„Jarko, mal som ťa rád,“ lúčil sa pohľadom na rakvu generála so svojím spolubojovníkom vojnový hrdina generálmajor Emil Boček. S Klemešom niekoľkokrát spoločne oslavovali narodeniny. Naposledy nedávno. „Spomínali sme, čo sme spolu za ten dlhý život prežili. Ty si mal 95 a ja 94 rokov. Chcem ti povedať, mal som ťa rád. Bol si čestný, spravodlivý, láskavý a myslel si vždy na všetkých okolo seba,“ predniesol dojatý generál Boček v obradnej sieni v Prahe-Strašniciach.
Všetci rečníci sa zhodovali, že generál Klemeš bol príkladom hrdinu, ktorému bol jeho vlastný záujem ľahostajný, na srdci mu ležalo predovšetkým blaho krajiny.
„My sme sa na nič nehrali, my sme išli a bojovali, pretože sme boli vojaci a chceli slobodu. A vieš čo? Ešte som ti zabudol povedať, že si mal pravdu, keď si hovoril, že aspoň sme si život trochu užili, a ako sa naše deti, vnúčatá a pravnúčatá radujú zo života. A to bolo to naše prianie, žiť v mieri, v slobode, v rodine a hlavne v pravde, ktorá bola pre nás, vojakov zaväzujúca. Lúčim sa s našim kamarátom nielen za seba, ale aj za všetkých žijúcich spolubojovníkov, kamarátov, ktorí prežili hrôzy vojny, ako aj za všetkých členov Československej obce legionárskej. Jarko, kamarát, sľubujem ti, že tu budeš vždy s nami a zostaneš v našich srdciach. Odpočívaj v pokoji. Mal som ťa rád. Bude mi za tebou veľmi smutno,“ povedal generálmajor Emil Boček a zasalutoval smerom k rakve.
Genmjr. Emil Boček Zdroj: Hans Štembera
Na smútočnom obrade, ktorý symbolicky svojou precítenou rečou otvoril Klemešov kamarát a takisto hrdina protinacistických bojov generálmajor Emil Boček, prehovorili hlavne vojaci. Vrátane „jeho chlapcov“ z chrudimskej 4. brigády rýchleho nasadenia. Generál Klemeš bol totiž patrónom súčasných českých výsadkárov, a kým mohol, trávil s nimi skoro všetok svoj čas.
Ešte pred začiatkom smútočného obradu nad areálom strašnickej obradnej siene niekoľkokrát preleteli bojové vrtuľníky, na konci potom zazneli čestné salvy a štátne hymny Českej a Slovenskej republiky, keďže generál sa narodil na Slovensku v Čadci, len štyri roky po vzniku samostatného československého štátu.
„Pán generál bol skutočným hrdinom, ktorý neváhal a išiel bojovať za svoju vlasť po okupácii v roku 1938. Bol to človek, ktorý prešiel najtvrdším výcvikom parašutistov vo Veľkej Británii. Celú vojnu sa pripravoval na to, že zasiahne do bojov za slobodu Československa. Zoskočil do protektorátu a potom bol radistom pražského povstania, prenášal depeše tak, aby bol koniec vojny v prospech Československa. Bol to kamarát a človek, ktorého sme si všetci vážili. Zvlášť jeho výsadkári, tí ho mali najradšej. Pán generál Klemeš bol človekom, ktorým sa uzatvára jedna veľká kapitola, kapitola našich výsadkárov zo Západu. Pán generál Klemeš bol posledným hrdinom tohto úseku druhej svetovej vojny,“ opísal generála pre PL plukovník Aleš Knížek, šéf Vojenského historického ústavu.
