„Dokument pred nami sa nevenuje utečencom, ale iba migrantom. Nie je to Biblia. Žiadate ma, aby som v Marrákeši nič nepodpísal, ale ja nemám čo podpisovať, pretože sa tam nič podpisovať nebude. Globálny rámec bude prijatý ako záverečný dokument medzivládnej konferencie. Scenár konferencie hovorí, že dokument bude prijatý bez hlasovania, teda konsenzom. Dokument však bude prijatý v každom prípade, pretože drvivá väčšina štátov ho podporuje,“ uviedol minister Lajčák na stredajšom Zahraničnom výbore NR SR.
Podľa Lajčáka je však dôležité, aby sme na konferenciu v Marrákeši išli, vzniesli svoje pripomienky a podali tam interpretatívne vyhlásenie, v ktorom povieme, ako Globálny pakt OSN o migrácii chápeme. Nemá totiž podľa neho zmysel hovoriť o svojich výhradách na domácej pôde, ale treba vyjadriť názor tak, aby bol súčasťou oficiálnych záznamov z konferencie.
„Ak nie ste za stolom, tak ste na jedálnom lístku. Vyjadríme sa tam suverénne so vztýčenou hlavou, aby nás videl a počul celý svet. Prečo sa práve my máme doma schovávať? Toto vnímam ako moju zodpovednosť. Nejsť na túto konferenciu nedáva žiaden zmysel,“ uzavrel minister, ktorý tým odmietol požiadavku SNS nejsť na konferenciu. Lajčáka však v jeho stanovisku nepodporili ani vlastní. Viac sme o tom písali TU.
Bližší pohľad na Globálny pakt OSN
V samotnom pakte sa však už v úvode spomína, že tí, ktorí prichádzajú do Maroka, prijímajú tento globálny rámec. „My, hlavy štátov a vlád a vysokí predstavitelia, ktorí sa stretli v Maroku 10. a 11. decembra 2018, opätovne potvrdzujúc Newyorskú deklaráciu pre utečencov a migrantov a odhodlaní významne prispieť k posilneniu spolupráce v oblasti medzinárodnej migrácie vo všetkých jej rozmeroch, sme prijali tento globálny rámec pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu.“
Je ale pravdou, že dokument rozlišuje medzi utečencami a migrantmi, pričom sa venuje iba migrantom, ako povedal Lajčák. Pravdou je aj to, že je právne nezáväzný. „Tento globálny rámec predstavuje právne nezáväzný rámec spolupráce, ktorý vychádza zo záväzkov dohodnutých členskými štátmi v Newyorskej deklarácii pre utečencov a migrantov. Upevňuje medzinárodnú spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami v oblasti migrácie, pričom uznáva, že žiaden štát nedokáže vyriešiť migráciu sám a potvrdzuje suverenitu štátov a ich záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva,“ uvádza siedmy bod.
Prínos migrácie
Pakt zároveň oceňuje prínos migrácie, ktorá je „zdrojom prosperity, inovácií a udržateľného rozvoja v našom globalizovanom svete“. Žiadna krajina však sama nedokáže riešiť tento jav.
„Globálny rámec opätovne potvrdzuje zvrchované právo štátov určiť si svoju národnú migračnú politiku a ich výsadné právo riadiť migráciu v rámci svojej jurisdikcie v súlade s medzinárodným právom.“ V rámci svojho práva môžu teda štáty rozlišovať medzi legálnym a nelegálnym štatútom migrácie.
Priaznivé podmienky pre migrantov
„Globálny rámec sa usiluje vytvoriť priaznivé podmienky, ktoré umožnia všetkým migrantom obohatiť naše spoločnosti prostredníctvom ich ľudských, ekonomických a sociálnych schopností a tým zabezpečiť ich príspevok k udržateľnému rozvoju na miestnej, národnej, regionálnej a globálnej úrovni,“ pokračuje dokument.
Podľa dokumentu je nutné, aby sme chránili migrantov. „Musíme posilniť postavenie migrantov, aby sa stali plnoprávnymi členmi našich spoločností.“
Problémové body?
Problémovými pasážami by mohli byť niektoré ciele, ktoré si stanovuje pakt. Celkovo je ich dvadsaťtri.
Napríklad cieľ 4 má ambíciu „zabezpečiť, aby všetci migranti mali doklad o právnej totožnosti a vyhovujúcu dokumentáciu“. V odseku f) je ale napísané: „Preskúmať a prepracovať požiadavky na preukázanie štátnej príslušnosti v strediskách na poskytovanie služieb s cieľom zabezpečiť, aby migranti bez dôkazu o štátnej príslušnosti alebo právnej totožnosti neboli vylúčení z prístupu k základným službám a aby im ani neboli odopierané ich ľudské práva.“
Zlúčenie rodín a podpora imigrácie
Piatym cieľom je „zvýšiť dostupnosť a flexibilitu ciest pre legálnu migráciu“. Konkrétne sa v odstavci i) vyžaduje aj uľahčenie migrantom prístup pre zlúčenie rodín.
