Na stretnutí NATO v roku 2002 v Prahe sa členské štáty dohodli, že Aliancia by sa mala transformovať z hľadiska štruktúry a konceptov tak, aby dokázala reflektovať nové hrozby, ktoré sa vtedy objavovali. Aké to boli hrozby a ako sa za uplynulých 17 rokov zmenili?
Je zaujímavé, že spomínate práve pražský samit. Bol to prvý samit, kde členovia NATO diskutovali o kybernetike.
Veľa ľudí na to zabúda, avšak téma kybernetickej bezpečnosti sa medzitým dostala viac do centra pozornosti a kybernetická sféra sa stala novou dimenziou boja.
Musíme tiež uznať, že sa objavili mnohé nové zmeny aj v iných oblastiach. V minulosti sme sa snažili presne predpovedať, ako budú vyzerať tanky, lietadlá a lode budúcnosti, a zlyhali sme, pretože za 30 rokov sa charakter hrozieb značne zmenil.
Čo je jadrom týchto zmien?
Za posledných sedem rokov je tu ďalší vývoj, ktorý mení pravidlá hry. V minulosti sa uskutočňoval najintenzívnejší technologický vývoj v rámci vojenského priemyslu a ten následne poháňal súkromnú sféru.
Potom sa objavili firmy ako Google, Amazon, startupy a tzv. big data, a teraz sme v stave, keď musíme my implementovať ich nové technológie vo sfére vojenstva.
Sú však aj iné veci, o ktorých sme sa pred 15 rokmi vôbec nerozprávali, a to strategická komunikácia alebo tzv. fake news. Toto všetko sú hrozby. Aj migrácia bola novou hrozbou, ktorá začala byť očividnou v roku 2015.
Ako sa na túto novú realitu snaží reagovať Severoatlantická aliancia?
Dnes sa snažíme sadnúť si a identifikovať trendy, čo je možné, ak diskutujeme so štátnymi inštitúciami, neziskovými organizáciami, s medzinárodnými organizáciami a korporáciami.
Je totiž ľahšie identifikovať trendy ako presne určiť budúci výzor tankov, lodí a lietadiel. Ak sme v minulosti hovorili o spôsobilostiach, mali sme na mysli konkrétne zbraňové systémy.
Manfred Nielson. (zdroj: TASR)
To bola chyba, pretože my potrebujeme chápať, aké nové hrozby tieto nové systémy predstavujú. Aké nové možnosti poskytujú malé drony?
Musíme rozmýšľať inak, pričom máme nových partnerov, avšak zároveň má v tomto vzťahu armáda pri niektorých témach už len podpornú funkciu.
Takže, ak vám správne rozumiem, jedna fáza a spôsob identifikácie nových hrozieb a adaptácie na ne sa skončila, pričom teraz sa nachádzame v novej fáze, keď hľadáme nové prístupy k tejto úlohe.
Ja netvrdím, že v budúcnosti nebudeme potrebovať nové tanky, lode a lietadlá, ale sú nové možnosti, ako posilniť našu obranu. Máme taktiež slona v obývačke, a ten sa volá demografia. Ľudská sila, to je zdroj, ktorý nám chýba.
Momentálne sme pri vašej generácii v súťaži o kvalifikovaných ľudí. Takíto mladí ľudia, keď hľadajú prácu, majú pred sebou rozprestretý červený koberec, čo je rozdiel oproti minulosti.
Pretože ak sa bavíme o aplikácii nových technológií, potrebujeme kvalifikovaných ľudí a nové riešenia. Musíme sa tiež baviť o tom, aký vplyv má interakcia človeka s technológiou.
Napríklad, keď som ja bol mladý, trénovali nás tak, aby sme boli schopní zbierať a spracovávať všetky informácie. Ak bol deň na takúto úlohu krátky, ostali sme v práci dlhšie.
Avšak v súčasnosti, aj teraz počas nášho rozhovoru, množina dostupných informácií narastá, pričom ľudia nie sú schopní zbierať a spracovávať takéto množstvo dát.
Dá sa na problém “záplavy informáciami” pri súčasnom stupni technologického a metodologického vývoja vôbec efektívne reagovať?
Musíme uvažovať, ako túto novú realitu využiť, a musíme sa o získané dáta deliť. Napríklad – čo je hlavné ponaučenie zo všetkých teroristických útokov? Potrebná informácia bola často k dispozícii, avšak nedelili sa o ňu.
Často máme totiž v rukách kúsok dôležitej informácie, avšak kúsok samotný nestačí na to, aby sme dokázali predvídať to, čo sa má stať.
Môže sa toto zameriavanie sa na kvalitu na úkor kvantity v budúcnosti ukázať ako problematické? Spomínali ste, že moderná technika vrátane vojenskej si vyžaduje z hľadiska obsluhy špecialistov, ktorí roky študovali. Neobávate sa, že v konfliktoch síce budeme schopní rýchlo duplikovať zničenú techniku, ale nebudeme schopní nahrádzať dostatočným tempom kvalifikovaných ľudí, ktorí budú schopní takúto technológiu ovládať? Najmä v situácii, keď armády čelia problémom s náborom kvalifikovaných ľudí.
Áno, toto je problém, avšak je škoda, že o obrane často diskutujeme len z vojenského hľadiska. Naším cieľom je predsa brániť krajinu, pričom nečelíme len klasickým kinetickým hrozbám.
Ide aj o boj s prírodnými katastrofami, budovanie odolnosti, zmenu klímy, všetky tieto veci musia byť braté do úvahy, inak zlyháme. Preto vnímať obranu len ako tanky, lietadlá a lode je chybné.
Bezpečnosť totiž priamo súvisí aj s témami, ako sú migrácia, nedostatok vody a podobne. A toto všetko pravdepodobne povedie k novým obranným konceptom na kontinente. Pre mňa je dôležité jedno.
V armáde hovoríme, že máme určitú množinu jednotiek. Avšak máme aj určitú množinu občanov a otázka je, ako vieme najlepšie využiť ich schopnosti a skúsenosti pre dobro krajiny.