štvrtok, 15 apríla, 2021
3.9 C
Bratislava
Úvod Aréna Západ, demokrati. Východ, ostatní. Generál Pavel debatoval s mládežou

Západ, demokrati. Východ, ostatní. Generál Pavel debatoval s mládežou

Veľmi aktívny liberecký Parlament mladých si v stredu pozval do V-klubu dvoch významných hostí. Politického geografa Michaela Romancova z Univerzity Karlovej a Metropolitnej univerzity Praha a generála Petra Pavla, ktorý bol v rokoch 2012 až 2015 najvyšším vojenským predstaviteľom Armády Českej republiky – náčelníkom Generálneho štábu AČR. V rokoch 2015 až 2018 potom zastával funkciu predsedu Vojenského výboru NATO. Na najvyššej vojenskej funkcii Severoatlantickej aliancie pôsobil ako prvý zástupca z krajín bývalej Varšavskej zmluvy.

Témou debaty bolo, kam Česká republika smeruje, či na západ, alebo na východ.

Nebezpečná je predstava, že Česko môže byť neutrálne

Prvá otázka mladej moderátorky na oboch pánov teda znela, ako sa od seba Západ a Východ odlišujú. Michael Romancov najprv upozornil na geografický aspekt. „Ten sa môže javiť problematicky, pretože Česko leží uprostred Európy. Takže si môžeme nahovárať, že môžeme byť súčasťou západu, východu, severu alebo juhu. V politickom slova zmysle je nebezpečná predstava, že môžeme byť neutrálni,“ podotkol. V skutočnosti je krajina podľa jeho slov až na obdobie v rokoch 1948 až 1989 v zmysle politickom, kultúrnom a civilizačnom súčasťou Západu. „V okamihu, keď sme prijali latinské kresťanstvo, sme sa stali súčasťou Západu. Boli sme súčasťou Svätej ríše rímskej aj Rakúskeho cisárstva, ktoré bolo plnohodnotne integrované do toho, čo označujeme za Západ. Keď sa v roku 1867 Rakúske cisárstvo rozdelilo na Rakúsko a Uhorsko, boli sme v Rakúsku, teda tej západnejšej časti. Súčasťou Západu sme boli aj za prvej republiky a až po sérii nešťastných udalostí sme prepadli predstave, že môžeme byť mostom medzi Západom a Východom. To trvalo len krátko a nakoniec sme sa stali súčasťou sovietskeho bloku, čo bolo stelesnením toho, čo bol Východ,“ objasnil v historickej exkurzii.

Michael Romancov

Michael Romancov  Zdroj: Hans Štembera

„Pre mňa je označovanie Západ, Východ tiež synonymom toho, ako často prepadáme zjednodušovaniu. Za minulého režimu sme patrili do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu, boli sme súčasťou Varšavskej zmluvy. Všetko na západ od nás bolo označované za zlé, naopak všetko z východu bolo dobré. Malo to tak trvať na večné časy. Netrvalo to na večné časy. Situácia sa obrátila, dnes sa považujeme za súčasť Západu. Máme často tendenciu preceňovať význam týchto pojmov. Akoby všetko, čo prichádza zo Západu, bolo najlepšie a všetko, čo prichádza z Východu, bolo hrozbou, prípadne samé negatíva. Myslím, že by sme mali – pretože žijeme v strednej Európe – nájsť takú zlatú strednú cestu. Nemyslím tým, aby sme boli nejakým mostom, na to podľa mňa nemáme. Ale aby sme dokázali vnímať veci objektívne,“ konštatoval generál Petr Pavel.

