Minulý týždeň sme si pripomínali 50. výročie začiatku okupácie Československa Sovietskym zväzom. Čulík mal vtedy 15 rokov a je smutný z toho, ako sa ľudia stavajú k svojej histórii. Myslia si, že nás tu komunisti utláčali, ale bolo to vraj inak. Od polovice šesťdesiatych rokov a zvlášť prvá polovica roku 1968 bola úplne iná. „Tá krajina sa už správala ako otvorená demokratická krajina,“ podotkol Čulík. „Keby si niekto aspoň otvoril vtedajšie noviny, tak by videl, že ten diškurz je oveľa inteligentnejší ako dnes,“ pokračoval.
Zdá sa mu, že 60. roky 20. storočia boli pomerne liberálne, možno dokonca liberálnejšie ako dnes, lebo dnes sa novinári boja ísť proti svojim majiteľom. Kartous doplnil, že verejnoprávne médiá si mediálnu objektivitu predstavujú tak, že dajú štyri minúty dobru a štyri minúty zlu. Čulík sa neskôr vrátil k Pražskej jari.
„Celá tá Pražská jar bola orgiami diskusií v novinách, v rozhlase, na uliciach a tak ďalej,“ opisoval zanietene vtedajšiu atmosféru. Dnes vraj, bohužiaľ, nikde nič také nevidíme. Je to možno aj dôsledok toho, že národ za komunistickej normalizácie opľul svoju dôstojnosť, rýchlo sa prispôsobil a vraj sa oným duchom normalizácie necháva ovplyvniť aj dnes, hoci má už takmer 30 rokov slobodu.
