piatok, 18 septembra, 2020
9.2 C
Bratislava
Úvod Aréna Národ generála Svobodu miloval, ale občas niekto chcel, aby si strelil guľku...

Národ generála Svobodu miloval, ale občas niekto chcel, aby si strelil guľku do spánku. S publicistom Čechom o vzostupe a páde štvrtého komunistického prezidenta

Pôvodným vzdelaním agronóm prežil dve svetové vojny, počas ktorých sa zúčastnil aj ťažkých bojov. A prežil ich vo veľmi dobrej forme. Ako je to možné?

Bola to zaujímavá postava, ročník 1895. Keď sa skončila druhá svetová vojna, mal päťdesiat rokov. Prečo by to neprežil? Ale je pravda, že jeho osud bol výnimočný. Bil sa pri Zborove, pri Bachmači, bojoval o Sokolovo, zúčastnil sa vražedného boja o Kyjev a tak ďalej. Mal jednoducho obrovské šťastie. Možno mal aj nejaké zranenie, ale vôbec sa o tom nevie. Keď je totiž zranený vysoký veliteľ, veľmi sa o tom nehovorí, pretože je to pre vojakov demoralizujúce.

Po vojne sa z neho v auguste 1945 stal armádny generál, mal zažité vojenské myslenie. Je to pre politika výhoda?

Priamejšie myslenie vychádzajúce z osobných skúseností krízového charakteru môže byť výhodou. Napokon významných politikov-bývalých vojakov nebolo málo. Napríklad generál Dwight D. Eisenhower, generál Charles de Gaulle, ale napríklad aj Winston Churchill, pôvodnou profesiou vojak, alebo poľský maršal Józef Pilsudski.

Zdeněk Čech

Publicista Zdeněk Čech

Ale už v roku 1948 sa minister obrany Svoboda prejavoval ako politik, ktorý na úkor demokracie potiahne za jeden povraz skôr s komunistami. Alebo nie?

Armáda má byť nepolitická, ale vtedy sa už silne politizovala v prospech komunistov. A Svoboda musel do istej miery lavírovať s tým, že hovoril o priateľstve so Sovietskym zväzom.

Takže akým symbolom bol generál Svoboda v Československu šesťdesiatych rokov minulého storočia?

Svoboda bol v apríli 1950 „odídený“, pretože súdruhom nevyhovoval. Správal sa totiž do značnej miery ako čestný vojak a nikdy nezabudol, že kedysi bol aj legionárom. Pamiatka T. G. Masaryka bola pre neho svätá. V roku 1950 ešte predniesol Zápotocký prejav k Masarykovým nedožitým stým narodeninám, ale to už bolo posledné zvonenie a potom sa po nekomunistických prezidentoch zľahla zem. Oficiálne boli vnímaní ako exponenti buržoázie a Západu. Svoboda však v roku 1968, keď sa stal hlavou štátu, musel, samozrejme, ako komunista navštíviť hroby Gottwalda a Zápotockého, ale položil kvety aj pri hroboch Masaryka a Beneša. To žiadny predchádzajúci komunistický prezident neurobil.

Svoboda prežil v päťdesiatych rokoch krátke väznenie a v Sovietskom zväze ho raz narýchlo odsúdili na trest smrti, čo platilo len pár hodín, než zafungovali telefonáty do Moskvy. Potom sa vraj spolu so svojimi väzniteľmi celkom slušne opil. Z toho obdobia si uchoval zaujímavú predstavu, že vzťahy s Rusmi môžu byť veľmi napäté, ale človek sa s nimi nakoniec vždy nejako dohodne. To mohlo, samozrejme, hrať svoju rolu aj v jeho konaní v auguste 1968.

Ale ešte v šesťdesiatom šiestom sa o ňom až na výnimky mlčalo. Následne sa však začal urýchlene hľadať nástupca prezidenta Novotného, ktorého zomleli dejiny. Kandidátov bolo dosť. Hovorilo sa o cestovateľovi Jiřím Hanzelkovi, ktorého mala rada mládež a časť intelektuálov. Študenti podporovali niekdajšieho ministra školstva Čestmíra Císařa. Hovorilo sa aj o predsedovi ČSAV Františkovi Šormovi a o politikovi Josefovi Smrkovskom.

Súdruhovia, ktorí mali hlavné slovo, však vymysleli Ludvíka Svobodu. Mal som v tom čase sedemnásť rokov, takže si to pamätám. Vtedy sa Svoboda mnohým ľuďom páčil. Bol to pohľadný človek, pekný starý pán. Vo vojenskej uniforme vyzeral dobre.

Navyše mal za sebou, ako už sme spomenuli, nespochybniteľnú povesť vojnového hrdinu…

Svoboda bol naozaj niekdajší bojovník, čo mnohým ľuďom imponovalo. Bol to skutočný vojak. Nie že by nosil uniformu a sedel na „genštábe“ v Dejviciach. Do úvahy sa bralo tiež to, že bol hrdinom ZSSR. Z hľadiska vtedajších súdruhov to teda bola dobre premyslená voľba. Napokon Svoboda sa veľmi rýchlo stal jedným z idolov roku 1968.

Sociologické prieskumy, realizované vtedy na prekvapivo dobrej úrovni, zistili, hoci to dnes znie neuveriteľne, že okolo sedemdesiat percent obyvateľstva podporuje KSČ. Obrodný proces v štáte aj štátostrane mal jednoducho svoje čaro a na čele štyroch hlavných mužov: prvého tajomníka ÚV KSČ Alexandra Dubčeka, predsedu Národného zhromaždenia Josefa Smrkovského, predsedu vlády Oldřicha Černíka a práve prezidenta Svobodu.