„Hovorili sme si, že chceme byť súčasťou Západu preto, že je to spoločenstvo demokratických, slobodných krajín, ktoré sa riadia právom a pravidlami a snažia sa ich dodržiavať v praxi. Že nie je všetko ideálne, je jasné. Tak ako nie sme ideálni my, nie sú ideálne ani naše výtvory. A takisto by sme sa mali dívať realisticky na ten Východ a vnímať to, že v súčasnosti Rusko, ale aj Čína nie sú slobodné krajiny. Nie sú to krajiny, ktoré by rešpektovali ľudské práva ani vlastných obyvateľov, nieto tých, ktorí žijú mimo ich hraníc. Sú to krajiny, ktoré majú záujmy, ktoré nie sú úplne v súlade s našimi. Takže by sme mali byť voči týmto krajinám obozretní, a to bez toho, aby sme ich zatracovali v duchu toho delenia na bielu a čiernu,“ povedal generál a zároveň vysvetlil, kde leží pomyselná hranica medzi Západom a Východom. „Čo označujeme za Západ, je spoločenstvo demokratických krajín, čo označujeme za Východ, sú krajiny s autoritatívnymi režimami na iných princípoch, než je demokracia.“

Česká republika je demokratická krajina, patrí na Západ

Potom sa debata stočila na to, aký atraktívny pre Čechov Západ je (a bol). V deväťdesiatych rokoch bol nesporne veľmi. „Pre nás, ktorí sme žili v minulom režime, bolo Československo sivé a sčasti aj nudné. Atraktivita Západu bola takmer vo všetkom. Džínsy, cestovanie, muzika. Toto všetko nás na Západe lákalo. Len čo sa to stalo súčasťou našich životov, tak nás začalo svrbieť dobré bydlo a začali sme hľadať chyby aj na tom, čo sme predtým považovali za úplný idol,“ upozornil Pavel.

„Keď dnes počujeme slová o upadajúcom, skazenom či dekadentnom Západe a naopak progresívnom Východe, hovorím: Pozrime sa, čo je pre nás naozaj atraktívne. Je pre nás atraktívny život, tak ako je dnes v Rusku? Ten, kto ho pozná zblízka, tak by povedal, že nie. Tá atraktivita spočíva v tom, že mnohým ľuďom imponuje silná ruka, silný líder namiesto liberálnej demokracie, ktorá nielenže ponúka slobodu, ale, bohužiaľ, aj veľký diel zodpovednosti. Život v slobode má pôvab len vtedy, keď tí, ktorí sú slobodní, sú tiež zodpovední. A aby svojím nezodpovedným konaním nenarúšali slobodu tých ostatných. Ak je pre nás zodpovednosť príliš ťažká, potom je jednoduchšie obrátiť sa na silného lídra, pretože ten nás tej zodpovednosti zbaví. Preto mnoho ľudí sa teraz tak nostalgicky díva na minulosť, hoci predtým na nej videli mnoho zlého,“ povedal. Podľa generála Pavla Česká republika na Západ jednoznačne patrí. „Sme demokratická krajina, máme demokratické inštitúcie, máme slobodu. Patríme na Západ a myslím si, že tam budeme patriť aj naďalej.“

V debate o Rusku sa obaja diskutéri zhodli, že Rusko šikovne využíva vo svoj prospech niektoré veci, ktoré mu sami ako Západ ponúkame. „Ponúkame im naozaj veľa priestoru. Okrem iného aj tým, že sme doteraz nedokázali nájsť dôveryhodnú cestu, ako čeliť dezinformáciám. Máme dojem, že musíme neustále zdôrazňovať, že sme lepší než oni. Akýkoľvek náznak toho, čo by mohlo byť problémom, tlmíme a maľujeme naružovo, čím ponúkame Rusku, Číne a ďalším arzenál, ako nám dokázať, že balamutíme, lebo majú fakty, že je to inak. Na druhej strane by sme mali byť rozumnejší a sebaistejší v tom, že systém, v ktorom žijeme, je rozhodne lepší než ten, ktorý je v Rusku, v Číne. Nemali by sme sa báť priznať, že sa nám občas niečo nepodarí. Naša sila by mala byť v tom, že sme schopní analyzovať naše chyby a nabudúce robiť veci lepšie. Tým budeme nielen vierohodnejší sami pre seba, ale aj pre našich protivníkov,“ poznamenal generál Pavel. Na otázku moderátorky, či v Česku stúpa počet rusofilov, odpovedal, že si myslí, že nie. „Skôr máme takú tendenciu postaviť sa na stranu toho, na koho sa veľa kydá. Podvedome si hovoríme: Na to Rusko sa hádže špina, veď oni nie sú až takí zlí. To sa, samozrejme, hodí ruskej propagande, ktorá to vhodne využije,“ konštatoval.

