Nemecký minister vnútra Horst Seehofer a kancelárka Angela Merkelová sa v pondelok neskoro večer dohodli na jednotnom postupe v otázke utečencov. Na hraniciach s Rakúskom majú vzniknúť záchytné centrá, žiadatelia o azyl budú vracaní do prvých krajín v rámci EÚ. Teda zrejme hlavne do Talianska a Grécka. Čo na túto dohodu hovoríte?
Ako chce Angela Merkelová dosiahnuť skutočnú dohodu, ktorá bude riešiť migráciu v záujme všetkých 28 členských krajín EÚ, keď nie je schopná nájsť spoločnú reč ani s hlavným koaličným partnerom, bavorskou CSU, s ktorou vytvára vládnu koalíciu – ak sú pri moci – už sedemdesiat rokov? Je evidentné, že pozícia Seehofera je silne ovplyvnená tým, že sa chystajú voľby v Bavorsku. Bavorsko dokonca vyhlásilo, že najväčším problémom Bavorska je CDU. Tí páni dobre vedia, že to, čo sa stalo v roku 2015 vplyvom Angely Merkelovej, ktorá narušila všetky dohody Únie o tom, že čakateľ je povinný žiadať o azyl v prvej bezpečnej krajine, spôsobilo v Nemecku veľký chaos.
Horst Seehofer a Angela Merkelová Zdroj: TASR
Nie som si úplne istý, či bude mať táto dohoda dlhé trvanie. Ide proti duchu toho, čo chce Angela Merkelová, teda zachrániť Schengen. To znamená zrušenie kontroly vnútorných hraníc. To, čo sa teraz dohodlo, je, že sa čiastočne budú tými tranzitnými centrami blokovať migranti. Zároveň Bavorsko ustanovilo v Passau pohraničnú stráž, ktorá má brániť značnému pašovaniu pervitínu z Česka, prevažne Vietnamcami. Či to postihne českých občanov v rozsiahlejšom móde, to uvidíme.
Ako zareagujú Rakúšania?
Obdobné centrá zavádzajú na svojej južnej hranici. Je otázka, ako sa podobné opatrenia dajú multiplikovať tými, ktorí sa cítia ohrození týmito rozhodnutiami, ktoré zásadne narušujú systém Schengenu. Vidíme, že hoci sme pred pár dňami počuli mohutné výkriky o úspechu na summite EÚ, nie je to takto vnímané niektorými stranami, ako je bavorská CSU. Ale nemyslím si, že by podobné ovácie boli v Rakúsku, ktoré navyše teraz predsedá Únii a chce skutočne migračnú krízu vyriešiť.
Schengen sa zrejme dá zachrániť hlavne tým, že sa bude dostatočne strážiť jeho vonkajšia hranica. Čo sa však nedeje. Český premiér Andrej Babiš uviedol v reakcii na dohodu Merkelová – Seehofer, že Nemecko dalo jasne najavo, že kto sa vylodí v Grécku a v Taliansku, nemá právo žiť v Nemecku, a azda to donúti Talianov a Grékov uzavrieť hranice. Dokážu to? Je to reálna nádej po tých troch rokoch?
Vieme, že taliansky minister vnútra, ktorý má podporu celej vlády a vzrastajúceho počtu obyvateľov, rozhodol, že žiadnu loď s migrantmi nevpustia do talianskych prístavov. To je jednoznačné stanovisko novej talianskej vlády. Je otázkou, do akej miery je Grécko, ktoré má zložitejšiu situáciu, pokiaľ ide o jeho južnú hranicu, toto schopné urobiť. Principiálne je jasné, že treba chrániť južnú hranicu a zároveň vytvorením a hlavne uvedením do praxe tých centier rýchlej selekcie migrantov dať jasne najavo tým, ktorí tu chcú mať lepší život – nehovoríme o utečencoch, ale o ekonomických migrantoch –, že sa im jednoducho neoplatí dať nezriedka celoživotné úspory pašerákom, ktorí ich prevezú do niektorého štátu EÚ, pričom následne ich rýchlo vyhostia.
