„Prečo dnes oslavujeme výročie štátu, ktorý už neexistuje? To je rovnaké, ako keby sme sa pýtali, prečo oslavujeme Vianoce, keď väčšina našich občanov sú ateisti. Ale aj ateista si spomenie, že pred časom existoval Ježiš Kristus. A aj občania si dnes uvedomia, že žil niekto ako Tomáš Garrigue Masaryk. Vážme si sviatky, ktoré máme. Dejiny sú svedkami času, svetlom pravdy, živou pamäťou, učiteľkou života a poslom minulosti,“ citoval okrem iného Vodička Cicera.
„Doba sa mení, hrubneme. Je to veľká chyba. Senzácie, dehonestácie… Ale mali by sme sa vrátiť k istým pevným hodnotným základom,“ zdôraznil následne Vodička, ktorý hovoril predovšetkým o výchove mladej generácie.
Následne predniesol svoj prejav exprezident Václav Klaus. „Tento rok je toto stretnutie mimoriadne slávnostné,“ zdôraznil. Pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa sa podľa Klausa organizujú stovky a tisíce zhromaždení. „To je veľmi dobré. Ale nie som si celkom istý, či sa konajú s dostatočne dôsledným domýšľaním všetkých súvislostí, ktoré pred nás dnešok stavia. V mnohých ohľadoch žijeme v najpriaznivejšej dobe našej viac ako tisícročnej histórie,“ poznamenal Klaus. „Mali by sme preto jasne, hrdo a sebavedome povedať, že založenie Československa – napriek všetkým peripetiám, ktorými sme prechádzali – považujeme za jednoznačné pozitívum,“ dodal Klaus.
„Česká republika je dnes úspešnou a prosperujúcou krajinou, ktorá žije v bezpečí, nečelí bezprostrednému vonkajšiemu ohrozeniu. Pred sto rokmi to bolo iné,“ uviedol.
„Nezabúdajme na to, že žiadna zahraničná akcia nemôže vyhrať, ak nemá dostatočnú domácu podporu. Prevrat 28. októbra 1918 prebehol tu v Prahe, u nás. Kritikov vzniku nášho pôvodného štátu bolo vždy dosť, ale žiadnu realistickú alternatívu nikto neponúkol. Pretože neexistovala. Myslí niekto vážne, že sme sa mali primknúť k Nemecku alebo Rakúsku?“ spýtal sa Klaus.
„Dnes sme účastníkmi nahrádzania plodnej a produktívnej spolupráce členských štátov procesom unifikácie Európy. Znovu sa od nás pod najrôznejšími zámienkami chce, aby sme sa vzdávali rozhodovania na základe veľmi problematickej hypotézy, že nám bude vládnuť historickej záťaže a národnej príslušnosti zbavená nadnárodná byrokracia. V dnešnej atmosfére Európy sa – rovnako ako pred sto rokmi – musíme zamýšľať nad významom a zmyslom existencie nášho štátu. Aj teraz sa musíme o náš štát a o blaho jeho občanov strachovať,“ povedal Klaus na záver.
Celý záznam nájdete na webe ČT.
