streda, 20 októbra, 2021
9.8 C
Bratislava
ÚvodArénaOstalo tu ešte veľa prvkov z Mečiarovej éry. Nie je správne hovoriť...

Ostalo tu ešte veľa prvkov z Mečiarovej éry. Nie je správne hovoriť o mafiánskom štáte a nepodložiť to konkrétnymi príkladmi, hovorí exprezident Schuster

Aký je život exprezidenta?

Ja som sa nikdy nenudil. Pre mňa by bolo najväčším trestom, keby mi niekto aj v tomto veku zakázal pracovať. Po roku 2004, keď som sa rozlúčil s politikou, nastal čas, odkedy sa venujem svojim koníčkom. Mnohí neverili, že bez politiky nevydržím žiť, ale svoje slovo som dodržal.

Ešte ako podpredseda mestského národného výboru v 70. rokoch som začal písať knihy. Písal som o ekológii, ktorej som sa aj v praxi počas svojho primátorovania v Košiciach venoval. Tiež som písal literárno-dramatické pásma o reálnom živote mesta, neskôr rozhlasové hry a prvé knihy, ako napríklad o Východoslovenských železiarňach (VSŽ) či tri detektívky, ktoré vyšli v Prahe v edícii Magnet. Venoval som sa aj televíznym scenárom a tvorbe dokumentárnych filmov z ciest, ktoré som absolvoval. Doteraz vyšlo vyše 50 kníh rôzneho žánru, pričom väčšina je literatúra faktu.

Po roku 2004, keď som začal cestovať, som sa prioritne zameral na cestopisné knihy, napríklad o Islande, Grónsku, Severnom a Južnom póle či Čukotke. Pre našu rodinu je druhou krajinou Brazília,  kde môj otec a dvaja moji strýkovia v roku 1927 – 1928 s drevenou kamerou nakrútili prvý dokumentárny film o brazílskej džungli a Indiánoch.

Preto som aj zriadil v rodnom dome v Medzeve múzeum kinematografie rodiny Schusterovcov. Nakoniec som sa po stopách otca aj ja v roku 1992, keď som bol veľvyslancom v Kanade, vybral do vnútrozemia Brazílie. Vzniklo z toho sedem dokumentárnych filmov. Expedíciu som zopakoval aj so synom, dcérou a svojou manželkou počas funkcie prezidenta. Nebola to však oficiálna cesta, ale naopak, na vlastné náklady som si čerpal dovolenku. A na záver v roku 2014 som tam bol aj so svojou vnučkou.

Cestovanie a s tým spojené fotografovanie a filmovanie sú moje koníčky, ktorým sa teraz môžem venovať naplno. Samozrejme, venujem sa aktívne aj úlohe exprezidenta, pričom chodím na rôzne recepcie a stretávam sa naďalej s bývalými európskymi prezidentmi.

Ste známy tým, že ste precestovali kus sveta. Máte aj nejaké iné obľúbené miesto, okrem Brazílie?

Brazília je po Slovensku v našej rodine krajina číslo dva. Ale tým, že som bol posledným československým veľvyslancom v Kanade, tak túto krajinu stále považujem za jednu z najdemokratickejších a najľudskejších krajín na svete. Ja som Kanadu vždy túžil prejsť, a preto som tam v roku 2008 absolvoval expedíciu, keď som prešiel od Atlantického oceánu až k Tichému oceánu naprieč celou Kanadou. Sever Kanady je nádherný aj svojou faunou aj obyvateľstvom.

Na prvú expedíciu za polárny kruh ma pozvali ešte ako veľvyslanca spolu s ďalšími kolegami-veľvyslancami z iných krajín. Leteli sme tam vojenským lietadlom, pričom ja som z celej expedície urobil dokument pre veľvyslancov. Týmto zážitkom ma fascinoval sever, a preto som absolvoval expedície na Island, v Grónsku a neskôr som bol s americkou expedíciou, ale ruským ľadoborcom, na severnom póle. Mal som túžbu navštíviť aj južný pól, a tak som napísal americkému prezidentovi Georgeovi Bushovi, ktorý mi osem dní pred tým, než končil v úrade, poslal gratuláciu k 75. narodeninám a udelili mi povolenie letieť na južný pól s americkým armádnym lietadlom.

