda slova?
Proti prezidentovi Zemanovi sa predsa demonštruje už šiesty rok prakticky nonstop. Tentoraz to bolo pre televíziu, nabudúce to bude zase určite pre niečo iné. Keby sa o televízii prezident nezmienil ani slovom, našla by sa iste iná zámienka.
Aj keby celý svoj prezidentský prejav venoval chvále na poslankyňu Němcovú z ODS a vyzdvihoval jej inteligenciu, som presvedčený, že ona by sa aj tak zdvihla a na protest odišla. A tak vám isté typy ľudí prídu demonštrovať aj v prípade, že Miloš Zeman vyhlási, že je zlé počasie. Ochotne budú proti tejto jeho provokácii stáť napríklad aj hodinu v hustom daždi a na protest si náročky nevezmú dáždniky. Ja proti tomu nič nemám, je to ich poňatie slobody.
V Deníku Referendum vyšiel text jeho šéfredaktora a ľavicového aktivistu Jakuba Patočku, ktorý analyzuje premenu politického systému a súčasnú situáciu na českej politickej scéne. Patočka vidí zásadný problém v neexistencii praktickej politickej stratégie, ktorá by dokázala čeliť režimu šéfa hnutia ANO. Reakcie na „Babišov režim“ sú podľa neho zúfalo nepripravené, a preto má Babiš voľnú cestu na ovládnutie celej spoločnosti. „Prečo nikto nehrozí jednak Babišovi, jednak Zemanovi trestnými následkami za ich súčasné sprisahanie proti parlamentu?“ pýta sa Patočka. Dá sa to brať vážne? Mal by sa podľa vás objaviť niekto a veľmi rázne už proti Babišovi zakročiť?
Nechcite odo mňa, aby som sa vyjadroval k Jakubovi Patočkovi. V porovnaní s jeho „analýzami“ pôsobila recitácia tých dvanásťročných dievčat pred Národným divadlom veľmi dospelo a vyzreto. Nech podá Patočka trestné oznámenie na prezidenta a premiéra za sprisahanie proti parlamentu. Kto mu v tom bráni?
V Respekte vyšiel s odkazom na prieskumy, ktoré ukazujú posilňovanie hnutia ANO, článok, že téma Antibabiš nefunguje. Čo vlastne urobil Andrej Babiš s českou spoločnosťou? Čo by musel urobiť zle, aby ho Česi mali dosť? Prichádza s témami, ako sú zvyšovanie dôchodkov, zľavy na cestovnom, chodí po Českej republike a hovorí, čo všetko zaplatí a postaví. Bude to aj naďalej fungovať?
Večne to fungovať nebude a Babiš zrejme skôr ako neskôr z politiky odíde. Jediné, čo zatiaľ nevieme, je to, koľko z dnešných ľavicových aj pravicových parlamentných strán bude v tom čase ešte existovať.
V Taliansku zvíťazili strany, ktoré neskrývajú odpor proti Európskej únii a proti migrácii do Európy. Ide o predel vo vývoji EÚ? Otrasie sa „Brusel“? Bude treba kompletne prehodnotiť nielen politiku migrácie alebo bude EÚ ďalej stabilná? Napríklad aj preto, že Merkelová bude v Nemecku ďalej pokračovať. Budú „antisystémové“, „populistické“ a „extrémistické“ strany v Európe posilňovať alebo slabnúť?
Voľby v Taliansku sú bezprecedentné, pretože tie strany, ktoré nazývate tak nepekne, prvýkrát suverénne zvíťazili v jednom zakladateľskom štáte Európskej únie. Môže to byť otras väčší, než bol brexit. Strany tohto typu pravdepodobne do budúcna posilnia. Ale ešte podstatnejšie môže byť, že ich postoje začnú vo väčšej miere preberať takzvané systémové strany. Pre pud sebazáchovy a z taktických dôvodov. Strany, ktoré budú civilizačné hrozby naďalej ignorovať, budú ďalej slabnúť. Môžeme proti tomu protestovať, ale to je asi to jediné, čo s tým môžeme robiť.