Ďalej sa v siedmom cieli stanovuje, že by sme mali prehodnotiť príslušné politiky s cieľom, aby sa nezhoršovala a nezvyšovala zraniteľnosť migrantov. Štáty sa tiež prijatím paktu zaväzujú k medzinárodnej spolupráci pri záchrane životov a predchádzaní úmrtiam a zraneniam migrantov. Rovnako sa zaväzujú bojovať proti pašerákom.
Migrantom by sa malo tiež umožniť komunikovať so svojimi rodinami s cieľom informovať ich o tom, že žijú.
V cieli 11 Spravovať hranice integrovaným, bezpečným a koordinovaným spôsobom sa píše, že by sme mali preskúmať, prípadne revidovať naše zákony s cieľom určiť, „či sú sankcie vhodné na riešenie nelegálneho vstupu alebo pobytu“. Mali by sa dokonca preskúmať aj právne predpisy, aby sa zabezpečilo, že migranti nebudú zadržaní svojvoľne a že ich zadržanie má oporu v zákone.
Zároveň by sme mali zabezpečiť, „aby všetci migranti, ktorí sú zadržiavaní, boli informovaní o dôvodoch zadržania v jazyku, ktorému rozumejú“.
Cieľ 16 dokonca hovorí o inklúzii migrantov, aby sa stali aktívnymi členmi spoločnosti. „Zaväzujeme sa podporovať vzájomné rešpektovanie kultúr, tradícií a zvyklostí cieľových komunít a migrantov. Rozvíjať národné krátkodobé, strednodobé a dlhodobé politické ciele týkajúce sa začlenenia migrantov do spoločnosti vrátane integrácie na trhu práce, zlúčenia rodiny, vzdelávania, zákazu diskriminácie a zdravia, a to aj podporou partnerstiev s príslušnými zainteresovanými stranami,“ píše sa v pakte. Ambíciou je teda zjednocovanie rodín, čím sa samotná imigrácia zvyšuje niekoľkonásobne.
Šírite nenávisť? Nedostanete peniaze
Odstrániť by sa mali aj všetky formy diskriminácie a čeliť rasizmu, xenofóbii a rasovej diskriminácii. Tiež by sa mali „zaviesť, uplatňovať alebo zachovávať právne predpisy, ktoré postihujú trestné činy z nenávisti a zločiny z nenávisti zamerané na migrantov“.
Výzva smeruje aj na podporu „nezávislého, objektívneho a kvalitného spravodajstva médií, vrátane informácií na internete, a to aj prostredníctvom odbornej prípravy a vzdelávania profesionálov v oblasti médií v otázkach a terminológii súvisiacich s migráciou“. Naopak by sa nemalo podporovať prideľovanie verejných finančných prostriedkov alebo materiálnej podpory „médiám, ktoré systematicky propagujú neznášanlivosť, xenofóbiu, rasizmus a iné formy diskriminácie voči migrantom“.
Zapojiť by sa mali aj samotní migranti a politickí či náboženskí predstavitelia, aby „odhaľovali a zabraňovali prejavom neznášanlivosti, rasizmu, xenofóbie a iných foriem diskriminácie migrantov“.
Za cieľ sa stanovuje aj „vytvoriť podmienky pre to, aby migranti a diaspóry plne prispeli k udržateľnému rozvoju vo všetkých krajinách“. Nezabúda sa však ani na samotné uľahčenie návratu do domovskej krajiny.
Posledný cieľ paktu tak smeruje k posilneniu medzinárodnej spolupráce pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu.
Vypracovanie reakcií na pakt
Problémom pre niektorých slovenských politikov a slovenskú verejnosť môže byť aj výzva, ktorá je smerovaná voči všetkým členským štátom, aby „vypracovali národné reakcie na realizáciu globálneho rámca a aby pravidelne a inkluzívne vyhodnocovali pokrok na národnej úrovni, napríklad prostredníctvom dobrovoľného vypracovania a používania národného plánu realizácie“.
„Zaväzujeme sa, že splníme ciele a záväzky uvedené v globálnom rámci v súlade s našou víziou a hlavnými zásadami, a to prijatím účinných krokov na všetkých úrovniach a vo všetkých fázach s cieľom uľahčiť bezpečnú, usporiadanú a legálnu migráciu. Globálnu dohodu budeme realizovať v rámci našich krajín a na regionálnej a globálnej úrovni, berúc do úvahy rozdielne národné skutočnosti, kapacity a úroveň rozvoja a rešpektujúc národné politiky a priority,“ píše sa v závere migračného paktu.
