Tak sa nám akosi rozvinul prípad syna Obamovho viceprezidenta Joea Bidena, pravdepodobného Trumpovho volebného súpera. Prípad sa rozvinul tak, že s ním má starosti Trump: akýsi oznamovateľ z „bezpečnostnej komunity“ tvrdí, že Trump tlačil na ukrajinského prezidenta, aby nariadil vyšetriť tú známu vec z roku 2016, keď mal starý Biden na Ukrajine ťahať z kaše mladého. A demokrati chcú Trumpa odvolávať. Na čo nemajú hlasy. Aký dojem to na vás celé robí?
V stredu popoludní nášho času sa do médií dostal prepis spomenutého telefonátu. A musím sa priznať, že Trumpova formulácia „čokoľvek môžete urobiť, je veľmi dôležité, aby ste urobili, pokiaľ je to možné“, prostredníctvom ktorej žiadal prešetrenie Bidenových aktivít na Ukrajine z roku 2016, mi ako nejaký „nátlak“ nepripadá. Nie je to jednoducho žiadne „urob to, lebo…!“.
Ale kocky sú už hodené, a tak Nancy Pelosiová, šéfka Snemovne reprezentantov, ktorá kroky k impeachmentu pár hodín predtým začala, hrá svoju rolu slepo ďalej a tvrdí, že z prepisu jasne plynie, že sa prezident „zaoberal činnosťou, ktorá podrýva integritu našich volieb, dôstojnosť úradu, ktorý zastáva, a našu národnú bezpečnosť!“. Páni moji!
Mimochodom, keď sme pri tej „vážnosti úradu“, tak tá istá Pelosiová sa v roku 1998 sťažovala, že všetci idú po chlipnom Clintonovi v jeho impeachmentovom škandále s Lewinskou „neférovo, s pomstychtivosťou“. Chudák Clinton, zloduch Trump. Hľadanie špiny na Trumpa na Ukrajine pred voľbami 2016 bolo O. K., hľadanie špiny na Ukrajine na Bidena pred voľbami 2020 je „podrývaním integrity“ amerických volieb a „ohrozením národnej bezpečnosti“ USA.
A podobne pokrytecky vystupujú aj ďalší lídri Demokratickej strany. Takú frašku netreba komentovať. Druhá vec je, či s tým svojím impeachmentom Demokratická strana naozaj uspeje. V súčasných USA totiž nemožno vylúčiť vôbec nič, aj keby to bolo stokrát na hlavu postavené. Ale pokiaľ nie, tak aká silná rana bumerangom sa im z toho vráti. Uvidíme.
Pritom však z prepisu toho „strašného“ rozhovoru napríklad vyplýva aj to, že sa Zelenskyj „sám tešil“ na skoré stretnutie s Trumpovým právnikom Giulianim, takže Trump v Bidenovej kauze ani sám nijako tlačiť nemusel. Alebo že sa Zelenskyj sťažoval na dnes už odvolanú americkú ambasádorku v Kyjeve, ktorá vraj bola „zlou veľvyslankyňou“, pretože sa nechávala „nadchnúť“ Porošenkom. Bez zaujímavosti nie je ani to, že sa Zelenskyj Trumpovi sťažoval aj na „Angelu“ a „Macrona“, že vraj Ukrajine nepomáhajú, ako by mali.
Na jednej strane by feministky mali spozornieť, pretože nový ukrajinský prezident nazýva nemeckú kancelárku familiárne krstným menom, čo je fuj, zatiaľ čo francúzskeho prezidenta decentne priezviskom, čo, prirodzene, nemôže byť samozrejmé. Nejaké to „metoo“ by sa rozhodne šiklo.
A na druhej strane je dôležité pripomenúť, že Trump aktuálne potvrdil, že zmrazil vojenskú pomoc Ukrajine vo výške 30 miliónov dolárov dovtedy, kým svoju pomoc navýši tiež Francúzsko a Nemecko, z čoho plynie, že sťažovať sa Trumpovi nemusí byť práve ten najlepší nápad. Ale nech. Ministerstvo spravodlivosti došlo k záveru, že celý rozhovor bol „legálny“, ale demokrati povedia, že je to „Trumpovo ministerstvo“, takže to celé pobeží ďalej.