Verejnosť však vtedajšiu situáciu vnímala hlavne cez médiá, ktoré stáli na oveľa reformnejších pozíciách, než bol skutočný politický vývoj. Práve to Rusov veľmi desilo a hralo to do karát ich „jastrabom“, bojovnej klike, ktorá chcela nášmu „socializmu s ľudskou tvárou“ zakrútiť krkom. Skutočný pomer síl medzi vyššiepostavenými komunistami mohol byť vtedy u nás, pokiaľ išlo o reformistov a konzervatívcov, ešte stále vyrovnaný, pričom najviac bolo takzvaných centristov. Mediálny obraz však ukazoval výraznú prevahu reformistov a bol teda mimo.

Keď došlo strašného dňa 21. augusta 1968 na lámanie chleba a väčšina obyvateľstva počula už od rána hrmenie inváznych, teda predovšetkým sovietskych, lietadiel a tankov, zohral Svoboda veľmi pozitívnu úlohu. Odmietol robotnícko-roľnícku vládu na čele s Aloisom Indrom, ktorú si na svojej ambasáde vymysleli Rusi. Chopil sa v duchu ústavy riadenia štátu, teda právomocí zákonného predsedu vlády Černíka, ktorého interventi uniesli do ZSSR, a kočíroval to celkom výkonne. Myslím si však, že ho tie dramatické udalosti strašne vyčerpali, predsa len už mal sedemdesiatdva rokov. Po tom všetkom sa už z toho nespamätal.

A nakoniec aureolu velebeného prezidenta stratil…

Mal vojenské uvažovanie. Bitka je prehraná a čo treba v takej situácii robiť? Minimalizovať straty a zachrániť to, čo sa dá. Vydal sa do Moskvy a chcel, aby sa tam všetci naši unesení politici na čele s Dubčekom stali súčasťou československej delegácie rokujúcej so Sovietmi. Čo dokázal. Rusi držali našich zajatých predstaviteľov najprv kdesi pri Užhorode a až na Svobodov tlak ich dopravili do Moskvy. Tam už však prezident tlačil na podpis dohody s Rusmi. Z Prahy totiž prichádzali správy, že nervozita narastá a že hrozí nebezpečenstvo krvavého konfliktu.

Situácia sa očividne zmeniť nedala, asi bolo naozaj treba minimalizovať straty. Svoboda pripomínal, že vo svojom živote videl hory mŕtvych a že ich teraz nechce znovu vidieť v českých uliciach. Všetci nakoniec, s výnimkou Františka Kriegela, prijali Moskovský protokol, ktorým uznali obsadenie krajiny vojskami Varšavskej zmluvy. Práve tam začala prudko stúpať hviezda dovtedy v Prahe nepríliš známeho politika Gustáva Husáka. Presne pochopil, kam Svoboda mieri. Ale keď sa potom prezident vrátil domov, už to nikdy nebol ten odvážny a rozhodný chlap, ako ho všetci chceli vidieť.

Pozvoľna sa stával politickou figúrkou. A nenašiel v sebe silu odstúpiť. Možnože v stareckej márnivosti ani veľmi odstúpiť nechcel. Hrad totiž chutí. Nakoniec chudák skončil tak, že ho zosadili z funkcie a dožíval až do roku 1979.

Faktom však je, že niektorým z našich občanov by sa v auguste 1968 páčilo, keby Svoboda v určitom momente vyšiel na balkón Pražského hradu v generálskej uniforme, odistil pištoľ a vpálil si na protest proti okupantom guľku do spánku. Údajne ho o to dokonca jedna občianka žiadala! Odišiel by vojak, hrala by sa štátna hymna a čakala by ho po smrti nehynúca sláva. Ale životné príbehy takým spôsobom končievajú skôr v románoch.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

Česko hlási opäť rekord: 3130 nakazených SARS-CoV-2

Denný prírastok počtu nových prípadov nakazených koronavírusom nového typu v Česku vo štvrtok prvýkrát prekonal hranicu 3000. Ako informoval...

Nové opatrenia hygienikov, ktoré platia od piatka

Pri kultúrnych a športových hromadných podujatiach sa od piatka započítavajú do počtu osôb iba ľudia v obecenstve. Podávanie občerstvenia je zakázané. Na...

Kolíková o voľbe kandidátov na Ústavný súd: Mrzí ma, že medzi nimi nie je žena

Ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (Za ľudí) mrzí, že medzi kandidátmi na ústavných sudcov nie je žena. S vzhľadom na výsledky vypočutia však...

Tomáš: V prieskumoch dýchame na chrbát OĽaNO, cítiť tam už nervozitu

Čerstvo zaregistrovaná strana Hlas-sociálna demokracia je podľa jedného z jej zakladateľov, poslanca Erika Tomáša, otvorená novým tváram a myšlienkam a v žiadnom...

Exprezident Obama oznámil termín vydania prvej časti svojich knižných pamätí

Bývalý americký prezident Barack Obama vo štvrtok oznámil termín vydania prvej časti svojich pamätí. Publikácia s názvom A Promised Land (Zasľúbená zem)...

Baránek: Matovič je veľmi bohatý premiér, takého sme ešte nemali

Najbohatší predseda vlády? Premiér Matovič opakuje, že nevie a ani ho nezaujíma,  kde jeho manželka investovala možno až desať miliónov eur a...

Prezidentka reaguje na zvolenie dvoch kandidátov na Ústavný súd

Prezidentka SR Zuzana Čaputová oceňuje, že parlament zvolil dvoch kvalitných kandidátov na pozíciu ústavného sudcu, ktorí spĺňajú odborné aj osobnostné predpoklady, čo...
Slovensko
Pozitívne vzorky 6,021 Úmrtí 39 Uzdravení 3,288 Infikovaných 2,694 Last updated: 18. septembra 2020 - 08:38 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky