Minulý týždeň v utorok sa uskutočnilo napínavé hlasovanie o zmene voľby ústavných sudcov. Napokon sa však nepodarilo ministrovi spravodlivosti Gáborovi Gálovi presadiť jeho legislatívny návrh. Ako ste vnímali tento návrh a aj samotné hlasovanie v parlamente?
Návrh ministra Gála obsahoval aj pozitívne zmeny, napríklad zavedenie požiadavky, že ústavní sudcovia musia byť všeobecne uznávané osobnosti s morálnou integritou alebo zvýšenie počtu poslancov potrebných na zvolenie kandidátov na sudcov na 76. V ústavnoprávnom výbore navyše prešiel návrh na zrušenie škodlivého zvýšenia minimálneho veku ústavných sudcov na 45 rokov – čiže v takom prípade by zostal súčasný vek 40 rokov, čo by bolo tiež pozitívne. Návrh ministra Gála však dostatočne nezabezpečoval väčšiu nezávislosť ústavného súdu od vládnej väčšiny a preto sme ho považovali za nedostatočný. Naďalej hrozilo, že vládna väčšina bude môcť politicky ovládnuť ústavný súd na celých 12 rokov.
Už teraz bude jedna vládna väčšina voliť až deväť ústavných sudcov, ktorí budú vo funkcii až do roku 2031, a v budúcnosti sa toto riziko ešte zväčší, pretože v roku 2031 bude jediný parlament voliť až 12 z celkového počtu 13 ústavných sudcov. Preto sme navrhovali zaviesť priebežnú obmenu sudcov, ktorá by tomuto ovládnutiu zabránila. To by bolo kľúčové zlepšenie voľby ústavných sudcov. Pri priebežnej obmene by každý parlament každé štyri roky zvolil iba tretinu ústavných sudcov. Ďalšiu časť sudcov by zvolil vždy ďalší parlament, zvolený v ďalšom volebnom období. Po zakotvení priebežnej obmeny by sa teda už za štyri roky menila tretina sudcov.
Je veľká škoda, že koalícia odmietla zlepšiť návrh ministra Gála a zaviesť napríklad priebežnú obmenu ústavných sudcov, ale radšej sa dohodla na pozmeňujúcom návrhu, ktorý by ešte viac posilnil možnosť vládnej väčšiny ovládnuť ústavný súd. Súčasný nevyhovujúci stav by sa tak ešte zhoršil a nie zlepšil. Preto je lepšie, že žiadnu zmenu ústavy nakoniec neschválili.
Prezident Andrej Kiska skritizoval vládnu väčšinu za to, že v mene mocenského ovládnutia ústavného súdu na ďalších 12 rokov bola ochotná spoliehať sa na podporu fašistov. Kotlebovci za samotný návrh ako celok napokon nehlasovali. Sú jeho slová podľa vás opodstatnené?
Poslanci ĽSNS v priebehu rokovania hlasovali za prijatie pozmeňujúceho návrhu poslanca Smeru Roberta Madeja, ktorý vládnej koalícii umožňoval ešte väčšie ovládnutie ústavného súdu a z prezidenta robil iba štatistu. Prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu sa znehodnotili všetky pozitívne zmeny, ktoré návrh ministra Gála obsahoval. Prijatím zmeny ústavy v takejto podobe by sa teda súčasný stav vôbec nezlepšil, ale naopak zhoršil.
Za pozmeňujúci návrh Roberta Madeja, ktorý navrhoval možnosť zvoliť ústavných sudcov 90 hlasmi v parlamente, ale vynechať z procesu voľby prezidenta, hlasovalo okrem ĽSNS aj Sme rodina. Čo si o tomto návrhu myslíte?
Hoci 90 hlasov poslancov je silná legitimita, v existujúcej politickej kultúre na Slovensku, kde majú politické strany snahu získať čo najviac moci a ovládnuť celý štát, je dobré, aby sa zachovala aj možnosť prezidenta podieľať sa na výbere ústavných sudcov. Prezident má tiež silnú legitimitu, lebo je priamo volený občanmi.
