Klaus v úvode opísal svoju cestu z akadémie vied až do kresla premiéra a podotkol, že zrejme práve preto ho prezident Hillsdale College pozval, aby hovoril o Rusku. „Ale ja sa nesnažím predstierať, že by som bol nejaký expert na Rusko,“ poznamenal. Vraj ho dlho považovali za odporcu Ruska, lepšie povedané, Sovietskeho zväzu.
„Po páde komunizmu som sa snažil zaistiť normálne, štandardné, vzájomne výhodné vzťahy medzi našimi krajinami bez ohľadu na to, že väčšina môjho produktívneho veku bola negatívne ovplyvnená sovietskym imperializmom,“ povedal bývalý premiér a zdôraznil, že táto životná skúsenosť ho nezaslepila.
„Nedémonizujem Rusko ani jeho prezidenta. Rešpektujem (a myslím, že by sme mali všetci rešpektovať), že Rusko má svoje autentické národné záujmy, ktoré sa nepochybne líšia od záujmov mojej a vašej krajiny,“ vyhlásil a doplnil, že zároveň niet pochýb, že ruský ekonomický a sociálny systém je založený na iných základoch.
„A to je tiež dôvod, prečo je ruský politický systém menej demokratický a viac autoritatívny, ako by sa nám zdalo prijateľné,“ konštatoval Klaus s tým, že do ruského trhu podstatne viac zasahuje štát a ľudská sloboda je obmedzenejšia. Ale podľa jeho slov je dôležité, že komunizmus sa v Rusku skončil.
Rozdiel podľa neho nie je v metóde, ale v miere štátnych zásahov, a treba si vraj uvedomiť, že aj v krajinách ako Česká republika či Spojené štáty sú štátne intervencie bežné. Podľa Klausa je aj napriek všetkým týmto faktom ruská spoločnosť slobodnejšia ako kedykoľvek predtým.
„Nesúhlasím s argumentmi, že ruský systém bol v 90. rokoch lepší ako teraz – nemali by sme zamieňať slobodu s anarchiou, chaosom a nedostatkom poriadku,“ tvrdil a dodal, že tento názor sa nezhoduje s americkými kremľológmi.
„Nemali by sme sa na Rusko pozerať s predsudkami. Nemali by sme žiť v minulosti, nemali by sme si pliesť súčasnú Ruskú federáciu so Sovietskym zväzom predchádzajúcej éry ani jej súčasných politických vodcov s Leonidom Brežnevom, ako to robia niektorí ľudia na Západe a v stredo- a východoeurópskych postkomunistických krajinách, aby získali lacné politické body.
Sledujem vývoj v Rusku v posledných dvoch desaťročiach s veľkým záujmom a – dúfam – s dostatočnou skromnosťou a rešpektom. Preto nemám rovnaký povýšený postoj ako niektorí ,experti‘ na Rusko,“ povedal bývalý prezident. Podľa neho predstavuje vývoj v Rusku relatívny úspech, pokiaľ sa na to človek pozerá z historickej perspektívy.
Reformy, ktoré boli v Česku dokončené do polovice deväťdesiatych rokov, vraj Rusi vykonali len napoly. „Rusi vôbec nezvládli kontrolu makroekonomiky – menová a fiškálna politika nebola dostatočne opatrná – a nevyhnutná hyperinflácia, ktorá bola dôsledkom, zničila všetko, najmä dôveryhodnosť ruských vodcov v tom čase,“ analyzoval Klaus dôvody ruského zlyhania s tým, že Česká republika na rozdiel od iných postkomunistických krajín nemusela vykonať menovú reformu.
„Rusko nemalo jasnú víziu transformácie, nemalo politikov, ktorí by ju mohli formulovať a Rusom vysvetliť. Ani Gorbačov, ani Jeľcin to nedokázali. Boli príliš spojení so starým komunistickým režimom. Nesnažili sa vytvoriť štandardné (ideologicky dobre definované) politické strany. Bez skutočných politických strán nemohli ruské vlády a ruskí premiéri začať budovať svoj elektorát,“ vysvetlil Klaus.
A pokračoval: „Putin nie je výnimkou. Podarilo sa mu upevniť štát a významne prispieť k základom jeho fungovania. Otriasol systémom politicky a ekonomicky silných oligarchov (ktorí, bohužiaľ, dodnes ovládajú Ukrajinu). Zaviedol určitú ekonomickú racionalitu, za cenu, ktorá nebola nulová, najmä pokiaľ ide o demokraciu. Jeho zvláštny kompromis medzi poriadkom a demokraciou je, samozrejme, veľmi diskutabilný.
Rozhodne to nie je niečo, čo by sme si zvolili my, ale mali by sme o tom diskutovať pomocou takýchto termínov a pojmov. Nehovoriť o ríši zla. Nie je to také jednoduché. Začať novú studenú vojnu by nepomohlo ani Rusku, ani nám.“
Vladimir Putin Zdroj: TASR
Je vraj presvedčený, že bez skutočných politických strán nie je možné mať parlamentnú demokraciu. Dodal, že podobne hovoril už pred 20-30 rokmi, keď si myslel, že Rusko pre absenciu demokratickej histórie pred nástupom komunizmu a najdlhšie trvanie komunizmu má zatiaľ dobré ospravedlnenie. „Teraz, po 30 rokoch bez komunizmu, už si taký istý nie som,“ podotkol bývalý prezident.
„Dnešný vplyv Ruska na to, čo s nami bude, sa blíži nule. Nemali by sme bojovať minulé bitky. Skutočný boj v našej spoločnosti – v Amerike i v Európe – je medzi tými, ktorí chcú slobodu a voľný trh, a tými, ktorí nás chcú ovládnuť manipuláciou -izmov ako environmentalizmus, multikulturalizmus, humanrightizmus, feminizmus a genderizmus.
Ani jeden z týchto pojmov nevznikol v Rusku alebo na Východe. Na našu veľkú ľútosť ich dovážame zo Západu. Je iróniou histórie, že práve toto je konečným dôsledkom pádu komunizmu pred 30 rokmi,“ uzavrel Klaus.
Celý prejav nájdete na webe klaus.cz.
