„Vlády zvyčajne vyberajú dane, a ak naopak niekomu niečo dávajú, potom ako pomoc v núdzi. A zvyčajne sa taká pomoc týka len niekoho a nie všetkých. Alternatívne po vzore dotovaného cestovného sa pomoc týka tých, ktorí využívajú jednu vybranú službu. Ale rozdať peniaze každému?“ pýta sa Šichtařová na krok v Hongkongu.
„Presne toto kedysi v učebniciach makroekonómie opisoval nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Milton Friedman ako hypotetickú možnosť, ako ovplyvniť ekonomiku, keď už bežné kroky centrálnej banky nefungujú. Keď skrátka centrálna banka už vystrieľala muníciu a nikto si z nej nič nerobí. Volal to helikoptérové peniaze a tvrdil, že aby ľudia viac utrácali, treba rozdať peniaze všetkým. Ako keď vrtuľník krúži nad davom a sype na neho bankovky,“ uvádza Šichtařová.
„V kontinentálnej Číne by asi tiež radi, ale zase toľko peňazí na rozdanie miliarde ľudí nemajú. Tak aspoň ostošesť znižujú úrokové sadzby a premýšľajú, aké by ešte mohli zaviesť dotácie a intervencie. Má to len jednu chybičku na kráse. Chýbajúceho človeka úverom nenahradíš. Keď továreň stojí, pretože jej zamestnanci trčia doma v karanténe, ani bezúročný úver to do poriadku nedá,“ pokračovala Šichtařová a komentovala situáciu, keď čínska ekonomika je zasiahnutá koronavírusom.
Žena s ochranným rúškom, okuliarmi a gumennými rukavicami cestuje v takmer prázdnom vlaku metra v Pekingu. Zdoj: TASR
„Vrtuľníkové peniaze boli ešte pred piatimi rokmi fantazmagóriou. Dnes sú realitou. Zatiaľ v Hongkongu. Zatiaľ. Záporné úroky boli tiež pred desiatimi rokmi fantazmagóriou. Asi ako ísť si kúpiť rožok a dostať za to od predavača zaplatené. Odvtedy sme si na ne už zvykli. V Európe,“ myslí si ekonómka a rozvíja skutočnosť, že koronavírus teraz prichádza aj do Európy.
„Takže takto: U nás sa objavujú názory, že musíme zabrániť ľuďom, aby vykúpili obchody, a preto treba predaje regulovať. Takže každý by si smel kúpiť napríklad len dve konzervy. Nájdi tri rozdiely oproti vrtuľníkovým peniazom a záporným úrokom,“ píše.
„To všetko je totiž iná fasáda toho istého: je to socialistické zlo dané vierou, že nejaká múdra hlava môže naplánovať svet,“ dodáva.
