Čo hovoríte na rozhodnutie Okresného súdu v Prešove? Rovnako sa to skončilo aj v apríli.
No veď práve. Už pomaly nemám slov. Skončilo sa to rovnako ako minule, prokurátor podal sťažnosť. Stále sa oháňa tým, že Miki si neuvedomuje, čo spôsobil, za čo ho odsúdili na 12 rokov (M. Vareha je vo väzbe od roku 2011 pre daňové podvody, keď niekoľko z jeho vyše 70 firiem medzi sebou obchodovalo s vyše 55 miliónmi jabloňových vštepov a vyše 400 miliónmi lykožrútov – pozn. PL.sk). Miki mu povedal, že tu sa predsa nerozhoduje o jeho vine, ale o prepustení. Povedal mu, že bol odsúdený a rešpektuje to. On tomu prokurátorovi nikdy nepovie, že ľutuje… Je to čím ďalej, tým ťažšie.
Tvrdíte, že váš druh je vo väzbe na príkaz zhora. „Ak existuje ešte štipka spravodlivosti, tak ho prepustia, ak nie, to znamená, že tie príkazy z hora sú ešte veľmi silné!“ napísali ste na facebooku. Prečo si to myslíte?
Lebo ten prístup k Mikimu a ďalším väzňom je rozdielny. Napríklad Miki dostal napomenutie od pedagóga za to, že mal pozdraviť na chodbe bývalého spoluväzňa, s ktorým strávil rok a pol v spoločnej cele. On dostal napomenutie a ten druhý väzeň napomenutie za pozdrav nedostal. Tento istý prokurátor minulý týždeň schválil monitorovací náramok pre Mikiho spoluväzňa, dokonca na súde vyzdvihol, že ide o prvotrestanca. U Mikiho to však tak nevníma.
A váš druh Mikuláš Vareha ako reaguje na túto situáciu, keď je takpovediac krok od prepustenia na slobodu a nakoniec z toho nič nie je?
My sme v duchu očakávali takýto rozsudok. Dostali sa k nám informácie, že ešte je záujem o nejaké pozemky, na ktorých máme vinice a bolo by dobré, keby bol Miki ešte vo väzbe. Ide o 70 hektárov pozemkov, ktoré nie sú naše, patria Slovenskému pozemkovému fondu, sú tam neznámi vlastníci, a my na nich máme vinice. Občas sa tu aj objavia autá s bratislavskou a prešovskou značkou, fotia to. No načo asi?
Ste známa tým, že verne už roky stojíte pri svojom druhovi. Napriek tomu sa mi zdá, že ste po najnovšom rozhodnutí sklesnutá.
Nie som sklesnutá, som len veľmi unavená. Ale, samozrejme, bojujeme ďalej, neprestávame, určite to nevzdáme z našej strany. Je to dlhý a ťažký boj. No už chcem mať Mikiho doma.
Autor: Lucia Balichová
