Európska únia má v pláne, že na spoločnú poľnohospodársku politiku pôjde v rozpočtovom období 2021 až 2027 menej peňazí ako v tom prebiehajúcom, 365 oproti 408 miliardám eur, ale vzrastie objem prostriedkov na riešenie sucha. Ktoré oblasti to budú najviac potrebovať?
Poľnohospodárske dotácie sú podľa môjho názoru dlhodobo neudržateľné, pretože predstavujú podstatnú časť rozpočtu Európskej únie a EÚ bude ten rozpočet potrebovať na bezpečnosť a práve na sucho. Oblasti, ktorým hrozí sucho, sú pomerne rozsiahle a problém je to naozaj hrozivý. Ide o celú stredozemnú oblasť, to znamená minimálne o Taliansko južne od Ríma, južnú polovicu Španielska, južnú polovicu Francúzska, väčšiu časť Grécka a v menšej miere Bulharsko a Rumunsko. Ale ten suchší pás sa potom tiahne ako lesný suchší pás na sever cez Ukrajinu, čo už teda nie je Európska únia, a zachytáva sa cez východné Poľsko a vyúsťuje až pri Baltickom mori.
Ide o rozsah najmenej 20 percent Európy a ekonomiky štátov, ako sú napríklad Taliansko, ktoré je na tom notoricky zle, Francúzsko, ktoré je na tom skoro podobne ako Taliansko, a Španielsko. Oproti tomu v Škandinávii a vôbec v severnej polovici Európy sa čakajú väčšie zrážky o nejakých 10 až 15 percent. Česká republika je v takej hlúpej pozícii medzi vlhkým severom a suchým juhom a jednak medzi vetrami, ktoré prinášajú vlahu od Atlantického oceánu, a suchom, ktoré prichádza z východnej časti a v zime ako mráz. Sme na rozhraní celkov, kde sa veľmi ťažko odhaduje, aké budeme mať počasie. Oblasti južnej Moravy, tú môžeme brať ako výbežok stredozemnej oblasti so všetkými tými panónskymi nížinami, ktoré sú dnes postihnuté suchom, budú pravdepodobne do budúcna postihnuté suchom ešte viac.
Keď ste hovorili o páse v rámci Európskej únie, spomenuli ste aj Ukrajinu. Kde inde vo svete mimo EÚ, o ktorej sme sa teraz bavili, je situácia s nedostatkom vody najhrozivejšia z pohľadu dneška, a zároveň optikou najbližších rokov? A odkiaľ možno čakať migračné vlny nie pre vojnu ako zo Sýrie, nie za lepším životom ako z Afriky, ale jednoducho za vodou?
Migračné nebezpečenstvo môžeme hodnotiť podľa počtu ľudí a tiež podľa klímy. Mňa desí niekoľko oblastí. Prvá je Nigéria, ktorá bude mať čoskoro dvesto miliónov obyvateľov, a celá západná Afrika, ktorá zatiaľ netrpí suchom nijako výrazne, ale je v pásme, kde to počasie dosť osciluje, kde je to nebezpečenstvo sucha veľké. Tak taká západná Afrika je enkláva tvorená nejakými sedemsto miliónmi ľudí. Z bližšieho okolia na pokraji klimatického kolapsu, ale už dlhodobo, to znamená, že k tomu nemusí dôjsť hneď, ale napríklad v rozmedzí 10 alebo 20 rokov alebo tiež len niekoľkých mesiacov, môže byť neudržateľná situácia v Egypte so sto miliónmi ľudí. Tam sa poľnohospodárska pôda prakticky nedá rozšíriť, naopak ju Egypťania veľmi ničia, pričom tam pribúda milión ľudí ročne.
Existuje na svete miesto, kde by nedostatok vody mohol prerásť do vojnového konfliktu?
Z tohto pohľadu je pravdepodobne najhrozivejšia situácia v Pakistane a Afganistane. V najväčšom pakistanskom meste Karáči, ktoré má nejakých pätnásť miliónov obyvateľov, sa voda dodáva len do niektorých štvrtí. Takže v Karáči, čo je ako Česká a Slovenská republika dohromady, sú oblasti, kam voda nedotiekla už asi tri mesiace. Využíva to organizovaný zločin, vodovodná mafia. Predávať heroín nie je také lukratívne, ako predávať vodu.
Ilegálnymi vodovodmi podchytávajú existujúcu vodovodnú sieť, vytvárajú svoje vlastné vodné hydranty, ktoré strážia ozbrojenci so samopalmi, normálne milície. Tú vodu potom predávajú obyvateľom za oveľa vyššiu cenu. Aby mohli fungovať, tak sú prepojení s políciou a s politikou. Obeťami tohto sprisahania, aby sa dostali k vode, sa stali najchudobnejší ľudia, lebo v tomto obchode sa točia veľké peniaze. O Pakistane sa preto hovorí ako o krajine, ktorá môže byť na pokraji občianskej vojny pre vodovodné zdroje.
Nedávno bola vypracovaná štúdia, ktorá sa týkala budúcnosti miest. Vzali tých najväčších 570 na celom svete a ukázalo sa, že v priebehu nejakých 20 rokov budú problémy s vodou čakať tak dve tretiny z nich. A sú to mestá ako Moskva, aj keď tam to nie je nedostatkom, ale znečistením vody, to je druhá vec. Ďalej sú to mestá ako Londýn, kde spadne nejakých šesťsto milimetrov zrážok ročne, ale to mesto, tá aglomerácia rastie a nároky ľudí na vodu sú čoraz väčšie. Problém vody sa však už nejaký čas stáva politickým aj ekonomickým problémom.
Celý rozhovor si môžete prečítať TU.
