Ako hodnotíte súčasný stav rokovaní o brexite medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou?
Európska únia zámerne vnútila Veľkej Británii, ktorá, bohužiaľ, nebola úplne jednotná a dobre pripravená na rokovania, text dohody, ktorý umožňuje udržať minimálne jednu časť Spojeného kráľovstva – to znamená Severné Írsko – natrvalo vo vnútornom trhu Európskej únie. A v dôsledku by to umožnilo aj vznik trvalej colnej hranice medzi Severným Írskom a zvyškom Spojeného kráľovstva. Tá zmluva v podstate významne narúša suverenitu Británie a každý britský parlament musí takúto zmluvu, samozrejme, zhodiť zo stola.
Je veľmi zaujímavé, že britská vláda odmietala zverejniť kompletnú právnu analýzu tejto zmluvy už v decembri. Nakoniec britský parlament prvýkrát v histórii prijal uznesenie, že britská vláda pohŕda parlamentom, a vláda musela plnú verziu právnej analýzy zverejniť. V právnej analýze sa ukázalo, že existuje riziko, že medzi Veľkou Britániou a Severným Írskom vznikne vnútri Spojeného kráľovstva colná hranica, ktorá podľa súčasného znenia brexitovej zmluvy môže byť trvalá, čo je pre britských politikov a britský parlament jednoducho neprijateľné.
Podľa mňa to Európska únia urobila zámerne. Chce Britániu dotlačiť k brexitu bez dohody alebo spôsobiť politický chaos v Británii. Hodí sa to predstaviteľom Európskej únie, aby ukázali strašné následky, keby chcel iný štát tiež vystúpiť z Európskej únie.
Často zaznieva, že Briti nevedia, čo chcú. Čo poviete na tento argument?
Vedia, čo chcú, akurát Európska únia im to nechce schváliť. Nie je predsa nič zlé na tom chcieť voľný obchod, ale zároveň chcieť obmedziť napríklad migráciu. Európska únia z ideologických dôvodov hovorí, že existujú štyri prepojené slobody – sloboda pohybu tovaru, služieb, kapitálu a osôb –, a podľa jej názoru sú nedeliteľné. Ale to nie je žiadne slovo Božie, to sú pravidlá Európskej únie. V histórii mnohokrát existoval voľný obchod s tovarom, ale neexistoval voľný pohyb osôb. Takže to, čo chcú Briti, je úplne legitímne. To, že im to nechce Európska únia dať, je vec iná. Keby to Britom poskytli, určite by sa našlo mnoho ďalších členských štátov, ktoré by chceli svoje vzťahy upraviť podobne – teda vrátiť sa k dávnemu modelu európskej integrácie.
K modelu Európskeho hospodárskeho spoločenstva?
Áno, keď existoval voľný pohyb tovaru, ale nie osôb.
Vtedy išlo predovšetkým o obchodnú spoluprácu. S Maastrichtom a Lisabonskou zmluvou sa všetko zmenilo. Ako v celých rokovaniach vidíte rolu premiérky Theresy Mayovej, ktorú niektorí chvália a iní kritizujú?
Mala veľmi neľahkú úlohu, pretože na jednej strane patrila v čase konania referenda o členstve Británie v Európskej únii k skupine zástancov členstva v Európskej únii. Ale po výsledku referenda, ktorý potvrdil, že by mala Veľká Británia vystúpiť, sa hlavní zástancovia tábora odchodu z Európskej únie do premiérskej funkcie veľmi nehrnuli, takže to na ňu tak trochu zostalo. Nakoniec ju Konzervatívna strana potvrdila ako nového lídra a nového premiéra a domnievam sa, že v prostredí tlaku Európskej únie nemohla vyjednať lepšiu dohodu. To by som jej nezazlieval.
Koniec koncov predseda Európskej rady Donald Tusk už v októbri 2016 hovoril, že jedinou alternatívou tvrdého brexitu je žiadny brexit. Tu vidieť, že Európska únia po celý čas rokovaní smerovala na tieto dva extrémy. Buď teda donúti Britániu k tvrdému odchodu, alebo Británia zostane súčasťou Európskej únie, ale so žiadnym mäkkým brexitom s dohodou nepočítali. Theresa Mayová asi nemala veľkú šancu dohodnúť niečo lepšie, než čo priniesla do britského parlamentu.
Theresa Mayová Zdroj: TASR
Ako sa teda Európskej únii darí ukazovať trest pre Veľkú Britániu? Je to správanie dosť odstrašujúce pre ostatné štáty, aby sa o niečo podobné nepokúšali?
Členské štáty ten odkaz pochopili, ale zároveň pochopili, že je to robené zámerne. Členské štáty sú si vedomé, že európske inštitúcie trestajú Britániu za to, že si dovolila chcieť vystúpiť z Európskej únie. Zároveň je to však zámerné, takže aj to poškodenie Británie vidíme. Vidíme, že Európska únia sa začala pripravovať na tvrdý brexit a už aj jednotlivé členské štáty schvaľujú svoje plány pre prípad tvrdého brexitu. Recipročne sa pripravuje tiež Veľká Británia, teda prípravy bežia. Všetky v súčasnosti schválené právne predpisy na strane Európskej únie, ako aj Veľkej Británie automatizujú cestu k tvrdému brexitu, a aby sa táto cesta odvrátila, muselo by sa do toho zasiahnuť na oboch stranách, tak v Európskej únii, ako vo Veľkej Británii.
Všetci vedia, že tak je to nastavené, a vlastne sa čaká, ako sa to skončí. Ak sa cez ten 29. marec tohto roku prekotíme a skutočne dôjde k tvrdému brexitu, všetci budú čakať na výsledky. Pretože Nemecko je z krajín Európskej únie najväčší exportér do Veľkej Británie, existuje predpoklad, že nemeckí exportéri budú tlačiť na nemeckú vládu, aby aspoň v niektorých oblastiach s Britániou vznikla dohoda, napríklad o obchode s tovarom, aby dôsledky neboli také nepriaznivé. Nakoniec aj keď bude tvrdý brexit, tak ekonomické dôsledky nebudú také katastrofálne, ako sa straší verejnosť, pretože ekonomické subjekty si vynútia nejakú dohodu. Tie straty sú pre ne neakceptovateľné – zvlášť v období, keď ekonomika Európskej únie aj Nemecka postupne smeruje do útlmu.
