„Podniky plánujú dlhodobo svoje náklady, a pokiaľ by boli tarify a príplatky naviazané na priemernú, a nie na minimálnu mzdu, boli by ich mzdové náklady predvídateľnejšie,” povedal Gregor.
Hoci najväčšie slovenské firmy majú iba minimálny počet zamestnancov s minimálnou mzdou, zvýšené náklady na príplatky a tarify naviazané na minimálnu mzdu stoja podľa Gregora firmu s tisíckou zamestnancov ročne 2,5 milióna eur.
„Minimálna mzda je naviazaná na 42 zákonov, čo má dosah na ekonomiku podnikov,” povedal Gregor.
Klub 500 nesúhlasí ani s navrhovaným naviazaním minimálnej mzdy na úroveň 60 % priemernej mzdy.
Ilustračné foto, závod na výrobu automobilov Zdroj: TASR
Podľa Gregora je Slovensko už v súčasnosti na treťom meste v porovnaní s krajinami EÚ s úrovňou 47 %, hneď za Rumunskom a Slovinskom.
„Spôsobilo by to vážne problémy viacerým firmám,” povedal Gregor.
Zamestnanci s minimálnou mzdou by podľa podnikateľov nemali platiť daň z príjmu.
Zamestnávatelia preto navrhli nižšiu výšku minimálnej mzdy ako Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktoré plánuje zvýšiť minimálnu mzdu na úroveň 680 eur.
Pri podnikateľmi navrhovaných 552 eurách a nulovej dani by zamestnanci dostávali 493 eur v čistom, čo je takmer o 20 eur viac ako pri návrhu MPSVR.
