Keď sa chystal v odvete za údajný chemický útok vojenský úder Spojených štátov na Sýriu, ktorý sa potom uskutočnil ako veľmi obmedzená akcia za podpory Veľkej Británie a Francúzska, objavovali sa úvahy o možnom vypuknutí tretej svetovej vojny. Je svet na pokraji takého konfliktu?
Nemyslím si, že hrozí ďalšia svetová vojna. Rozhodne nie v tom štýle, ako vyzerala druhá svetová vojna. Na to sú všetci veľmi dobre vyzbrojení a zároveň nemajú dosť vojakov v poli. Skôr nevedomky sledujeme prvé fázy vojny, ako bola predpovedaná v knihe Stret civilizácií. Podrobnejší rozbor si možno prečítať na serveri Neviditelný pes v príspevku Jiřího Weigla prednesenom na konferencii Desať rokov od smrti Samuela Huntingtona, naozaj žijeme v ére stretu civilizácií?
Keby som mal hodnotiť vystúpenie Spojených štátov a ich pomocníkov v spomínanom údere na Sýriu, tak mi to pripomínalo niečo, ako by mohla vyzerať moderná americká kovbojka. Teda v dnešnom politicky korektnom duchu. USA a ich spojenci ako šerif a jeho pomocníci vstúpia do baru, kde už sa to mydlí od včerajšieho večera. A to každý s každým. A ako povedal klasik, „diváka už nezaujíma zápletka prvého dejstva“. V každom prípade divák už nedokáže rozoznať, kto je ten „zlý“ a kto „dobrý“. Než šerif vojde do saloona, zatelefonuje barmanovi, aby všetkým povedal, že sa dostaví a „s ním príde zákon“.
Keď vstúpi, vystrelí zo Smith & Wesson, jeho kamoši, pretože nemajú na poriadne zbrane, vystrelia zo svojich vzduchoviek. Spoločne rozstrieľajú skrinku, na ktorú niekto napísal neumelou rukou nápis Tabakové výrobky. A šerif zareve: „To máte za to, že ste tu fajčili! Mne to moji špehovia nahlásili! Neviete, že to zákon zakazuje?!“ Potom prekročí niekoľko mŕtvol, zašepká barmanovi, že tie diery v strope neskôr zaplatí, a so slovami „vy jedni, vy zlí chlapci, ktorí tu fajčíte, neprajte si, aby som sa nabudúce ešte viac nahneval“ opustí scénu.
Osadenstvo saloona potom ihneď po jeho odchode vytiahne svoje kolty, winchestrovky, medveďobijky, kindžaly, dýky, škrtiace lanká, plameňomety a podobne a dá sa zase do zločineckej práce. Zmydliť každého, kto sa dotyčnému pripletie do cesty.
Z hrôzy si človek nemá robiť srandu. Ale akcia „odplata za chemický útok“ bola skutočne smiešna. A tragická zároveň. Zvlášť ak porovnáme údajný počet obetí toho údajného chemického útoku, 64, s počtom celkových obetí konfliktu, čo je zhruba 470-tisíc ľudí. Navyše pôsobí smiešne, keď sa všeobecne v mainstreamových médiách taja iné skutočnosti. Ako správa o skutočných udalostiach v Sýrii, napríklad v Damasku, kde existuje „kapsa“ džihádistov, ktorí strieľajú na obyvateľov Damasku z mínometov a podnikajú samovražedné atentáty. Oveľa väčší počet obetí mala nedávno udalosť, o ktorej v Česku informovala len MF Dnes, Nová bitka v Damasku. Sýrske vojská dohodli odchod časti teroristov do Idlibu, oblasti, kam sýrska vláda „odkladá“ porazených povstalcov a teroristov. Len čo odišli, túto oblasť ihneď obsadili džihádisti z Islamského štátu. Keď tam napochodovali sýrski vojaci, islamisti ich zajali a okolo 120 z nich zavraždili. Niektorých rozstrieľali, s inými natočili propagačné snímky, kde im opäť spektakulárne zaživa odrezali hlavy. Mimochodom, podľa správ sa na dobytie tejto enklávy v Damasku chystajú spoločne sýrska armáda a palestínski vojaci, pretože v oblasti bol veľký utečenecký tábor pre Palestínčanov.
Už chápete, čo je to za komédiu, tá akcia s údajným „chemickým útokom“?
