Z nedávnych výsledkov medzinárodného projektu BIEP (Benchmarking Information Exchange Project), do ktorého sa zapojil aj slovenský Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), vyplynulo, že na Slovensku máme veľmi nízky počet nájomných bytov. Píše to portál sme.sk.
V krajinách Európskej únie sa podiel nájomných bytov pohybuje od 19 do 62 percent z celkového bytového fondu. Podiel nájomných bytov z bytového fondu predstavuje na Slovensku len šesť percent. „To nepriaznivo vplýva na možnosti mobility pracovnej sily, podporu bývania mladých rodín či hendikepovaných občanov,“ píše sa v článku.
Na Slovensku a v Česku sa o potreby v oblasti bývania občanov starajú mestá a obce, ktoré majú túto oblasť v kompetencii.
Ako zistil prieskum NKÚ, na Slovensku počet novopostavených nájomných bytov neustále ubúda. „Počet dokončených obecných nájomných bytov na Slovensku klesol z 2305 bytov v roku 2009 (12,24 %) na 359 v roku 2016 (2,29 %),” píše v správe kontrolný úrad. Klesajúcu tendenciu od roku 2009 vo výstavbe nájomných bytov evidujú aj v Českej republike. Rozdiel medzi nami a Českom je najmä v príspevku na bývanie zo strany štátu. Kým na Slovensku nezohľadňuje rozdiely v nájomnom, v Česku je jeho suma stanovená na základe skutočných alebo normatívnych nákladov na bývanie a počtu osôb v domácnosti. Na Slovensku je fixne daný príspevok 55,80 eur pre jednočlennú a 89,20 eur pre viacčlennú domácnosť.
NKÚ: Rakúsko je dobrý príklad praxe nájomného bývania
Aj keď je štátna podpora na Slovensku, ale aj v Česku dlhodobo zameraná v prospech vlastného bývania, viaceré vplyvy (rast cien nehnuteľností či sprísňovanie podmienok na získanie hypotéky) spôsobujú, že prestáva byť dostupná pre širšie vrstvy obyvateľstva. Dobrým príkladom by mala byť prax nájomného bývania v Rakúsku. Tá sa zameriava na to, aby bolo širokým vrstvám k dispozícii kvalitné bývanie. Nezameriavajú sa teda iba na domácnosti s nízkymi príjmami.
„Za nájomné bývanie v Rakúsku zodpovedajú jednotlivé spolkové krajiny v spolupráci s obcami, poisťovňami a bankami. Na rozdiel od Slovenska a Česka sa v Rakúsku zameriavajú primárne na podporu dostupného bývania v nájomných domoch,” píše sa v správe. Práve v Rakúsku je podiel nájomných bytov z celkového bytového fondu až 42 percent.
Heger: Podporujeme rodiny pri zakladaní domova
K článku na stránke denníka Sme sa vyjadril aj poslanec za OĽaNO Eduard Heger. Hovori o ambícii strany v prípade zakladania rodiny, pričom podľa neho je pre hnutie takáto podpora dôležitá. Ako píše na svojej facebookovej stránke, v ich rodinnej politike navrhujú riešiť rozvoj nájomného bývania pomocou viacerých opatrení. Ide napríklad o uvoľnenie odpisovej politiky, potrebu zváženia zmeny účtovných pravidiel pre DPH pri bytoch, návrh urobiť potrebné kroky na zlepšenie úpravy a vymáhateľnosti nájomného vzťahu či o reformu podpory zo strany Štátneho fondu rozvoja bývania.
Podľa Hegera je nájomné bývanie na Slovensku zriedkavý úkaz, pričom „podpora výstavby bytov si vyžaduje novú koncepciu a podporné opatrenia. Výraznú podporu výstavby nerobí ani Štátny fond rozvoja bývania. Ten dáva oveľa viac peňazí do obnovy starých bytových domov ako do výstavby nových. V roku 2016 na to napríklad minul takmer 80 % prostriedkov,“ uzatvára Heger.
Lišková: O výstavbe nájomných bytov v Bratislave nik nehovorí
O situácii s nájomnými bytmi v Bratislave píše aj kandidátka na primátorku za KDH Caroline Lišková. Podľa nej o situácii a aktuálnom stave výstavby nikto nehovorí a nechce si priznať, že by to bola jeho priorita.
