„Dokument pred nami sa nevenuje utečencom, ale iba migrantom. Nie je to Biblia. Neobsahuje prikázania, ktoré musíme dodržiavať. My si povieme, čo chceme robiť a čo nie,“ povedal v úvode Lajčák s tým, že ide o politický dokument, ktorý predstavuje súbor odporúčaní a návrhov.
Minister zahraničných vecí zároveň priznal, že text dokumentu nie je dokonalý, pretože sú v ňom vyvážené záujmy 190 krajín. „Naše pozície boli vedené na základe záujmov Slovenskej republiky. Výsledkom je, že globálny rámec neobsahuje nič, čo by bolo pre Slovensko zásadne neprijateľné. Naopak, potvrdzuje kľúčové záujmy Slovenskej republiky,“ dodal s tým, že naša krajina bude rozhodovať, kto a ako k nám príde.
Lajčák: Prečo sa máme doma schovávať?
„Žiadate ma, aby som v Marakéši nič nepodpísal, ale ja nemám čo podpisovať, pretože sa tam nič podpisovať nebude. Globálny rámec bude prijatý ako záverečný dokument medzivládnej konferencie. Scenár konferencie hovorí, že dokument bude prijatý bez hlasovania, teda konsenzom. Dokument však bude prijatý v každom prípade, pretože drvivá väčšina štátov ho podporuje,“ upresnil Lajčák, pričom zopakoval, že pakt nie je právne záväzný.
Podľa Lajčáka je dôležité, aby sme na konferenciu išli, vzniesli svoje pripomienky a podali tam interpretatívne vyhlásenie, v ktorom povieme, ako Globálny pakt OSN o migrácii chápeme. Nemá totiž podľa neho zmysel hovoriť o svojich výhradách na domácej pôde, ale treba vyjadriť názor tak, aby bol súčasťou oficiálnych záznamov z konferencie.
„Ak nie ste za stolom, tak ste na jedálnom lístku. Vyjadríme sa tam suverénne so vztýčenou hlavou, aby nás videl a počul celý svet. Prečo sa práve my máme doma schovávať? Toto vnímam ako moju zodpovednosť. Nejsť na túto konferenciu nedáva žiaden zmysel.“
Cséfalvayová: Migrácia nie je problém
Ministra sa zastala predsedníčka zahraničného výboru Katarína Cséfalvayová z Mosta-Híd. „Myslím si, že riešenie, ktoré minister vláde ponúkol, je to najlepšie, čo môžeme urobiť. Je to téma pre šírenie hoaxov. Veľmi ma mrzí, že mnohí politici načúvajú strachu ľudí a namiesto toho, aby sa ich pokúsili upokojiť, tak ho budú rozdúchavať a priživovať sa na ňom. Práve na tomto sa dajú získať veľmi špinavé politické body. Migrácia nie je problém. Je to fenomén, ktorý nezastavíme,“ myslí si.
Spor s Paškom
Nesúhlas naopak vyjadril podpredseda výboru Jaroslav Paška (SNS), podľa ktorého Lajčák otvára dvere migrácii. „Práve tie krajiny, ktoré sú cieľom migrácie, sa od neho dištancujú. Minimálne to naznačuje, že niečo nie je v poriadku,” poznamenal. Rozhodnutím iných krajín argumentovali aj ďalší poslanci zo SaS, Smeru – SD a ĽSNS.
Ministrovi tiež viacerí vyčítali, že počas procesu tvorby paktu s nimi nekomunikoval. Ten reagoval, že sa oň mali poslanci zaujímať skôr. „Ak ste ma pozvali až dnes, tak mi nevyčítajte, že som prišiel neskoro,” vyhlásil. Text paktu bol podľa neho priebežne zverejňovaný na webovej stránke OSN a zahraničný výbor si ho mohol kedykoľvek zavolať.
Lajčáka nepodržal ani Smer
Poslanec Ľuboš Blaha (Smer – SD) naznačil, že ak Slovensko nebude jediné, ktoré dokument nepodporí, a ten zároveň nie je záväzný, jediné, čo je v ohrození, je diplomatická reputácia. Osobne by však pred reputáciou uprednostnil reprezentáciu názorov občanov, ktorí majú z paktu obavy. „Nejde o diplomatickú reputáciu, ide o kredibilitu Slovenska. Buď veríme v multilateralizmus, alebo neveríme. Chcem, aby bolo Slovensko na správnej strane histórie. A tá je tam, kde sú multilateralizmus a pravidlá,” reagoval Lajčák.
Poslanci tiež v prijatom uznesení vládu žiadajú, aby vykonala príslušné opatrenia spojené so stiahnutím SR z procesu prijímania paktu a jeho neprijatím SR na stretnutí v Marakéši. Lajčák však tvrdí, že sa to nedá. „Globálny rámec bude prijatý ako záverečný dokument medzivládnej konferencie. Scenár konferencie hovorí, že dokument bude prijatý bez hlasovania, teda konsenzom. Nebude sa negociovať. Zúčastnené delegácie nebudú nič podpisovať. Dokument bude prijatý v každom prípade, pretože drvivá väčšina krajín ho podporuje,” vysvetlil.
Na prijatí migračného paktu sa 193 členských štátov OSN dohodlo v septembri 2016. Práce na jeho texte sa začali v apríli 2017. Cieľom 34-stranového dokumentu je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov. Zdôrazňuje sa v ňom nedotknuteľnosť suverenity jednotlivých krajín a ich právo na vlastnú podobu migračnej politiky.