Pýtate sa, aký dojem to na mňa celé robí. Pripadá mi to už fakt nedôstojné veľmoci.
Americký prezident Donald Trump a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas stretnutia v rámci Valného zhromaždenia OSN Zdroj: TASR
Vo svojom prejave v OSN Trump ani raz nenadával Rusku, čo je u neho rutinné. Môžu ho demokrati a establishmentoví republikáni, ktorí by radi ruskú kartu mastili od rána do večera, týmto krokom donútiť, aby sa k nim pridal a bol na Rusko „zlý“, aj keď sa mu nechce?
Máte pravdu, že ruskú kartu mastili dlho, ale so spľasnutím aféry okolo ruského (ne)zasahovania do amerických volieb už celá tá hystéria predsa len opadá a všetci, republikáni aj demokrati, obracajú svoje mieridlá na nového „hlavného nepriateľa a tým je Čína.
A všimnite si, že aj u nás už mnohí pochopili, akým smerom fúka ten „správny vietor“, pokiaľ chcete zostať veterníkovo „in“. Len za stredu sa ukázalo, že senátor Fischer „mapuje vplyv Číny v Česku“, pričom z podnikateľov a ďalších, a to vrátane Zemanovho tlmočníka, ťahá, s kým sa v Číne kedy stretli a o čomže rokovali. A šéf BIS Koudelka mu sekundoval varovaním pred „útokmi“ čínskych tajných služieb. Nuž, niektorí už vedia, aký je aktuálny trend.
Že nám tá ukrajinská téma inak zatiaľ chabne, povedalo by sa. Aké tempo má vlastne vojna v Donbase? Nadviazali na nedávnu výmenu zajatcov nejaké „pozitívne kroky“?
Pokiaľ mi nič neuniklo, tak si myslím, že na výmenu zajatcov zatiaľ nikto ničím zásadne konkrétnym a hlavne pozitívnym nenadviazal. Aj keď nový ukrajinský minister zahraničia avizuje, že by sa na budúcom rokovaní „normandského formátu“ mohla už za pár nedieľ uzavrieť „veľká dohoda“. Bohvie, čo tým vlastne myslí. Ale aj keby, tak sú tu, samozrejme, výhrady, pretože nie je jasné, prečo uzatvárať nové dohody, keď sa neplnia ani tie staré, že?
Na druhej strane je však celkom logické, že pokrok bude trvať, aj keby si obe – alebo, lepšie povedané, všetky v rámci geopolitického konfliktu zúčastnené – strany naozaj verili. Niečo rozbiť je ľahké a hlavne rýchle, zlepovať to potom dohromady je vždy oveľa ťažšie a zdĺhavejšie.
Dianie minulého týždňa, samozrejme, totálne ovládol vzruch okolo Grety Thunbergovej. Ako sa vám páčil jej prejav, kde nadávala svetovým štátnikom, občas sa aj vyhrážala a nariekala, že jej zničili detstvo? Videl som, že príliš veľa pochopenia u vás nenašla.
Nemám auto, v dome nekúrime uhlím, kadiaľ chodím, tak vypínam zbytočne svietiace žiarovky, recyklujem odpad, finančne už mnoho rokov prispievam dvom tunajším veľkým ekologickým organizáciám, z útulku si beriem zvieratká… Chcem povedať, že po sebe veľmi dlho už fakt nenechávam žiadnu veľkú „uhlíkovú stopu“, snažím sa „nezaťažovať“ planétu a navyše aj trochu pomáhať. Pripadá mi to normálne.
Ale keď som videla Gretino vystúpenie v OSN, behal mi mráz po chrbte. Takto nejako si predstavujem sfanatizované deti, ktoré kedysi hnali do križiackych výprav. Vlastne mi jej bolo ľúto, pri sledovaní prejavu som mala silný dojem, že sledujem zneužívané dieťa v totálne neprirodzenej a možno aj nepochopenej role.