Chceli by ste ešte niečo navštíviť?

Keď som bol v Chile v Punta Arenas, kde pôsobil Martin Kukučín, tak mi primátor povedal, že by bolo dobré, keby tam mal náš slávny spisovateľ sochu. Chcel by som tam teda priniesť sochu Kukučína a zároveň by som rád išiel na Antarktídu. Ak by sa mi to podarilo ešte tento rok do decembra, tak by som rád absolvoval ešte takúto expedíciu. Osemdesiatštyri rokov nie je tak veľa.

Spomenuli ste, že Kanada je podľa vás najdemokratickejšou krajinou sveta. Pred pár týždňami sme oslávili 25 rokov samostatnosti Slovenska. Ako sme na tom my s demokraciou?

Úprimne povedané, demokracia sa za 25 rokov na Slovensku posunula, ale nie tam, kde by sme si to zaslúžili. V roku 1999, keď som vyhral voľby na prezidenta, bolo Slovensko po Mečiarovej ére izolované. Dostávali sme samé demarše, ktoré nám vyčítali deficit demokracie či utláčanie národnostných menšín. V tom období sme všetci kritizovali Mečiarove slová, že víťaz berie všetko. Mečiar teda opozícii nič nedaroval.

Keď sa však pozriete spätne, čo sme z jeho konania odstránili a čo nám ostalo, tak je tu ešte veľa prvkov z Mečiarovej éry. Dodnes sa víťaz volieb správa suverénne, pričom nie sme zvyknutí dávať opozícii to, čo by jej patrilo. Bojíme sa prijímať pozitívne veci od opozície, čo je chybou. Ak v Nemecku príde opozícia s dobrým návrhom, tak sa to považuje za plus a prijme sa to. U nás sa to vníma tak, že čokoľvek povie opozícia, nie je dobré pre koalíciu, lebo tá stráca body. To nie je pravda, ale tak sme, bohužiaľ, zvyknutí.

Navyše sa pozrime na správanie v parlamente. Na prelome 1989  – 1990, keď som bol predsedom Slovenskej národnej rady a keď sa lámal chlieb a nevedelo sa, či sa budú komunisti vešať, tak som zaviedol priame prenosy. Prechod medzi obomi režimami bol veľmi dôležitý. Verte mi či nie, ale vtedy sa ani tí najväčší politickí oponenti predstavujúci dva rozdielne režimy nesprávali tak nedôstojne, ako sa v parlamente správajú poslanci dnes.

Do politiky som ale prišiel proti svojej vôli. Mal som byť námestníkom košických železiarní a vtedy na mňa vytiahli, čo som všetko v roku 1968 povedal a ako som vystupoval proti starým štruktúram. Zavolal si ma teda člen predsedníctva ÚV KSČ Emil Rigo a spýtal sa ma, či chcem ísť radšej z podniku, alebo zo strany. Povedal som, že radšej z podniku, a tak ma určili za podpredsedu mestského národného výboru. To bolo v rokoch 1974 až 1979. Potom som bol prvým podpredsedom mesta a v roku 1983 som sa stal primátorom Košíc.

Spomenuli ste rok 1968 a kritiku starých komunistických štruktúr. Ako teda vnímate nedávny výrok Miloša Zemana, že Dubček sa v roku 1968 „podělal“ od hrôzy?

Alexander Dubček nebol v určitých kruhoch po revolúcii 1989 vnímaný tak pozitívne, ako by sa predpokladalo. Mnohí sa nemohli preniesť cez jeho komunistickú minulosť. Opäť však jeho osobnosť treba dať do súvislosti s historickými udalosťami v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, ktoré vyvrcholili Pražskou jarou 1968. Tu by som chcel zdôrazniť odvahu, ktorú Dubček preukázal.

V socialistickom tábore sa všetko dialo pod taktovkou Sovietskeho zväzu na čele s Leonidom Brežnevom. A taktovka tvrdo určovala jednotný rytmus a smer, ktorému sa jednoducho nedalo priečiť. Odmäk, ktorý vtedy v Československu nastal, bol nevídanou a smelou revoltou. Skončila sa, žiaľ, veľmi skoro, okupáciou vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968. Alexandra Dubčeka so spolupracovníkmi uniesli do Moskvy, kde musel kapitulovať. Bol donútený vybrať si menšie zlo, ako to už neraz v dejinách býva.

