„To nie je jediný problém. Aj keď predseda vlády vyhlási odklad tejto dane na šesť mesiacov, francúzske problémy sa tak jednoducho nevyriešia,“ píše Matěj Široký o zvýšení dane z nafty a benzínu. Ako iní, aj on zdôrazňuje, že protestujúci pochádzajú najmä z dedín a malých miest. Verejná doprava vo Francúzsku je vraj sporadická, v zadlžených regiónoch sa nedá na obslužnosť spoliehať a aj v mestách s dobrou dopravnou obslužnosťou je verejná doprava stratová a zanedbaná. Globalizácia podľa Širokého vyhnala z Francúzska továrenské a výrobné haly a ľudia sa tak musia živiť v službách. A aj za týmito zamestnaniami musia dochádzať. Široký podotýka, že ceny benzínu a nafty nie sú jediné, ktoré by mali ísť hore. Týka sa to aj cigariet, ktoré podľa jeho informácií majú budúci rok zdražieť o jedno euro a v ďalšom roku zase o euro. Teraz je ich cena osem eur, na prelome tisícročia stáli „len“ 3,20.
Podľa komentátora sa žlté vesty vymykajú z definície i tým, že iniciatíva nie je výsledkom činnosti žiadnej politickej strany. Marine Le Penová či Jean-Luc Mélenchon síce vyjadrili podporu demonštrantom, ale nemajú podľa Širokého žiadny vplyv. „Nezanedbateľná časť protestujúcich sú notorickí nevoliči, ktorí protestujú práve preto, že to neorganizuje žiadna z doterajších politických strán alebo štruktúr,“ tvrdí Široký. A rola, ktorú v protestoch zohrali sociálne siete, vraj podľa neho dokazuje nedôveru v klasické médiá, ktoré spočiatku hnutie ostrakizovali a považovali ho za prejav extrémistov.
Macronovu reakciu odsúdil ako žalostnú. Prezident po prvom kole protestov povedal, že vláda musí politiku lepšie vysvetľovať; a tých, ktorí sú proti, označil za nepriateľov životného prostredia, aj keď sa títo ľudia boja hlavne o svoju životnú úroveň. Aký to malo efekt na demonštrantov, sa ukázalo v sobotu. Podľa neho (a aj ďalších prieskumov) už prezident Macron nemá dôveru verejnosti a hospodársky zázrak sa po jeho zvolení nekonal. Francúzske HDP vzrástlo o 0,4 %, nezamestnanosť o 0,5 % a vyhliadky do budúcnosti nie sú veľmi ružové. „Ani tá najlepšia komunikácia alebo rétorický výstup nedokážu ohnúť samotnú realitu. Macron len ukazuje, že ani výborné PR pre úspešnú politiku nestačí,“ zakončuje Matěj Široký svoju úvahu na serveri Novinky.cz.
Emmanuel Macron Zdroj: TASR
Režisér a publicista David Martínek sa zase vyjadril na Facebooku k policajtom, ktorí sa podľa videa družia so žltými vestami. „Polícia vo Francúzsku prechádza na stranu demonštrantov? Hm. Samozrejme, súhlas. Macron je z hľadiska politickej prevádzky len ďalším marketingovým, vyčačkaným… Volebným podvodom,“ uvádza Martínek. Macron mal podľa neho predstavovať reprezentanta neosobného štátu, novú garnitúru, ktorá straní rovnakým príležitostiam a reforme verejnej správy a ktorá zaistí do štruktúr moci nástup tých najschopnejších a najpovolanejších. Aspoň takto to vraj vyzeralo pred voľbami.
„Po voľbách sa Macron už ani nenamáhal predstierať, že nie je ničím iným ako príslušníkom patrimoniálnych elít, ktoré razia svoju vlastnú predstavu o usporiadaní spoločnosti bez ohľadu na jej skutočné potreby. A razí ju nakoniec silou policajných paží. Nie silou vízie, ktorou by dokázal strhnúť davy. Tá rýchlo vyšumela,“ porovnáva očakávanie s realitou.
„Chápem policajtov,“ píše ďalej. „Prečo nasadzovať vlastný chrbát, mlátiť ľudí a udržiavať systém, ktorý má slúžiť výlučne ľuďom ako Macron? Zvlášť vo Francúzsku, ktoré tak dlho a urputne zápolí s rezíduami klientelizmu, protežovania, štátneho dirigizmu a korupcie na najvyšších poschodiach moci. Prečo utláčať tých, ktorí sú na tom rovnako, keď prehnitosť moci je taká zjavná a do neba volajúca? A vo Francúzsku bola vždy. Treba poznať históriu budovania moderného štátu, počnúc Francúzskou revolúciou,“ dodáva režisér a pripája video demonštrantov spievajúcich marseillaisu pri stretnutí s policajtmi.
Zdroj: Facebook / David Martinek