Úprimne, takú „vodkyňu“ ja osobne na nič nepotrebujem. Som za serióznu debatu o tom, čo môžeme všetci urobiť, aby sme niečo vylepšili, ako tlačiť na nadnárodné koncerny… Ale nechať sa zastrašovať jednou podivnou dievčinou mi pripadá tiež podivné. Poznám aj výstižnejšie slovo, ale nechám si ho pre seba. Alebo na inokedy, ak bude treba.
Čo hovoríte na obvinenia jej zástancov, že tí, ktorí jej nadávajú, sú starší mrzutí a obmedzení muži? Že ona to dosiahla vo svojich 16 toľko, že si zaslúži obdiv? Že až ona dokázala rozprúdiť debatu? V zásade padajú slová typu „malá dievčina porazila systém“…
Už pred časom som tu hovorila, že považujem Gretu len za píárovú akciu, a nemám dôvod na tomto názore nič meniť. Fakt, že niekto vybral do čela akéhosi záškoláckeho hnutia práve chorú dievčinu a vytvoril tak podmienky na to, že každý, kto ju bude kritizovať, okamžite skončí ako úplná „ľudská hyena“, ktorá si „politicky nekorektne“ dovoľuje na bezbrannú chorú dievčinu, je sám osebe geniálny. Pretože všeobecne nepriestrelný. Vystrčte pred seba dieťa a nikto si na vás netrúfne. To však vedia napríklad aj rumunskí vreckári.
Ale pritom, ruku na srdce, pokiaľ mi niekto predkladá lídra, ktorý má viesť našu civilizáciu k záchrane na tejto planéte – neznie vám to nejako podozrivo mesiášsky??? –, tak azda mám právo opýtať sa, čo s tým lídrom nie je v poriadku, nie? Alebo sa od nás azda chce, aby sme išli za lídrom úplne slepo a bez reptania?
Pritom je však zvláštne nielen to, že tunajší Gretini kritici sú vykresľovaní ako „nenávistní a obmedzení“ Česi, za ktorých sa Gretini českí stúpenci „hanbia“, ale všimla som si aj, že jej „strana“ na každú kritiku reaguje akoby „predtlačeným“ sloganom, ktorý hlása niečo ako „Prečo sa niekto bojí malej dievčiny?“. Ale jej sa predsa nikto nebojí, preboha! To len jej stúpenci skúšajú odvádzať pozornosť od reálnych výčitiek, pretože na ne nemajú argumenty…
Ale k tomu najpodivnejšiemu. Nielenže „malá dievčina ani v najmenšom neporazila systém“, preboha, veď keby „systém“ nechcel, tak ju nepovolá „medzi seba“ do Davosu, do New Yorku alebo kamkoľvek inam. Nie je azda náhoda, že ona v podstate zatiaľ dokázala len to, že veľa školákov v piatok nechodí do školy, takže do budúcna pribudne hlúpejších, ľahko manipulovateľných ľudí?
Zhodou okolností som bola minulý piatok ráno v centre Prahy a nedobrovoľne som si vypočula partiu „mladých klimatických aktivistov“ s plechovkami piva a rečami o pohlavných orgánoch ich spolužiačok. O klíme nepadlo počas toho ani slovo. Len nadšenie z voľnosti.
Možno sa niet čomu diviť, pretože títo mladí, ktorí sa teraz nemusia jeden deň v týždni učiť, ale celkom iste aj s týmto vedomostným hendikepom raz budú riadiť našu budúcu spoločnosť, od Grety zatiaľ z hľadiska ochrany klímy nepočuli nič. Len samé vyhrážky a nezmyselné výčitky voči staršej generácii typu „pre vás nechodím do školy“.
Ako keby si šéfovia jej kampane ešte stále netrúfli odhaliť karty a prezradiť skutočný program. A dokiaľ neprezradia program, tak Greta v podstate len „ide“ vo vytváraní priepasti medzi mladými a starými, čiže fakticky len pokračuje v mantineloch odskúšanej kampane „Prehovor babu“.