Čo sa týka ruských obáv z geografického približovania Severoatlantickej aliancie k ruským hraniciam, generál Pavel mal jasnú odpoveď. „Táto hrozba však nie je vojenská. Ruským občanom sa prezentuje, že NATO je agresívny pakt, ktorý – až bude dostatočne silné a Rusko slabé – vtrhne do Ruska. Väčší nezmysel si možno ťažko predstaviť. Kto by chcel vtrhnúť do takejto krajiny s toľkými problémami?“ začudoval sa. Podstatou podľa neho je, že pre krajiny, ktoré najnovšie vstúpili do NATO, bol Západ jednoducho atraktívnejší než Rusko. „Rusom, ktorí sa ma na to mnohokrát pýtali, som hovoril: Keby ste vy boli tým atraktívnejším variantom, tak by prirodzenou voľbou našich občanov nebol Západ, ale vy. Ale s vami ten život nebol jednoduchší, nebol lepší. Dodnes neponúkate nič atraktívnejšie. Nečudujte sa teda, že krajiny, ktoré sa ocitli v situácii voľby, volili to lepšie,“ vysvetlil.

Možno sme na hrane konfliktu dvoch jadrových mocností

Počas dlhej debaty o napätí medzi Západom a Ruskom a o tom, kto je pre koho hrozbou, Michael Romancov prekvapivo odbočil k inej hrozbe, ktorá je oveľa aktuálnejšia a možno aj väčšia. „V posledných dňoch prichádzajú správy, že dve jadrové mocnosti, Pakistan a India, si opätovne začínajú skákať do vlasov. Pakistanci tvrdia, že zostrelili indické stíhačky, Indovia zase, že zostrelili pakistanský stroj. Došlo tam k nehode dopravného lietadla. Možno sme v úvodzovkách v konflikte na hrane medzi dvoma jadrovými mocnosťami niekde úplne inde. Nepodliehajme predstave, že európsko-ruské pomedzie je najnebezpečnejšia zóna na svete. Situácia je síce iná než pred piatimi, desiatimi rokmi, ale stále je strašne iná než to, čo fungovalo na úrovni bezpečia a nebezpečenstva ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia,“ zdôraznil. Potom pridal pár slov k Pakistanu. „Je to jadrová mocnosť a zároveň patrí k dvadsiatke najkrehkejších štátov na svete. Pakistanská vláda z rôznych dôvodov nie je schopná už desiatky rokov kontrolovať celé svoje štátne územie. V tomto ohľade si hovorím: Vďakabohu, že je Pakistan tak ďaleko od Európy.“

Jeden z divákov sa opýtal, ako vnímajú problém západných hodnôt verzus východných surovín. „Na Východe je veľa zaujímavých surovín, ale nie je tam nič, čo by nebolo k dispozícii inde vo svete,“ objasnil Romancov. „Rusko bolo relatívne úspešné, keď malo pre svoje suroviny solventných zákazníkov. Len čo na neho uvalili sankcie, Putin vyhlásil: Dobre, tak všetko budeme predávať Číne. Čína naozaj berie ohromné objemy, ktoré tu sú k dispozícii. Ale k plynovodu Sila Sibíri povedali: Áno, postavme ho, nech má nejakú kapacitu, my garantujeme, že z neho budeme odoberať dvadsať percent,“ uviedol Romancov s tým, že Rusi síce chceli, aby Číňania odoberali ideálne sto percent, ale oni to odmietli. Aby neboli od ruského plynu závislí. „Keby Rusko teraz vypadlo z dodávok plynu, ropy, obilnín, dreva, niektorých druhov železných kovov, tak by sa to určite vo svete krátkodobo prejavilo. Ale vieme, že všetky tieto veci sa dajú získať aj inde. Rusko nie je v takej pozícii, aby si mohlo dovoliť vydierať celý svet,“ konštatoval.