Na tému Dubček som sa rozprával aj s Michailom Gorbačovom a Helmutom Kohlom. Gorbačov mi jasne povedal, že to boli  myšlienky Alexandra Dubčeka, ktoré ho nasmerovali k perestrojke, k topeniu silnej ľadovej vrstvy, ktorá konzervovala vtedajšie socialistické zriadenie, a napokon k postupnému prechodu k demokracii. A práve Gorbačovova  perestrojka bola jedným zo spúšťacích mechanizmov dominového efektu pádu totalitných režimov v Európe vrátane našej revolúcie v roku 1989. Pozitívnu úlohu Dubčeka v kontexte európskych dejín mi potvrdil aj Helmut Kohl.

Alexander Dubček je dodnes vo svete vnímaný ako nespochybniteľná veličina, preto ma mrzia výroky niektorých politikov či historikov, ktorí odmietajú vidieť jeho význam a vytrhávajú z historického kontextu kroky, hodiace sa im na to, aby ho zdiskreditovali. Vnímal som túto nespravodlivosť a snahu bagatelizovať činy, ktoré Dubček a Štefánik pre našu vlasť vykonali. Pre mňa však boli pokračovateľmi línie, ktorú začal presadzovať Štúr. Všetkých troch považujem za kľúčových politikov, ktorých činnosť napokon viedla k našej štátnosti a demokracii.

Rudolf Schuster vo svojej pracovni v Košiciach Autor: OS

Súčasný prezident Andrej Kiska sa často dostával do slovného konfliktu s bývalým predsedom vlády Robertom Ficom či s exministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Kiska dokonca povedal, že Slovensko je mafiánsky štát. Čo si o tom myslíte?

Ak by som mal niečo také povedať, tak by som skôr uviedol príklad. Nie je správne všeobecne hovoriť o mafiánskom štáte a nepodložiť to konkrétnymi príkladmi. Moje prejavy neboli nikdy do stratena, pretože je to neúprimné, ak sa len niečo naznačuje. Vždy som veci pomenoval tak, aby tomu rozumel každý jeden občan.

Konflikt medzi Kiskom a vládou sa veľakrát porovnáva s konfliktom medzi Kováčom a Mečiarom. Vy ste mali však tiež napäté vzťahy s premiérom Dzurindom. Je to prirodzená súčasť politickej kultúry?

Jeden extrém je hladkať sa navzájom a nechať vládnuť vládu s tým, že prezident bude hovoriť iba o počasí a návštevách v zahraničí. S tým nemôžem súhlasiť. Priamo zvolený prezident má obrovské morálne právo pomenovať veci v štáte tak, ako ich vidí väčšina občanov. Keď sa budeme tváriť, že všetko je dobré, tak to je falošná solidarita. Moja kritika bola vždy slušná a konkrétna.

Vy ste ako prezident boli známy tým, že ste často cestovali do Košíc vlakom. Expremiér Fico vystavil miliónovú faktúru Kiskovi za jeho lety do Popradu. Mal by zaplatiť podľa vás túto faktúru?

Neviem, aká bola dohoda a či mu skutočne povedali, že môže lietať. Je ťažko povedať, kedy idete služobne a kedy nie. Ja som mal svoje zásady, ktoré som nemenil. Chodil som vlakom, pričom som si kupoval lístky. Vraj išlo aj auto, ale ja som ho nepotreboval. To bol rozhodnutie šéfa ochranky, ktorý si do toho nedal rozprávať. Občas som chodil aj lietadlom, bežnou linkou. Vždy som si kúpil letenku za svoje a nikdy som si to neúčtoval. Zo zásady som nechcel mať voči mojej osobe podozrenia, že zneužívam nejaké privilégiá.

Rozhovor sa uskutočnil ešte pred vraždou Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Druhú časť rozhovoru s exprezidentom Schusterom o zahraničných otázkach prinesú Parlamentné listy v pondelok.

728*90

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

- Reklama -
Slovensko
Pozitívne vzorky 0 Úmrtí 0 Uzdravení 0 Infikovaných 0 Last updated: 20. októbra 2021 - 02:16 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky
- Reklama -spot_img