“Všetky liekové agentúry, vrátane Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), sa už viac ako rok pripravujú na dôsledky brexitu. Pravidelne vyzývame a upozorňujeme držiteľov registrácií na ich povinnosti. Všetky aktivity sa stupňujú tak, aby slovenskí pacienti mali k dispozícii všetky lieky, ktoré sú uvedené na trh,” uviedla hovorkyňa štátneho ústavu Magdaléna Jurkemíková.
Ako ďalej priblížila, Británia bola zodpovedná za hodnotenie veľkého množstva liekov, ktoré boli registrované tzv. európskymi procedúrami. Po brexite táto zodpovednosť prejde na ostatné členské štáty. ŠÚKL tvrdí, že sieť liekových agentúr je na túto situáciu pripravená. “Procedúry boli rozdelené medzi jednotlivé štáty a viaceré agentúry, vrátane ŠÚKL, navýšili svoje kapacity. Slovensko sa v roku 2018 po prvýkrát zapojilo do centralizovaného procesu hodnotenia liekov ako hlavný hodnotiteľ, a to v troch prípadoch.
Okrem toho sme v 26 prípadoch prevzali úlohu hlavného referenčného štátu po Veľkej Británii,” dodala Jurkemíková.
Hovorkyňa rezortu zdravotníctva ubezpečila, že cieľom MZ SR je dosiahnuť, aby občanom, ktorí žijú, pracujú a študujú v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska boli garantované ich práva, vrátane zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia, a aby odchod Británie z EÚ neohrozil svojim dopadom poskytovanie zdravotnej starostlivosti slovenským občanom.
Výkonná riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) Katarína Slezáková tvrdí, že Slovensko patrí medzi malé krajiny z pohľadu výroby a exportu liekov, čiže by sa ho colné a daňové obmedzenia Británie “prakticky nedotkli”. Podľa jej slov ale Slovensko dôležitú časť liekov registrovaných a vyrábaných v Británii dováža a nové obchodné bariéry by mohli spôsobiť problém s ich dostupnosťou pre slovenských pacientov.
“Vzhľadom na dlhodobú koordináciu zdravotných politík EÚ a Veľkej Británie, ako aj aproximáciu legislatívy v oblasti regulácie, bezpečnosti a distribúcie liekov, sa v prípade neriadeného brexitu obávame citeľných dopadov na bezpečnosť liečby pacientov, medicínsky výskum, ako aj farmaceutický sektor v jednotlivých krajinách EÚ vrátane Slovenska,” mieni zástupkyňa farmaceutických spoločností na Slovensku.
Slezáková tiež zdôraznila, že prostredníctvom Európskej federácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (EFPIA) apelujú na zástupcov oboch strán rokovaní, aby sa dohodli na opatreniach, ktoré sú potrebné na ochranu pacientov, vrátane vzájomného uznania klinických skúšaní, zdieľania údajov na ochranu verejného zdravia a bezpečnosti liekov, vyňatie liekov z nových colných a hraničných kontrol a regulácií, tak aby sa zabezpečila neobmedzená výroba liekov.
Rezort zdravotníctva taktiež zdôraznil, že sa zúčastňuje medzirezortnej koordinačnej skupiny na úrovni štátnych tajomníkov pod vedením štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorá pravidelne rokuje o aktuálne prerokovávaných aspektoch brexitu. MZ SR sa tiež zapojilo do informačnej platformy k brexitu, ktoré zriadilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Odchod Británie z EÚ je zatiaľ naplánovaný na 29. marca 2019. O možnom odložení termínu brexitu by mal britský parlament hlasovať 14. marca.
