Švédska aktivistka Greta Thunbergová predniesla na klimatickom summite OSN v New Yorku prejav v rámci akcie proti globálnemu otepľovaniu. Ostro sa pustila do politikov okrem iného slovami: „Jediné, o čom vy dokážete hovoriť, sú peniaze a rozprávky o večnom hospodárskom raste.“ Pokiaľ by na ňu politici dali, je vôbec predstaviteľné, že by jednotlivé ekonomiky začali zrazu cieliť namiesto k hospodárskemu rastu k hospodárskemu poklesu? Čo by z toho vzišlo?
Zo slečny Grety hovorí neinformovanosť. Ekonóm vie, že ekologické správanie a hospodársky rast sú prepojené nádoby. Ak sú ľudia chudobní, nejaká ekológia ich vôbec nezaujíma, zaujíma ich holé prežitie. Preto sú krajiny ako Čína alebo stredná Afrika zahrabané v plastoch a odpadkoch.
Až keď ľudia zbohatnú, začnú ich zaujímať aj subtílnejšie veci, ako je napríklad ekológia. Najčistejšie prostredie preto majú ľudia v bohatých krajinách.
Greta, jej vyznávači a vôbec všetci socialisti síce vo svojom uvažovaní majú mnoho logických chýb, ale jedna logická diera je zvlášť zásadná: oni obviňujú hospodársky rast a eventuálne peniaze z toho, že vďaka nim dochádza ku klimatickým zmenám. Tvrdia, že musíme hospodársky rast a peniaze obmedziť alebo zastaviť, aby sme tým zastavili klimatické zmeny.
V realite po prvé klimatické zmeny nezastavíme a snaha o to je úplne márna. My sa klimatickým zmenám musíme prispôsobiť.
A po druhé, hospodársky rast a peniaze nie sú záhubou, ale naopak pomocnou rukou ekológie. Peniaze a prosperita nie sú nemravné, práve naopak. To práve vďaka nim máme silu aj motiváciu správať sa ekologicky. Pokiaľ by ľudstvo začalo počúvať Gretu, pokiaľ by vlády podľa jej požiadaviek začali všetko regulovať – skončili by sme v socializme, schudobneli a akákoľvek ekológia by išla do hája.
Pokiaľ teda preferujeme hospodársky rast, za akú varovnú pre českú ekonomiku sa dá považovať skutočnosť, že tri spolkové krajiny v Nemecku sa už ocitli v recesii? Čo predovšetkým ich tam poslalo?
Jedna vec je normálny hospodársky cyklus. O ňom už bolo dlho zrejmé, že rastová fáza sa musí skončiť, a viete, že sme tu o chystajúcej sa recesii mnohokrát v uplynulom roku hovorili.
Druhá vec je však hĺbka tejto recesie a miera rozvratu hospodárstva. A tu práve zaúradovali zelení socialisti a klimatická úzkosť. Presnejšie povedané, likvidácia automobilového priemyslu štátnou reguláciou a nezmyselne veľký tlak na zníženie emisií. Automobilky na jednej strane síce už nejaký čas vykazovali veľký objem výroby, ale súčasne s ním klesajúcu ziskovosť. A teraz problém vybublal, v Nemecku sa začína éra prepúšťania.
Samozrejme, recesii by sme sa ako kontinent aj tak nevyhli, ale keby sme nerobili všetko pre likvidáciu automobiliek v mene CO2, to prepúšťanie by bolo oveľa menšie. A pretože Česko a Slovensko sú nielen veľmi prepojené s nemeckou ekonomikou, ale navyše sú ešte extrémne automobilovo zamerané, pochopiteľne, tento nemecký problém sa k nám časom prepíše. Vďaka – nielen – nemeckým zeleným socialistom tak u nás budú ľudia prichádzať o prácu.
Už sa „teším“, ako títo prepustení budú celí dychtiví po obstaraní si rýchlonabíjačiek na elektroautá a solárov na strechu. Namiesto toho si obstarajú staré čmudiace ojazdené diesele a naplnia kachle briketami. To je práve tá vzájomná prepojenosť bohatstva a ekologického správania…
A to ešte opomínam fakt, že som v hĺbke duše presvedčená, že kvalitný diesel je ekologickejší ako elektromobil a solárne panely odrážajúce teplo do okolia prispievajú k otepľovaniu viac ako tie kachle.
Tempo spotrebiteľskej inflácie v posledných mesiacoch prekonáva predpoklad ČNB, ale centrálna banka na svojom zasadaní po zvýšení úrokových sadzieb nesiahla, aj keď dva hlasy zo sedemčlennej bankovej rady boli za. Je správne, že zvíťazila opatrnosť daná neistotami a rizikami z vývoja v zahraničí nad faktormi svedčiacimi v prospech zvýšenia sadzieb, ako sú prognóza vývoja, zvýšené inflačné tlaky alebo slabá koruna?
V poslednom čase som čoraz presvedčenejšia, že centrálni bankári žijú v obrovskej sociálnej bubline a v podstate sú odtrhnutí od ekonomickej reality. Zvyšovať úrokové sadzby či len o tom uvažovať v okamihu, keď Nemecko upadá čoraz viac do recesie, je podľa môjho súdu nepochopiteľné tunelové videnie.