Vladimir Putin

Vladimir Putin  Zdroj: TASR

„Rusko potrebuje naše zdroje za svoje suroviny rovnako, ak nie viac, ako potrebujeme tieto suroviny my. Keby sme sa pozreli na hypotetickú situáciu, že by sa Rusko pokúsilo nás za niečo potrestať a úplne by zavrelo kohútiky, tak všetky západné krajiny majú strategické zásoby ropy vrátane Českej republiky na tri mesiace. Zatiaľ čo my máme alternatívy – Nórsko je schopné dodávať oveľa viac, potom je tu skvapalnený plyn zo Spojených štátov a Kanady –, takže by sme vydržali oveľa dlhšie než tie tri mesiace, Rusko by bez príjmov za tieto suroviny nevydržalo. Ruská ekonomika je zo šesťdesiatich percent závislá od príjmov zo surovín. Rusko síce malo rezervný fond vytvorený práve z príjmov zo surovín, ale po prepade cien ho postupne vyčerpalo. Keby dnes nastala taká situácia, Rusko nemá z čoho brať,“ uviedol Petr Pavel.

Čína a Rusko sú nevyvážení partneri

Potom sa rozoberali vzťahy dvoch kľúčových svetových hráčov, Ruska a Číny. „Súčasné strategické spojenectvo medzi Ruskom a Čínou je podľa môjho názoru dočasné, pretože je značne nevyvážené. Čína je stále na vzostupnej trajektórii, Rusko na zostupnej. Výkonnosť ruskej ekonomiky je na úrovni Talianska, zatiaľ čo Čína bude zrejme za krátky čas najsilnejšou ekonomikou na svete. Blíži sa k parite vo vojenskej oblasti so Spojenými štátmi. Čína na rozdiel od Ruska exceluje aj v mnohých ďalších oblastiach, ktoré charakterizujú veľmoc. Napríklad vo vede či technológiách. Pre Čínu nebude Rusko strategickým partnerom, ale zásobárňou zdrojov. Už dnes sa to prejavuje na Ďalekom východe,“ všimol si generál. „Myslím, že pre Rusko nastane chvíľa, keď si budú musieť položiť otázku, či majú byť závislí od Číny s výnimkou toho jadrového potenciálu, alebo si uvedomia, že svojou kultúrou je Rusko oveľa viac previazané so Západom, s Európou. Budú si musieť nájsť nejakú cestu, aby si udržali svoju pozíciu a Čína ich nakoniec nezhltla,“ dodal.

K tejto téme sa vyjadril aj Romancov. „Keď v roku 1989 zavítal Michail Gorbačov ako najvyšší sovietsky predstaviteľ po dvadsiatich rokoch do Pekingu, tak HDP Sovietskeho zväzu bolo trikrát väčšie než HDP Číny. Dnes je čínska ekonomika osemkrát väčšia, podľa niektorých až dvanásťkrát väčšia než ruská. Keď si uvedomíte, že tieto štáty sú susedmi, tak je to nesmierne rýchly, ohromný, dynamický zvrat pomerov síl v prospech Číny, ktorý musí každého racionálne uvažujúceho človeka desiť. Pred anexiou Krymu, kedykoľvek sa v Rusku konal výskum verejnej mienky, koho sa boja najviac, tak im vyšlo, že Číňanov,“ upozornil. Záverečné slovo k veľmi preberanému Rusku mal generál Pavel. „V našom záujme nie je tlačiť Rusko do kúta. Destabilizovať Rusko, dostať ho na kolená by pre nás bolo oveľa horšie, než s ním rokovať v tom stave, v akom je, akokoľvek je to komplikované,“ uzavrel.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

- Reklama -
Slovensko
Pozitívne vzorky 373,107 +1,069 Dnes Úmrtí 10,798 +82 Dnes Uzdravení 255,300 Infikovaných 107,009 Last updated: 15. apríla 2021 - 01:54 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky
- Reklama -