Vy to nazývate komédiou, zo Západu zaznelo, že úder bol slabý a Donald Trump prenecháva Blízky východ Rusom a Iránu. Podľa českého europoslanca za ODS Jana Zahradila má Sýria funkciu náhradného bojiska medzi USA a Ruskom. V západnom záujme podľa neho je, aby sa z Ruska vďaka tomu nestal globálny hráč a z Iránu regionálny hegemón. Na to sa vraj treba sústrediť bez ohľadu na rôzne fake news. Je nutný aktívnejší prístup Západu alebo by sa mal radšej držať na uzde?
To je ale objav, že úder bol slabý. To nebol skutočný úder, to bolo politické divadlo pre voličov v Spojených štátoch a na Západe. V USA sú v skutočnosti v hlbokej ideologickej občianskej vojne. A Donald Trump podľa toho koná. Takzvaná liberálna ľavica je totiž ochotná v záujme svojich cieľov zničiť Trumpa a s ním celý slobodný svet. Aj preto je dnes Sýria hlavným bojiskom o osud našej civilizácie. Vojny medzi „pokrokármi“, teda ľavicovými a totalistickými údajnými vzdelancami, priateľmi islamu a „sedliakmi“. Teda ľuďmi skutočnej práce, ktorí považujú za hlavnú ideológiu svojho života kresťanské Desatoro. Aj keď sa možno vôbec necítia ako klasickí veriaci. Ten úder nebol úder, to bolo gesto. A bolo vykonané na náhradnom bojisku všetkých proti všetkým, a to v Sýrii.
Donald Trump Zdroj: TASR
Starosti pána Zahradila sú trochu oneskorené. Dnes sa v Sýrii bojuje hlavne medzi islamom a Západom a medzi neomarxistickými americkými demokratmi a „sedliakmi“ celého sveta. Rusko sa už stalo – tiež pre našu západnú neúspešnú politiku – globálnym hráčom. Ako dostať Irán zo Sýrie, a teda aj z Iraku, kam sme sa mu sami pomohli dostať, to je otázka „za tisíc bodov“! Máme sa sústrediť na čo? Byť aktívnejší alebo sa držať na uzde znamená čo? Politika neoconov a nadšencov vývozu demokracie na bodákoch – pozri Irak – sklamala. Neomarxistická idea pomoci takzvane demokratickým skupinám v arabských štátoch a za nadšeného súhlasu internetovej západnej ľavice nabádajúca, aby povstali, zvrhli „diktátorov“ a vytvorili demokraciu, sa ukázala ako ešte šialenejšia. Sýria, Líbya a Egypt sú dnes v proxy svetovej vojne, v akejsi skúške budúcej občianskej a náboženskej vojny. Ako kedysi Španielsko. Západ sa nemôže držať na uzde, je súčasťou problému. A my s ním.
Podľa prezidenta Miloša Zemana ide o debilitu, ak niektoré štáty – hlavne Spojené štáty – robia tie isté chyby. Všetko sa vraj začalo inváziou do Iraku pod zámienkou zbraní hromadného ničenia, ktoré sa však nenašli, pokračovalo to v Líbyi a tak ďalej. Ide o sériu hlúpostí a príznak debility, ako hovorí česká hlava štátu?
Ide o pokračujúcu sériu pokusov vyviezť „tú pravú demokratickú/pokrokovú ideu/revolúciu“ – nehodiace sa škrtnite – do sveta. Dnes tak môžeme pokojne nazvať celý koncept všetkých NGO, ľudskoprávnych neziskoviek, genderistických blúznení ukážkou debility či, ak chceme, nedovzdelanosti a doslova rozožranosti určitej časti údajne humanistickej inteligencie, môžeme to považovať za ukážku pomätenosti nedovzdelaných a neskúsených mozgov. Táto zdanlivo „pokroková ideológia“, v skutočnosti intelektuálna debilita časti stredného veku a hlavne mladých, potravinovo, zdravotne i inak saturovaných nepodarkov, je smrteľne nebezpečná. Dnešní politici sa správajú ako pokusné myši profesora Johna Calhouna. Ten na nich dokázal, že vznik dokonalého životného raja vedie vždy k vzniku pomätených jedincov, k miznutiu sexuálneho pudu, k zvýšenému výskytu homosexuality u samčekov a zároveň ich celkovej degenerácii a nakoniec k tragickému koncu „myšieho raja“. Je to príznak rastúcej skazy spoločnosti.