Mimochodom, krátko po prejave v New Yorku Greta podala sťažnosť OSN proti Nemecku, Francúzsku, Brazílii, Argentíne a Turecku za to, že neochranou klímy nedodržiavajú svoje povinnosti vyplývajúce z tridsať rokov starej konvencie o právach dieťaťa. Možno azda niečo o strojcoch kampane vyčítať z toho, že medzi „obvinenými“ nie sú najväčší znečisťovatelia typu Číny alebo USA? Alebo je to len náhoda?
Ale zato tú sťažnosť spolu s Gretou podpísalo pätnásť detí, ktoré boli za týmto účelom akosi „dodané“ z celkovo 12 krajín sveta, a najmladší petent z nich má osem rokov. Osem! Fakt to niekto môže brať vážne? Nie je tej infantilizácie svetovej politiky už nejako veľa? Moja vnučka bude mať za chvíľu dva roky. Môžem ju teda tiež už postrčiť niekam, povedzme smerom k Bilderbergu, nech im tam „polozpláva“ to svoje?
Nie, vážne, treba mať stále na pamäti, že sa celá táto podivnosť – ako mnoho iných v poslednom čase – týka aj tak hlavne Západu, ktorý však čoraz rýchlejšie odovzdáva svoje vedúce postavenie Ázii na čele s Čínou. Takže je to možno nakoniec všetko aj jedno.
Pokiaľ ide o Trumpa, vo svojom prejave k OSN chrlil síru na Irán. Že by sa namiesto vedenia krvavých vojen v Sýrii a Jemene mal starať o vlastné obyvateľstvo. Ako jasný fakt uviedol, že Irán zaútočil na saudské ropné zariadenia. Mimochodom, ako sa skončilo vyšetrovanie? Čo povedať k formuláciám amerického prezidenta?
To je jedna z irónií súčasnosti: zatiaľ čo je Trump všeobecne v médiách a určitých politických kruhoch vydávaný za nebezpečného šialenca až magora, zdá sa, že je posledným, kto drží amerických jastrabov pred útokom proti Iránu. A teda pred vojnou, ktorá by postihla Perzský záliv a celý Blízky východ vrátane Izraela a s tým všetkým by ochromila aj ropné dodávky vo svete. Výsledkom by bola globálna energetická kríza s dôsledkami, ktoré si zrejme nikto nevie predstaviť, pretože „vojnové hry“ v Pentagóne sú jedna vec a realita je niečo úplne iné.
A keď sme pri tom, je fakt veľmi zvláštne, že po útoku na Irán volajú len politickí „šialenci“, ale americká generalita mlčí. Vlastne to veľmi pripomína situáciu pred zničením Líbye, keď práve americkí generáli celkom úspešne dohovárali s Kaddáfím „pokojné“ odovzdanie moci a uchovanie štátnych štruktúr, ale vtedajšia ministerka zahraničia USA Hillary Clintonová presadila svoju vôľu a nechala Líbyu úplne zničiť. A touto „demokratizáciou“ otvorila migračnú trasu do Európy.
Ale to je iný príbeh. Aj keď všetci, ktorí dnes napríklad tu u nás v Európe broja proti Trumpovi, vyzdvihujú Obamu aj Clintonovú. Akoby migrácia bola súčasťou „plánu“. Je to na hlavu, že?
Trump nenecháva na Iráne slovne suchej nitky, ale na vojnu sa nechystá. Nie je to až taký mierotvorca. Jednoducho vie, že nepredvídateľný konflikt, ktorý by mal nutne dosah aj na USA, mu druhé zvolenie fakt nezaistí. A už len tým je jeho počínanie vlastne pozitívne. Tým skôr, že celé to hádzanie viny na Irán za nedávny jemenský útok na saudské rafinérie stojí na vode, pretože v časoch superpresných satelitov nikto nechce predložiť žiadny dôkaz.
Ale aj tak, Trump plamenne reční a karavána ide ďalej, akosi po nevyslovenej dohode. Pre nás teda „zatiaľ v pohode“. Takže zatiaľ môžem pobehovať po byte a zhasínať zbytočne svietiace svetlá, pretože ešte svietia.
Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?
Mám dojem, že sa blížia voľby v Rakúsku. V tých zrejme znovu zvíťazí Sebastian Kurz a v Bruseli môžu znovu zaplakať.