Len to podporuje môj názor, že centrálni bankári sú neustále o niekoľko kvartálov spomalení za realitou. Namiesto toho, aby hospodársky cyklus predvídali a včas sa ho snažili vyrovnávať či „neutralizovať“, ako im velí ekonomická teória, krívajú svojimi rozhodnutiami s oneskorením za ním, čím naopak jeho výkyvy nevedomky podporujú.
Tu si neodpustím drobnú osobnú poznámku – čoraz viac sa kloním k názoru, že aj „klasická“ ekonomická teória, ktorá sa snaží centrálnych bankárov viesť k „neutralizovaniu“ hospodárskeho cyklu, to jest k zmierňovaniu recesií aj zmierňovaniu konjunktúry, je v jadre mylná. Domnievam sa, že dokonca aj také správanie centrálnych bánk ekonomiku dlhodobo poškodzuje a robí ju menej efektívnou. Centrálna banka by nemala do hospodárskeho cyklu NIJAKO zasahovať. Ale to sme už na pomerne odbornom ľade a nemáme tu priestor na detailné vysvetlenie.
Čo si myslíte o tom, že Európsky výbor pre systémové riziká, ktorý dohliada na finančnú stabilitu v Európskej únii, poslal Českej republike varovanie pred zraniteľnosťou trhu s nehnuteľnosťami s tým, že jeho vývoj predstavuje systémové riziko pre finančnú stabilitu a mohol by viesť k závažným dosahom na vývoj ekonomiky?
Dúfam, že nepoviem nič „tajné“, keď konštatujem, že táto vami citovaná správa má trochu divokejšie pozadie. Vyhnem sa konkretizovaniu, ale podľa mojich informácií od dobre informovaných zdrojov táto správa vyznieva oveľa mäkšie, ako Európsky výbor pre systémové riziká zamýšľal.
Problém je v tom, že výbor posudzuje viac krajín a každá z nich má k svojmu realitnému trhu trochu iný prístup. České orgány si ešte ako-tak realisticky uvedomujú, že trh nehnuteľností je u nás naozaj problém, niektoré iné krajiny, opäť nebudem menovať, to však vidia inak.
A tak na výbor existujú značné politické tlaky, aby správa vyznela v medzinárodnom kontexte niekde negatívne, inde pozitívne. Výsledkom je nakoniec kompromisná metodika a kompromisné vyznenie výslednej správy. Summa summarum: trh nehnuteľností je u nás prehriaty naozaj fest.
Považujete Poslaneckou snemovňou definitívne schválenú novelu zákona, podľa ktorej politikom pri kumulácii funkcií klesne druhý plat o 60 percent, za útok na najnižšie ľudské pudy, ako to vo svojom emotívnom vystúpení zhodnotil poslanec ČSSD a starosta mesta Náchod Jan Birke? Alebo je dobré, že klesne motivácia hromadiť politické funkcie, keď už to toľko nevynesie?
Je to podobne nemorálne ako povedzme progresívne zdanenie. S kýmkoľvek za ČSSD sa síce zhodnem len úplne výnimočne, ale v tomto prípade súhlasím, že naozaj ide o útok na nízke ľudské pudy. Politika je práca ako každá iná. A čím horšie budú politici zaplatení, tým väčšiu budú mať motiváciu nechať sa korumpovať. To sa, povedala by som, veľmi nerentuje. Keď už chceme v tomto ohľade ušetriť, radšej znížme počet politikov tým, že zrušíme niektoré ministerstvá – horúcim adeptom je napríklad ministerstvo kultúry – a spolu s nimi aj úradníkov.
Rovnako ako sme ekológiou začali, tak ňou aj skončíme. V Paríži plánujú v budúcom roku prispieť svojim obyvateľom 500 eur na nákup elektrobicyklov, čo je polovica ceny lacnejšieho ekologického bicykla. Medzi krajiny, ktoré už takto postupujú, patria napríklad Švédsko, Nórsko, Škótsko a Portugalsko. Stálo by za to, aby sa pridalo aj Česko alebo aspoň Praha? Aký zmysel okrem obmedzenia znečistenia by mali také dotácie?
Preboha, len to nie, azda Praha na niečo také neskočí! Ešte viac bicyklov v uliciach povedie k ešte väčšiemu počtu uzavretých pruhov pre autá, a preto k pomalšej a chaotickejšej doprave, a teda k viac dymiacej a menej ekologickej doprave. Uvedomme si, že ekologická doprava je doprava plynulá, nie doprava stojaca v zápche.
Potom je tu, samozrejme, ten fakt, že Praha nie je Barcelona a hodín slnečného svitu tu máme akosi oveľa menej… Naopak tu máme značnú časť roku sneh a ešte väčšiu časť roku odpornú hnedú kašovitú brečku, skrátka niečo, v čom na bicykli jazdí len samovrah, blázon alebo Greta.
Takže snažiť sa Prahu postaviť ako mesto závislé od elektrobicyklov znamená jej dopravu paralyzovať. A mesto s paralyzovanou dopravou sa vyľudňuje a… Chudobnie. Zase sme pri tom.
Celá táto posadnutosť elektromobilitou sa možno raz ukáže ako slepá vývojová vetva, až ľudstvo príde na to, že vodíkové motory sú nielen praktickejšie, ale dokonca aj ekologickejšie. Ale aby na to ľudstvo prišlo, zrejme si najprv bude musieť nabiť ústa, ako si ich nabilo napríklad s primiešavaním bioaditív.
