Summit G7 sa skončil fiaskom, keď prezident Donald Trump stiahol podporu záverečného vyhlásenia a odišiel predčasne pre rokovanie so severokórejským vodcom Kim Čong-unom. Trump sa s členmi skupiny nezhodol nielen v otázke amerických ciel…
Fiaskom ako pre koho. Pre amerického prezidenta rozhodne nie. Zvyšku G7 ukázal rozhodnú obhajobu amerických záujmov. Koniec koncov obrana domáceho oceliarskeho priemyslu bola jedným z Trumpových volebných sľubov. Fiaskom sa však summit G7 skončil pre zvyšok účastníkov, ktorí znovu narazili na Trumpovu neoblomnosť a znovu si uvedomili, že Trump je niekto úplne iný ako Obama alebo Clintonová.
Americký prezident vyhlásil aj to, že by sa na rozhovoroch malo znovu zúčastniť Rusko, ktoré vyradili z pôvodnej G8 pre okupáciu a následnú anexiu ukrajinského Krymu. Je to správne a čo očakávate, že bude nasledovať?
Hľadanie ciest, ako postupne otvárať dvere k návratu Ruska z nezmyselnej izolácie, predstavuje prezieravú politiku. Rusko by sa malo vrátiť do G8. Viem, že mnohí budú kričať, že Rusom nemôžeme odpustiť Krym, ale možno by Západu neuškodila trocha vlastnej úprimnosti voči sebe. Bol to totiž Západ, kto úplne nezmyselnou politikou vyhrotil situáciu na Ukrajine, zahnal Ukrajincov do situácie zbytočného a všetkých poškodzujúceho vyhrotenia vzťahov so svojím susedom. Fakticky to bol Západ, kto vytvoril všetky predpoklady, aby si Rusko Krym pripútalo. Na dlhé roky je to nemenný stav, ktorého korene tkvejú v úplne chybnej politike západnej diplomacie uplynulého desaťročia.
Zmení niečo aktuálna roztržka USA a zvyšku Západu v otázke obchodu?
Kiežby! Kanadský premiér by si mal uvedomiť, že poštekávať na Trumpa vo veci zvýšenia ciel na oceľ a hliník a súčasne uvaliť 270 % clá na americké mlieko a mliečne výrobky dovážané do Kanady jednoducho nie je možné. A pani Merkelová a spol. sú predsa všetko možné, len nie obhajcovia voľného trhu. To sú predsa propagátori a tvorcovia najrôznejších regulačných bariér. Keby sa všetci títo aktéri chytili za nos, uvedomili si, že hlavne oni majú tony vlastného masla na svojich politických hlavách, potom by tá tzv. roztržka bola začiatkom ozdravného procesu, ktorý celý uvädajúci Západ potrebuje ako soľ.
Justin Trudeau a Donald Trump Zdroj: TASR
Je táto roztržka aj výsledkom určitej ideovej nezhody medzi Trumpom a európskymi lídrami (ale treba k nim priradiť aj kanadského premiéra)?
Áno, Trump sleduje reálpolitiku a na rozdiel od svojich západných politických spojencov nemá potrebu svoje ciele baliť do pokryteckých moralistických fráz. Pre Trumpa je „America First“ a sledovanie americkej prosperity hlavným cieľom. Trump sa cíti zodpovedný za sľuby tej väčšine svojich voličov, ktorá ho zvolila. A v tom je ten hlavný rozdiel. Keby si Merkelová, Macron aj Trudeau počínali rovnako, možno by pochopili, že väčšina ich občanov má iné starosti, než bojovať proti slnečnému žiareniu a zamýšľať sa nad tým, či sa má muž hneď zrána cítiť byť viac ženou a naopak.
V ostatných mesiacoch sme boli svedkami zostreného napätia medzi Západom a Ruskom. Je pre nás Rusko naozaj najväčšou hrozbou?
Nie, Rusko pre nás najväčšou hrozbou nie je. Najväčšou hrozbou Západu si je dnes Západ sám tým, že vládu demokratickej väčšiny nahradil vládou najrôznejších menšín, väčšinou nikým nevolených, a preto tiež nikomu nezodpovedných.
Už zhruba tri roky je dôležitou politickou témou nielen v Českej republike migračná kríza. Česi odmietli kvóty. Teraz sa však chystá Dublin IV. Vy ste v tej súvislosti použili ostré slová ako vražedná smernica, ktorá vo svojich dôsledkoch katastrofálne ohrozuje budúcnosť Česka. V čom spočíva jej nebezpečenstvo?
V žiadnom prípade nemôžeme dopustiť, aby náš štát stratil takú zásadnú kompetenciu, akou je vlastné suverénne rozhodovanie, kto ďalší bude vedľa našich občanov žiť na českom území. Nie je možné, aby o susedovi, ktorý môže v budúcnosti bývať vedľa vás na chodbe, rozhodovala akási migračná agentúra v Bruseli – nie vy a vami zvolení, a teda aj vami odvolateľní, politici.
Niektorí politici tvrdia, že Dublin IV je zbytočne nafúknutá či dokonca už otrepaná téma, z ktorej netreba mať strach. Čo si myslíte o tomto názore?
To považujem za naivné a nezodpovedné postoje. Celú situáciu treba pozorne sledovať. Proces okolo nariadenia Dublin IV sa vyvíja, nová talianska vláda pred niekoľkými dňami vyzvala Rakúsko a Nemecko na skartovanie Dublinu IV a vypracovanie nového návrhu. Česká diplomacia, česká vláda i domáci parlament musia celý tento proces sledovať s najvyššou možnou obozretnosťou, aby sme boli pripravení včas a adekvátne formulovať náš postoj a pre jeho podporu prípadne hľadať spojencov.
Liberálne orientovaní pozorovatelia nechápu, prečo Česi, ktorí sa majú tak dobre, podporujú „populistov“. Prečo to tak je? A nie je to len v Česku, v Taliansku teraz dve takzvane populistické strany zostavujú vládu. Nie sú tí „populisti“, ktorí idú proti mainstreamovému prúdu, v mnohom inšpiratívnejší než Junckerovia, Merkelové a Macroni?
Áno, to je presné, liberáli proti „populistom“. Lenže háčik je v tom, že tí takzvaní populisti obvykle hlásajú to isté, čo si dnes myslí mlčiaca väčšina občanov: že rodina je mama a otec, ktorí spoločne vychovávajú svoje deti, že im do životov nemajú hovoriť úradníci a najpodivnejšie neziskové organizácie, že štát je tu na to, aby bránil bezpečie a práva svojich občanov, nie garantoval istoty často veľmi zvláštnych menšín. Britský novinár a komentátor David Goodhart presne opísal, že byť dnes „populistom“ znamená byť človekom „odniekiaľ“, mať svoje korene a kotvy. Byť vlastenecky lojálny k miestu, odkiaľ pochádzam. To liberáli nechápu. Oni sú ľuďmi „odkiaľkoľvek“. A to je zásadný spor, ktorý dnes hýbe Západom. Má svojich politických nositeľov a výsledkom sú aktuálne politické aj spoločenské premeny v niektorých krajinách okolo nás.
Celý rozhovor si môžete prečítať TU.