Zdroj: Facebook / Andrej Babiš
Háčik je ako vždy v tom, že keď sa Európa na niečom zhodne, je problém v praktickej realizácii. Zhodnúť sa, že vytvoríme centrá rýchlej selekcie, je fajn. Ale to, že budeme rokovať s krajinami v severnej Afrike, aby boli podobné centrá zriadené aj tam, vidím ako veľký problém. Na niečom sme sa v tomto bolestivom kompromise dohodli, ale ako ho budeme prakticky realizovať, je otázka, v ktorej by som taký optimistický nebol.
Na druhej strane treba povedať, že počet migrantov teraz nezodpovedá tomu, akú má téma migrácie vážnosť. Nie je rok 2015 ani 2016. Počty migrantov sú podstatne menšie a veľká väčšina z nich je odmietnutá. Teraz ide o to, nakoľko sú jednotlivé krajiny schopné ich poslať zo svojho územia späť. A či krajiny, odkiaľ prišli, ich vezmú späť. To sú ďalšie praktické problémy, ktoré ukážu, či to, na čom sa lídri dvadsaťosmičky nejakým spôsobom dohodli, sú schopní v praxi realizovať. A tu vidím najväčší problém. Pozitívne je, že padli kvóty. A je dobré, že ostatné členské krajiny, ktoré nie sú súčasťou južnej hranice EÚ, môžu dobrovoľne preberať migrantov od krajín, ako sú Taliansko, Malta či Grécko. A nie povinne, ako to žiadala nová talianska vláda. Je dobré, že česká vláda spolu s kolegami z V4 dokázala tomuto tlaku čeliť a obhájiť náš záujem, ktorým, samozrejme, nie sú kvóty a podobne.
Čo znamená táto dohoda Merkelová – Seehofer a prípadné podobné opatrenia zo strany Rakúska pre Českú republiku? Doteraz nie je z pohľadu migrácie tranzitnou krajinou, nemôže sa ňou stať? Malo by aj Česko urobiť nejaké opatrenia?
Pokiaľ viem, tak za celý rok bolo niečo vyše sto migrantov, ktorí tu boli zachytení. Nemyslím si, že by bola teraz situácia nejako vážna. Treba sledovať, čo všetko bude pohraničná stráž v Passau voči Čechom organizovať. Ale predpokladajme, že ak bude držať balkánska trasa, Rakúsko účinne hájiť svoju južnú hranicu, tak by problém v konečnom dôsledku prípadnej migrácie nemusel byť. Uvidíme však, čo ukáže čas. Jedna vec sú vyhlásenia, čo sa bude alebo nebude robiť, ale uvidíme, ako to bude v praxi. Ako som už však uviedol, táto téma získava na vážnosti bez toho, aby dramaticky narastal počet migrantov, ktorí sa snažia dostať do Európy. Skôr je tu evidentný tlak novej talianskej vlády, aby bol tento problém riešený, pretože na druhej strane nechať to všetko na Talianoch je situácia trošku bizarná a ukazuje, že Európska únia nie je solidárna.
Problém je, že Európska únia je príliš veľká na to, aby bola schopná zhodnúť sa, čo by bolo pre ňu ako celok najideálnejšie. Postoje voči riešeniu migračnej krízy sú často možno v rovnakom smere, ale vychádzajú z úplne iných predpokladov a z iných záujmov. Toto je len začiatok. Uvidíme, nakoľko sa podarí rokovať s africkými štátmi, stabilizovať predovšetkým Líbyu, čiastočne Tunisko, ako bude vyzerať Blízky východ. Migrujú k nám ľudia z dvadsiatich krajín sveta. Neznižujme problematiku migrácie len na severnú Afriku a predovšetkým na Líbyu, hoci Líbya je veľmi kľúčová krajina vzhľadom na to, čo dnes vidíme, to znamená migráciu cez Stredozemné more predovšetkým na Maltu, do Talianska a Španielska.
