„Poďme sa baviť o bardských piesňach. O takých, ktoré publikum baví, pretože prinášajú uvoľnenie, občas prinesú aj nejaký ten vulgarizmus. Ako človek zvažuje, kam až môže?“ spýtala sa Lucie Výborná obľúbeného hudobníka.
„Lucka, priznám sa, že neviem, čo myslíte termínom ´bardská pieseň´. To takto počujem prvýkrát,“ bránil sa Nohavica. „Ja som napríklad počula pieseň Mne snad jebne a pochopila som, že dostať sa v piatok popoludní z centra Ostravy na Mariánske hory nie je nič jednoduché,“ vysvetlila Lucia Výborná.
Rozhovor nájdete TU.
Kam teda človeka v rámci tvorby piesní pustí autocenzúra? „To je kus od kusu. Je to možno ešte chúlostivejšie, ako písať veľmi lyrickým, krásnym, vančurovským jazykom, pretože tam tá hranica nie je taká viditeľná. Tu, keď prekročíš tú hranicu do hrubej a tzv. úplne nedôležitej vulgarity len pre vulgaritu, tak je to hneď cítiť. Ale je mi jasné, že každý má tú hranicu inde a každý to vníma trošku inak,“ odpovedal Nohavica.
„Viem, že sa pohybujem na tej hrane, ale ja o tom takto nepremýšľam, pretože život to so sebou takto prináša. Ja k tomu pristupujem tak, že ten vejár života je strašne široký, od tej bielej po to čierne. To je jednoducho život, nebáť sa žiadneho kontrastu. Tie slová sa tam objavujú tak, ako sa objavujú v mojom živote,“ dodal Nohavica.
Rozhovor tiež načal tému kontroverzného imidžu, ktorý pesničkára v posledných rokoch sprevádza. „Včera som na svoj Facebook umiestnila pripomienku, že tu budeme a ohlasy boli v podstate len dvojakého typu. Buď radostné a ďakovné, alebo, povedzme, uštipačné, niekedy aj nactiutŕhačské. Ako na seba toto nechávate alebo nenechávate doľahnúť?“ spýtala sa Výborná.
„Doľahne to na človeka. Nielen tie nactiutŕhačské, ale aj tie medové, príjemné. Je to nebezpečné, keď si to človek nechá zaliezť hlboko pod kožu. Nie je to ľahké, ale musíš to nejako spracovať, pretože to by ťa veľmi zdržiavalo. Či už hana, alebo sláva,“ povedal Nohavica.
„Píšete pesničky tak, aby si ľudí zaspievali?“ spýtala sa na záver Lucie Výborná. „Rozumiem otázke, ale musím podotknúť, že žiadnu pesničku nepíšem so žiadnym účelom. Naozaj nie, to ani nejde. To akoby vyplynie. Ale ak mi niečo napadne, niečo na mňa doľahne, začnem písať, tak sa snažím, aby to držalo pohromade, aby interpret, slová, melódie, ľudí, aj tá chvíľa, keď to spievam, aby to držalo spolu. Keď mi napadne nejaká téma, ktorú zrazu počujem, že všetci spievajú so mnou, tak píšem tú pesničku a nakoniec vznikne, že pieseň sa spieva spoločne,“ vykreslil svoj tvorivý proces Nohavica. „Nedá sa nič naplánovať dopredu stopercentne. Ani život nie,“ doplnil.
autor: mak
- Reklama -
