štvrtok, 22 apríla, 2021
9 C
Bratislava
Úvod Aréna Europoslanec Keller po piatich rokoch v Bruseli: Pokladám sa za stopercentného euroschizofrenika

Europoslanec Keller po piatich rokoch v Bruseli: Pokladám sa za stopercentného euroschizofrenika

Pred piatimi rokmi viedol sociológ Jan Keller kandidátku ČSSD do Európskeho parlamentu. Ako sa na EÚ díva dnes? „Považujem sa za stopercentného euroschizofrenika. Na jednej strane dobre viem, že vo veku ekonomickej globalizácie sú národné štáty – a hlavne štáty mušej kategórie – ďalekosiahlo bezmocné voči tlakom veľkých financií a nadnárodných firiem. Tu nás môže ochrániť len čo najviac integrovaná Európska únia. Na druhej strane neverím, že po tom, ako by sa Európska únia takto úzko integrovala, by sa postavila za iné záujmy než za záujmy veľkých financií a nadnárodných firiem,“ povedal Keller. A k tomu, čo bude pre ďalšie fungovanie EÚ znamenať zmluva, ktorú uzavreli nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron, podotkol: „Ak sa podarí Európsku úniu užšie integrovať, potom je zmluva jasným signálom aj pre tých menej chápavých, kto bude takej Európe celkom jednoznačne určovať kurz. A ak sa naopak Európska únia oproti dnešku viac rozvoľní, zostane tu dvojčlenné jadro, ktoré na seba bude nabaľovať tie krajiny, ktoré sa nechajú ochotne viesť.“

Za tých päť rokov v Európskom parlamente vraj hlasoval podľa svojho svedomia. A robil to aj v prípadoch, keď mu naznačovali, že by mal podporiť ten či onen návrh. Keby však dostal možnosť, v jednej veci by dnes hlasoval inak. Hlasoval by za prísnejšiu reguláciu držania zbraní. Držal by vraj líniu Márie Terézie, ktorá ako cisárovná brala svojim poddaným zbrane z rúk.

„Myslím, že spokojný môžem byť s tým, že som v kľúčových prípadoch hlasoval podľa svojho svedomia, aj keď som bol informovaný, že to nie je práve optimálna stratégia budovania politickej kariéry. Čo by som urobil inak? Hlasoval by som inak v prípade zákona o držaní zbraní. Ak sa nechceme v tom najhoršom priblížiť USA, mali by sme držať líniu nastúpenú Máriou Teréziou, ktorá mešťanom aj sedliakom zbrane odnímala. A to aj napriek tomu, že sa sťažovali, že bez pušiek sa najmä v zime nedá ubrániť ani v najbližšom okolí Viedne početným svorkám vlkov,“ uviedol končiaci europoslanec.

A vyjadril sa aj k brexitu. Podľa neho dnes nikto presne nevie, čo sa stane do konca marca, keď by mala Veľká Británia opustiť európske spoločenstvo. Europoslanci sa však zhodujú, že by pre Úniu rozhodne nebolo dobré, keby došlo k tvrdému brexitu, čiže k odchodu Veľkej Británie z EÚ bez dohody.

Následne sa venoval kondícii ľavicových strán. Tie na tom v súčasnosti nie sú práve najlepšie, voliči radšej dávajú hlas niekomu inému. Prečo? Azda preto, že súčasťou ľavicového prúdu je aj individualizmus, ktorý však zároveň ľavicu oslabuje. Keller však neponúka cestu, ako to zmeniť. Nevidí ju.

„Keby som to vedel, poradil by som jej. Ale ja to neviem. Proti ľavici všeobecne hrá niekoľko trendov, a to zďaleka nielen u nás. Uvediem len niektoré z nich. Ľavica sa hlási k progresivizmu, teda k idei pokroku celej spoločnosti. Pretože dnes je už trochu staromódne hovoriť o pokroku, hovorí sa radšej o modernizácii. Súčasťou progresivizmu je však okrem iného aj rastúci individualizmus. Sám osebe nie je individualizmus nič zlé. Ale ak prekročí určitú mieru, vedie k neochote angažovať sa za veci verejné a nechať sa pohltiť svojím sebazáujmom. Píše o tom už Alexis de Tocqueville, keď rozoberá demokraciu v Amerike. Pre ľavicu tým vzniká pasca, pretože individualizmus je omnoho viac zlučiteľný s pravicovými než s ľavicovými ideológiami. Problém je aj v samotnom progresivizme. Ten je vlastný práve tak liberálnej pravici ako ľavici. Dokonca ho pôvodne hájila práve liberálna pravica vo svojej kritike starého režimu a jeho konzervatívnych opôr. Navyše ľavicu paralyzuje krajný liberalizmus v anarchistickom podaní. Ten stotožňuje akúkoľvek organizovanosť s latentným totalitarizmom, čo je v praxi perfektný recept na úplne spoľahlivú politickú impotenciu. K pikantnostiam dnešnej postmodernej doby patrí to, že pravica dokáže byť vo veciach svojho záujmu omnoho menej individualistická a ,triedne uvedomelejšia‘ než súčasná ľavica,“ poznamenal Keller.

Reč bola aj o hnutí žltých viest vo Francúzsku. Tí, ktorí dúfali, že hnutie prinesie nejakú revolúciu, vraj budú sklamaní, pretože hnutie slabne. Pre časť demonštrantov, ktorí pri protestoch ničia súkromný majetok, sa od žltých viest odvracia aj verejnosť. „Macron si počká, až bojové skupiny casseurs (vandalov, ktorí demonštrácie zneužívajú na páchanie škôd a násilia) zdiskreditujú hnutie žltých viest úplne. Potom príde s ešte tvrdšími požiadavkami, než boli tie, proti ktorým hnutie vzniklo,“ dodal Keller.

Emmanuel Macron

Emmanuel Macron Zdroj: TASR

Celý rozhovor nájdete na webe literarky.cz.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

- Reklama -
Slovensko
Pozitívne vzorky 377,473 +764 Dnes Úmrtí 11,304 +60 Dnes Uzdravení 255,300 Infikovaných 110,869 Last updated: 22. apríla 2021 - 02:39 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky
- Reklama -