Pozmeňujúci návrh poslanca Smeru Madeja dával možnosť stať sa ústavnými sudcami aj osobám, ktoré by prezident nevymenoval. Navyše pri tajnom hlasovaní o kandidátoch by bol priestor pre zákulisné dohody za účelom presadiť zvolenie konkrétnej osoby. Nikto by sa už nedozvedel, koho jednotliví poslanci v tajnom hlasovaní volili. Najkontroverznejšia časť Madejovho návrhu však bola tá, že v prípade, ak by sa nedosiahla väčšina 90 hlasov, v druhom kole by sa obyčajnou väčšinou 76 poslancov volili kandidáti na sudcov. Teda kandidátov by mohla zvoliť iba samotná vládna väčšina aj bez hlasov opozície.
Podľa Madejovho návrhu by však už prezident nemohol vyberať ústavných sudcov z dvojnásobného počtu kandidátov zvolených parlamentom, napríklad z 18 kandidátov, ako je to teraz, ale musel by vymenovať vždy jedného kandidáta z vopred zvolenej dvojice kandidátov. To bol zásadný rozdiel oproti súčasnému stavu. To by umožnilo vládnej väčšine zvoliť dvojice kandidátov, v ktorých by bol vždy jeden úplne nespôsobilý a jeden vopred určený kandidát.
Prezident by tak fakticky nemal inú možnosť, ako vymenovať toho vopred určeného kandidáta. Tým by sa vplyv vládnej väčšiny na ústavný súd ešte viac posilnil a z prezidenta by sa pri výbere ústavných sudcov fakticky stal iba štatista.
Prezident SR Andrej Kiska Zdroj: TASR
Keďže voľba bude nakoniec po starom, tak parlament by mal v najbližších mesiacoch zvoliť 18 kandidátov na ústavných sudcov. Na ich zvolenie bude však stačiť iba nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Nebude pokračovať teda nedostatok kvalitných kandidátov?
Je to vec politickej kultúry a slušnosti. Ak vládnej koalícii záleží na tom, aby mali ľudia dôveru v demokraciu, dodržiavanie práva a súdy, mali by zvoliť dôveryhodných a uznávaných odborníkov. Na Slovensku sa nájde 18 dôveryhodných kandidátov. Vládnej koalícii ale musí záležať na odbornosti a dôveryhodnosti kandidátov, a nie na ich politickej lojalite.
Expremiér Robert Fico ešte pred pár mesiacmi varoval, že nám môže hroziť ústavná kríza. Je to opodstatnená obava?
Skutočná kríza by mohla nastať zvolením politicky lojálnych kandidátov bez odbornej a morálnej integrity. Keďže ústavný súd by mal byť pre občanov poslednou zárukou spravodlivosti, zvolením politicky lojálnych nominantov na ústavný súd by sa ešte viac oslabila dôvera slovenských občanov vo vládu práva a demokraciu.
Niektorí opoziční poslanci nehlasovali za vládny návrh, pretože argumentovali, že nechcú, aby sa Robert Fico stal ústavným sudcom. Čo si o tom myslíte? Skončí podľa vás Fico na ústavnom súde?
Ťažko o tom špekulovať. Keďže po neschválení zmeny ústavy zostala prezidentovi právomoc vyberať ústavných sudcov z kandidátov zvolených parlamentom, prezident ho môže odmietnuť vymenovať. Pri Robertovi Ficovi ako bývalom dlhoročnom premiérovi a súčasnom predsedovi najsilnejšej vládnej strany sú zároveň odôvodnené pochybnosti, či by funkciu sudcu ústavného súdu zastával nezávisle a nestranícky.
Prezident hovorí, že Slovensko trpí hlbokou krízou dôveryhodných ľudí v spravodlivosť. Zároveň plánuje v najbližších týždňoch zorganizovať stretnutia s predstaviteľmi právnických a sudcovských organizácií. Bola by ochotná vaša organizácia spolupracovať v tejto veci s prezidentom? A ako vyriešiť túto krízu?
Sme ochotní viesť dialóg s každým, komu ide o zvolenie dôveryhodného ústavného súdu. Budeme veľmi pozorne sledovať voľbu kandidátov. Všetci občania by mali od politických strán požadovať, aby na ústavný súd zvolili dôveryhodných odborníkov, ktorí by boli nezávislí. Veľmi veľa závisí od toho, či budú politici cítiť, že občanov zaujíma, akí sudcovia budú na ústavný súd zvolení.
Každý občan môže napríklad osloviť svojho poslanca a vyzvať ho, aby pri voľbe kandidátov hlasoval za dôveryhodných odborníkov a nie za politicky lojálnych nominantov. Práve záujem a tlak občanov na politikov môže prispieť k zvoleniu dôveryhodného ústavného súdu.