Lišková vo svojom blogu na sme.sk vysvetľuje, ako princíp nájomných bytov funguje. „Štátom dotované nájomné byty bežného štandardu nie sú určené pre neprispôsobivých a inak problémových ľudí. Príjem domácnosti v takomto nájomnom byte musí byť aspoň taký, aby bola schopná platiť nájomné a pritom mala dostatočné prostriedky na život. Ale na začiatku nesmie prekročiť trojnásobok životného minima. Nájom sa uzatvára na tri roky a pri splnení zákonom stanovených podmienok sa môže predlžovať,“ píše kandidátka na primátorku Bratislavy.
Podľa Liškovej by mesto mohlo stavať byty určené najmä pre rodiny zo stredných vrstiev, ktoré si nemôžu dovoliť kúpiť vlastný byt, pričom dopyt po takej forme bývania bude rásť. Tvrdí aj to, že sa problematikou nájomných bytov zaoberá ako jediná zo všetkých známych kandidátov v jesenných komunálnych voľbách.
Caroline Lišková Zdroj: TASR
„Veľmi dobre viem, ako ľudí ťaží riešenie bývania najmä v Bratislave, kde sa ceny bytov na realitnom trhu stále držia na slovenských maximách. Bratislavčania, a obzvlášť mladé rodiny, potrebujú finančne dostupné bývanie, čo je v podmienkach mesta takmer nesplniteľná požiadavka,“ komentuje Lišková.
Následne vysvetľuje, aké možnosti bývania majú mladé rodiny v Bratislave. Jedna možnosť je, že majú dostatočné príjmy na kúpu vlastného bytu, ale platia veľké peniaze za nájmy, prípadne sa odsťahujú z mesta. Lišková chce ponúknuť iné riešenie, a to práve nájomné byty pre rodiny s nižšími príjmami. Poukazuje aj na nové, sprísnené podmienky pre získanie hypotéky od 1. júla.
Podľa kandidátky je výstavba nájomných bytov v západnej Európe samozrejmosťou. „Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal za štyri roky odovzdal do užívania osem garsónok a jednu dvojgarsónku, ktoré budú pridelené v rámci projektu bývania Dom pre starších občanov (nad 50 rokov). Takýto druh úspechu sa má v našich končinách nazývať fiaskom. Bratislavská samospráva aktuálne spravuje 863 nájomných bytov a za posledné štyri roky bolo odovzdaných deväť,“ vyťahuje štatistiky.
Lišková poukazuje aj na to, že v prípade neexistencie ponuky nájomných bytov vo verejnom sektore nemajú developeri priamu konkurenciu v tvorbe ponuky bývania.
Ovčarik: Nájomné byty nie sú bývanie pre sociálne slabšie rodiny
O trhu nájomných bytov na Slovensku sa PL.sk porozprávali aj s výkonným riaditeľom portálu Finančný kompas Marošom Ovčarikom. Vyjadril sa, že situácia s nízkym podielom nájomných bytov je dlhodobý problém, pričom sa radíme na chvost rebríčka krajín s podielom nájomného bývania. „Za nami sú spomedzi krajín EÚ len Rumuni alebo Chorváti a pred nami všetky okolité štáty,“ priznáva Ovčarik.
Podľa neho platí priama úmera, že čím je krajina vyspelejšia, tým má viac nájomných bytov. To isté platí aj naopak. A toto pravidlo súvisí aj s rozvinutým trhom nájomných bytov v daných krajinách, na druhej strane nevnímajú nájomné byty ako bývanie pre sociálne slabšie rodiny. „Je to bežný štandard bývania, ktorý využívajú všetky vrstvy obyvateľstva,“ hovorí výkonný riaditeľ Finančného kompasu.
Podľa Ovčarika existuje aj mechanizmus, ktorý by problém s malým počtom nájomných bytov vyriešil. A tým je štátna podpora bývania. „Napríklad presmerovanie väčšieho množstva peňazí do výstavby obecných nájomných bytov a nastavenie pravidiel využívania týchto bytov tak, aby neboli určené len pre určité špecifické prípady a len na obmedzené obdobie. Vyriešenie tohto problému by mohlo zvýšiť mobilitu pracovnej sily a pomôcť tak napríklad nezamestnanosti v zaostalých regiónoch,“ konštatuje Ovčarik.
