Vo štvrtok večer prišiel do ČT Andrej Hryc, predseda strany Korektúra – Andrej Hryc, český exminister obrany Alexandr Vondra (ODS), režisér a dramatik Blaho Uhlár, predseda Česko-slovenskej komisie historikov Jan Rychlík, senior z Chebu Ivan Koranda a Dušan Krivský, slovenský občan z prihraničného mesta Skalica.
Debatovali spolu o rozpade ČSFR, od ktorého tento rok prvého januára uplynulo už 26 rokov. Pán Krivský označil rozpad spoločného štátu za vlastizradu. Pripomenul, že v lete 1992 prebehli voľby a poslanci ešte prisahali na ústavu spoločného štátu. Lenže o pár mesiacov neskôr neváhali svoj sľub porušiť.
A v tej chvíli sa neudržal Andrej Hryc. „Ja si pamätám, keď skladal prísahu v decembri 1989 pán prezident Havel a prisahal na Československú socialistickú republiku. To bola vtedy taká historická okolnosť. Ale vlastizrada to určite nebola. Ja tomu nehovorím nežná revolúcia, ja tento termín proste neznášam, bol to prevrat. A od pádu komunizmu sa vlastne ukázalo, že tie dva národy sú také odlišné, že sa jednoducho rozdeliť musia,“ podotkol Hryc s tým, že na začiatku bol proti rozdeleniu, ale dnes rozdelenie Československa považuje za dobrý krok.
Andy Hryc. Zdroj: TASR
„Keď si to tak zoberiete, hovorme o nadávkach, tak si všimnite, že české nadávky sú análneho pôvodu, kdežto slovenské nadávky sú pôvodu genitálneho. Nechcem tu v tejto relácii citovať tie slová, ale my sme normálne úplne iná nátura,“ doplnil Hryc.
Rychlík mu dal za pravdu. Česi a Slováci síce majú podobný jazyk, ale to samo osebe nestačí. Oba národy majú dosť odlišnú históriu. Slováci po stáročia nemali nič spoločné s českým kráľovstvom, Slovensko patrilo do maďarského Uhorska a vyvíjalo sa inak.
Aj Vondra si myslí, že rozpad Československa bol nevyhnutný. „Rozpadla sa Juhoslávia, rozpadali sa impériá a myslím si, že sme sa tomu nemohli vyhnúť. Kedykoľvek sa Československo otriasalo v základoch, tak sa vždy objavilo medzi Čechmi a Slovákmi napätie, takže si myslím, že by nás to aj tak čakalo. Ale potom to má tú emočnú zložku. Mnoho ľudí za ten štát padlo v prvom, druhom, treťom odboji a kdekto mal Slováka alebo Čecha v rodine. Oplakali sme to, ale bolo to správne rozhodnutie,“ konštatoval Vondra.
Alexandr Vondra. Zdroj: Hans Štembera
Po pár minútach doplnil, že nebolo možné usporiadať referendum o rozpade Československa, pretože slovenská strana už krátko po voľbách v roku 1992 prijímala deklaráciu o nezávislosti a česká strana na to musela reagovať. Oba národy by podľa Vondru nedokázali nájsť ani otázku, na ktorú by bolo možné odpovedať. Rychlík dal v tomto exministrovi obrany jasne za pravdu. „Na, s prepáčením, idiotskú otázku ,Ste za spoločný štát?‘ by v oboch republikách bola kladná odpoveď, lenže to je nanič, pretože pod pojmom spoločný štát si v Českej republike a v Slovenskej republike každý predstavoval niečo úplne iné,“ zdôraznil historik.
Keď znovu dostal slovo Vondra, pripomenul, že v Juhoslávii mali k dispozícii referendá ako nástroj politického rozhodovania a došlo tam ku krvavej vojne.
Z publika sa však počas celej hodinovej rozpravy ozývali hlasy, že malo byť usporiadané referendum o zachovaní Československa a tento štát sa mal zachovať.
Celú reláciu nájdete na webe ČT.
