Umožnite určenie polohy vo vašich mobiloch, žiada od firmy Apple európska asociácia. A ekonómka Šichtařová vypenila

    0
    Markéta Šichtářová (Autor: Reprofoto ČT)

    „Asociácia sa najmä sťažuje na to, že funkcia je dostupná na telefónoch používajúcich systém Android, nie však na telefónoch značky Apple. Žiada preto Apple, aby službu vo svojich telefónoch sprístupnil ‚v záujme bezpečnosti‘ svojich zákazníkov. Hoci slovo ‚žiada‘ je možno až príliš zdvorilé. Skôr to od Applu vyžaduje,“ poznamenala známa česká ekonómka.

    • Pôvodný text prinášame TU.

    A poznamenáva, že už dnes existujú mobilné aplikácie ako napríklad aplikácia Záchranka, ktorú si môže do mobilu nainštalovať ktokoľvek, kto o to stojí. „Aplikácia Záchranka teda funguje rovnako ako oná blokovaná aplikácia Apple, ktorá sa stala jadrom sporu. Je tu však jeden drobný rozdiel. Pri prvom systéme si zákazník môže vybrať, či ho chce používať. Pri druhom je donútený. V prvom systéme má človek právo rozhodovať sa. V druhom je nesvojprávny a rozhoduje sa zaňho,“ dodala. Podľa jej slov je celá téma omnoho viac o slobode, súkromí a sledovaní než o telefónoch.

    Podľa Šichtařovej sa vlastne štát snaží Apple donútiť, aby mu pod zámienkou bezpečnosti poskytol nástroj na sledovanie – a to aj na nedobrovoľné sledovanie – každého človeka vlastniaceho zariadenie Apple. „Štát tak v podstate Apple núti, aby do svojich zariadení inštaloval bezpečnostnú dieru a legalizoval tak Veľkého brata,“ uviedla a obáva sa ďalšieho logického kroku – povinného čipovania ľudí.

    „Ak sa vám zdá predstava povinného čipovania šibnutá, uvedomte si, že pred dvadsiatimi rokmi bolo úplne nepredstaviteľné, že by u seba niekto mal zariadenie, totiž telefón, ktoré neustále sleduje jeho polohu. A pred pätnástimi rokmi bolo nemysliteľné, aby štát tento telefón nútil povinne o vašej polohe dávať informácie. Naopak, mobilní operátori v minulosti čelili tlaku, aby nikdy neposkytli polohové údaje svojich klientov. Teraz sa logika evidentne obracia o 180 stupňov,“ dodala Šichtařová.

    Celé to podľa jej slov len zapadá do širšieho obrázka, kde akékoľvek kroky, činy a dnes už aj myšlienky človeka sú sledované. „Tak napríklad zákaz hotovosti: ten sa neustále blíži. Keď bude zakázaná hotovosť a systém online platieb sa prepojí s EET (elektronická evidencia tržieb, pozn. PL.sk), štát získa v reálnom čase prehľad o akejkoľvek vašej transakcii, a to aj keby ste chceli žobrákovi na ulici dať almužnu. A štát sa dokonca v tomto prípade už ani netají tým, že je motivovaný snahou všetky peňažné toky v ekonomike kontrolovať,“ uzavrela.

     

    - Reklama -