Dá sa z informácií, ktoré o dianí v Sýrii z médií máme, usúdiť, či na vykonanie akcie spojencov existovali jasné dôkazy a či je teda dobré, že k útoku došlo?
Prakticky sa to nedá povedať. A ani žiadna následná „úradná“ komisia nám to nepovie. Ako vo všetkých predchádzajúcich prípadoch takzvaných chemických útokov Asadovej sýrskej armády. V zásade však možno konštatovať, že ide o stále sa opakujúci propagandistický vopred pripravený scenár. Vo vhodnom okamihu, väčšinou keď sýrska armáda dosiahne nejaké úspechy, sa objavia „zaručené správy“ o beštiálnom chemickom útoku na obyvateľstvo. S realitou to na 99 percent pravdepodobnosti nemá nič spoločné. Nezmyselné obrázky, kde ktosi pobehuje v prachu, niečo sa rúca, ľudia trpia a sú postrekovaní vodou z hadíc, majú nulovú informačnú hodnotu. Je to len pokračovanie tých slávnych podvodných záberov z čias konfliktu medzi Izraelom a libanonským Hizballáhom.
To, že existuje ešte dosť silná skupina politikov a médií, ktorá na tieto „fake news“ dobre známej organizácie tzv. Bielych prílb môže reagovať ako na hodnoverné správy, ukazuje buď ich úplnú hlúposť, alebo obrovskú drzosť využiť čokoľvek, hoci úplne nedôveryhodné, a rozpútať na to celosvetovú kampaň či dokonca podniknúť vojenské údery.
Či je to dobré, alebo nie, či k tomu Trumpa viedla vnútorná politická situácia alebo niečo iné, dnes ešte nemožno hodnotiť.
Ako vo svetle toho vnímate české reakcie, ktoré sú voči operácii Američanov, Britov a Francúzov veľmi pochybovačné? A čo poviete na argumenty, že Česko sa malo zachovať ako spojenec lojálnejšie?
V prvom rade to vyzerá, že veľká časť našich predných politikov nemá k dispozícii skutočne hodnoverné správy. Prečo, to neviem. Ako bývalý disident zaujímajúci sa o politiku som mal možnosť tajne čítať rešerše, ktoré dostávali za normalizácie vysokí súdruhovia. Isteže mi ich nedával žiadny „kovaný“ súdruh. Ale boli statoční ľudia, ktorí mi umožnili, aby som si ich prečítal. V nich boli, ak to vôbec bolo v komunistickej normalizačnej atmosfére možné, skutočne relevantné správy. A to často správy a informácie pre komunistov nepohodlné. Tiež som ich dostával s oneskorením, až si ich dotyčný súdruh preštudoval. Ale mal som prehľad.
Dnes mi to pripadá, akoby vysokí politici nič relevantné nevedeli. Akoby lapali útržky správ z internetu, z novín a hlavne z Českej televízie. A tá akoby opisovala z ľavicového Guardianu, z New York Times, z El País a podobne a preberala, samozrejme, len „priaznivé správy“. Inak sa zdá, že vedia fakt figu borovú alebo sa tak zámerne správajú.
Nezmyselnosť a evidentná lživosť oficiálnych správ, skúsenosť z čias reálneho socializmu a opakovaných lží, napríklad o strednej Európe, potom vedie u charakternejších osôb alebo tých, ktorí nechcú vyzerať ako úplní hlupáci, k pochybnostiam. Lojálny spojenec môže byť len ten, kto vie, prečo sa bojuje, kde sa bojuje, aký je cieľ boja a aké sú metódy.
To my nevieme. Poznáme len heslá a politické výkriky, ktoré sa opakovane ukazujú ako buď mylné, alebo lživé: Irak, Líbya, Čína, Afrika všeobecne, Turecko a tak ďalej.
Ak nič nevieme, nemôžeme byť lojálny spojenec. Môžeme byť spojencami v Afganistane, v Iraku, na Balkáne, na Sinaji aj inde. Ale v Sýrii sme maximálne spartskými helótmi, ktorí boli príslušníci podrobeného domorodého obyvateľstva. Oproti klasickým otrokom si však helóti smeli zakladať rodiny a vytvárať vlastné osady a samosprávne mestá. A boli povinní bojovať za záujmy Sparty. Bojovať môžeme, ale vlastnú samosprávu sa nám EÚ snaží zakázať. Zlatá Sparta!
