Ministri obrany 29 členských krajín Severoatlantickej aliancie vo štvrtok na zasadnutí v Bruseli schválili novú štruktúru velenia NATO a odobrili aj plán na zvýšenie pohotovosti vypracovaný Spojenými štátmi.
„Súhlasili sme s tým, že naše nové spoločné veliteľstvo pre Atlantický oceán bude v Norfolku v USA a nové veliteľstvo pre rýchle presuny jednotiek a vojenského materiálu v Ulme v Nemecku,” potvrdil Stoltenberg s tým, že okolo 1200 osôb bude mať na starosť všetky logistické operácie v prípade akéhokoľvek konfliktu v Európe.
Ministri zároveň neboli proti pohotovostnej iniciatíve NATO, ktorá vznikla na americkej strane a ktorá má začať platiť do roku 2020. Ide o iniciatívu „štyroch tridsiatok”, čo v praxi znamená, že spojenci by v priebehu dvoch rokov mali mať k dispozícii 30 mechanizovaných práporov, 30 leteckých eskadier a 30 bojových plavidiel, ktoré budú schopné nasadenia do 30 dní.
Obe prijaté rozhodnutia pomôžu podľa Stoltenberga zabezpečiť, aby Aliancia mala „tie správne sily na správnom mieste a v správnom čase”.
Ministri obrany NATO a ich zástupcovia Zdroj: TASR
Situácia v strednej Európe a Pobaltí
Štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák z Mosta-Híd, ktorý sa v posledných mesiacoch dostal do konfliktu so SNS, hovorí o kľúčových rozhodnutiach NATO, „ktoré výrazne zvýšia schopnosť Aliancie brániť aj náš región“.
„NATO iniciatívou štyroch tridsiatok reaguje na zvláštnu situáciu: vojensky je silnejšie ako akýkoľvek možný protivník, nevie však dostatočne rýchlo reagovať na prípadnú hrozbu. Ľudovo povedané, môžete mať dostatok vojakov, lietadiel a lodí, ale kým sa vy rozhýbete, protivník už aj s menšími silami obsadil rozsiahlu časť vášho územia, lebo vie rýchlejšie reagovať. Presne takáto je teraz situácia v strednej Európe a Pobaltí,“ napísal na sociálnej sieti Facebook Ondrejcsák.
O zmene veliteľskej štruktúry NATO hovorí Ondrejcsák tiež pochvalne, pretože „súčasná vojenská veliteľská štruktúra Aliancie však má vážne nedostatky a nepokrýva kľúčové oblasti“. „Realita je taká, že bez funkčných veliteľských štruktúr moderné armády nemôžu fungovať. Čiže neviete sa efektívne brániť,“ dodal.
„Nové veliteľstvo pre severný Atlantik reaguje na zvýšené hrozby v tomto regióne po intenzívnejších ruských aktivitách – keď sa pozrieme na mapu, uvidíme, že práve cez severný Atlantik by do Európy prichádzali posily z USA a Kanady v prípade veľkého konfliktu. Nové veliteľstvo pre vojenskú mobilitu zase reaguje na nevyhnutnosť koordinovať a zabezpečiť rýchlejší presun jednotiek – jednoduché: ak reagujete neskoro, prehrali ste,“ uzavrel štátny tajomník.
Slovenskí vojaci v Pobaltí a pochvala NATO
Poslanci NR SR navyše minulý mesiac odhlasovali návrh na vyslanie príslušníkov našich ozbrojených síl v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Pobaltia. Za návrh vyslania príslušníkov ozbrojených síl hlasovali všetci poslanci koalície okrem Ľuboša Blahu a poslanca SNS Štefana Zelníka. Ku koalícii sa pridala aj časť opozície, pričom hlasoval celý klub SaS, OĽaNO a nezaradení poslanci. Proti bol naopak celý poslanecký klub Sme rodina a celý poslanecký klub ĽSNS. Viac sme o tom a o vojenskej výzbroji, ktorú si vojaci do Pobaltia berú, písali TU.
NATO navyše podľa ministerstva obrany pochválilo naše zapojenie do spomínanej akcie v Pobaltí a tiež naše obranné plány. Vyplýva to z aktuálneho hodnotenia rokov 2017 – 2018, ktorými sa vo štvrtok zaoberali ministri obrany členských krajín NATO v Bruseli na rokovaní Severoatlantickej rady (NAC).
„V porovnaní s minulým hodnotením NATO ocenilo najmä naše postupné zvyšovanie výdavkov na obranu, ktoré by malo v roku 2020 dosiahnuť 1,6 percenta a v roku 2024 deklarované dve percentá HDP. Aliancia tiež pozitívne hodnotí príspevky Slovenska do operácií a misií NATO, predovšetkým zapojenie sa do iniciatívy tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti,” uviedol minister obrany SR Peter Gajdoš.
Minister však priznal, že Slovensko na druhej strane zaostáva s plnením cieľa vybudovania ťažkej mechanizovanej brigády. „Z tohto dôvodu pristúpila Slovenská republika k urýchleniu vybudovania tankového práporu a pokračuje v obstarávaní bojových obrnených vozidiel 8×8,” dodal šéf slovenského rezortu obrany.
Kritika Jaroslava Naďa
Bezpečnostný analytik Jaroslav Naď skritizoval slová ministra Gajdoša o pochvale NATO za naše obranné plány „Je to typické ohýbanie reality. Je pravda, že NATO pochválilo Slovenskú republiku za plánovaný nárast obranných výdavkov a zaslanie vojakov do Pobaltia, ale na druhej strane nás upozornilo na veľmi veľa kritických momentov a komplikácií v rámci obranného plánovania a priorít ministerstva obrany pri modernizácii. O tom už naše ministerstvo nehovorí. Mali by komplexne informovať ako Aliancia realizuje naše modernizačné plány a to zďaleka nie je také pozitívne, ako to ministerstvo uvádza,“ povedal pre Parlamentné listy.
Naď naopak uvítal zmenu veliteľskej štruktúry NATO a iniciatívu „štyroch tridsiatok”. „Považujem obdive tieto opatrenia za rozumné a ďalšie zo sérii opatrení na posilnenie východnej hranice Aliancie a na zlepšenie fungovania vojenskej štruktúry. Je dobré, že aj Slovenská republika nájde svoj priestor na realizáciu v rámci tohto systému. Verím, že aj ďalšie opatrenia, ktoré prijali ministri obrany, budú pozitívnym spôsobom vnímané aj na slovenskom ministerstve obrany, pretože sa týkajú aj nás,“ uzavrel analytik.
Autor: OS / TASR
