Ministerka nemeckej vlády sa vyjadrila k burkinám… A je z toho poriadne horúco

    0
    Nemecká vlajka (Autor: Hans Štembera)

    Zatiaľ čo Angela Merkelová sa usiluje o nájdenie „celoeurópskeho riešenia“ problémov súvisiacich s migráciou, na domácej scéne sa rozprúdila živelná debata, ktorá má s migráciou takisto určitú súvislosť. Všetko vyvolali informácie v médiách, podľa ktorých gymnázium v Herne-Mitte v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko zakúpilo dvadsať burkín na plávanie, aby sa na povinných hodinách plávania mohli zúčastniť aj moslimské dievčatá.

    Ako uviedol v médiách riaditeľ školy Volker Gößling, moslimské dievčatá sa na týchto hodinách často odmietali zúčastniť, pretože si nechceli obliekať klasické plavky. „Hodiny plávania predstavovali pre moslimskú časť našich žiakov problém. Zakúpením burkín, ktoré pokrývajú celé telo okrem tváre, sa všetko vyriešilo a na hodiny plávania teraz môže chodiť každý,“ uviedol riaditeľ školy s tým, že väčšina zakúpených burkín už si našla svoju majiteľku.

    K nezvyčajnému kroku gymnázia sa vyjadrila ministerka pre rodiny, seniorov, ženy a mládež Franziska Giffeyová. „Proti niečomu takému nemám žiadne námietky. Najdôležitejšie je, aby sa všetci naučili plávať. Z môjho pohľadu je teda žiaduce, aby škola zaistila na hodinách plávania čo najhojnejšiu účasť. Niekedy si skrátka situácia vyžaduje trochu pragmatizmu,“ uviedla ministerka za SPD a vyvolala tým podobné nesúhlasné reakcie ako samotný krok gymnázia.

    Medzi prvými na jej slová reagovala moslimská aktivistka a bojovníčka za ženské práva Seyran Atesová, ktorá uviedla, že nosenie burkín nemožno ničím ospravedlniť. Jej odmietavé postoje potom v médiách podporil psychológ Ahmad Mansour. „Gymnázium v Herne sa rozhodlo prijať tabu sexuality za svoje a to nesmieme tolerovať. Dievčatá sú navyše burkiny nútené nosiť a niečo také je neprípustné. Hodiny plávania musia prebiehať v súlade s pravidlami školy, nie podľa náboženských pravidiel.“

    Ku kritike kroku gymnázia v Herne sa pridala aj vláda v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. „Vedenie školy tak v podstate podporilo diskrimináciu žien v mieste, kde by sa deti a mladí ľudia mali naopak učiť pravý opak. Práve na školskej pôde by mala byť posilňovaná rovnoprávnosť medzi dievčatami a chlapcami,“ konštatovala šéfka tamojšej CDU Julia Klöcknerová.

    - Reklama -