Zákonodarcovia Spojených štátov schválili sprísnenie sankcií voči Rusku. Netrvalo dlho a Moskva prišla s odpoveďou. Prezident Vladimir Putin nariadil stovkám amerických zahraničných pracovníkov, aby si najneskôr k 1. septembru zbalili svojich päť slivák a opustili Rusko. Z ruského ministerstva zahraničných vecí zároveň zaznelo varovanie, že Ruská federácia je pripravená uplatniť odvetné opatrenia na akékoľvek americké rozhodnutie. Analytička Tereza Spencerová si kladie otázku, kde môže táto špirála stupňujúceho sa napätia skončiť.
Spencerová v texte pre Literárky.cz pripomína, že dosluhujúci prezident Barack Obama nechal v reakcii na údajné ovplyvňovanie amerických prezidentských volieb vyhostiť 35 ruských diplomatov. Ruský prezident Vladimir Putin na to vtedy ešte nezareagoval. Teraz zmenil názor.
„Zdá sa, že odjazd 35 ruských diplomatov (a ‚iných‘, samozrejme) z USA mal na chod tamojšej ruskej ambasády menší vplyv ako vyhostenie viac než 700 diplomatov (a ‚iných‘, samozrejme – pri takých vysokých počtoch nie je možné, aby väčšinu z nich netvorili práve tí ‚iní‘). Dá sa preto predpokladať, že americké zastúpenie a jeho aktivity – napríklad pri ‚posilňovaní demokracie v Rusku‘ – budú podľa všetkého pre najbližšiu budúcnosť citeľne ochromené. A k tomu platí, že Američania recipročne prídu aj o svoju luxusnú ‚daču‘ v obľúbenom moskovskom lesoparku Strieborný bor a o skladiská v meste, v ktorých mali zásoby svojho duty free tovaru zo zahraničia,“ píše analytička.
V prípade nových amerických sankcií však podľa Spencerovej stojí za pozornosť, že sa týkajú aj energetiky – a tu treba pripomenúť, že Európska únia spolupracuje s Ruskom na celom rade energetických projektov, takže nové americké sankcie zasiahnu nielen Rusko, ale tiež Európsku úniu.
„Teda, kým samotné americko–ruské obchodné vzťahy sú tak či tak pomerne obmedzené, Európa pri pohľade na možné straty šípi, že v skutočnosti sú nové protiruské sankcie zamerané súčasne aj proti nej. Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker už niekoľko dní sľubuje rozhodné ‚stanovisko počas niekoľkých dní‘, tradiční liberáli sú otrasení a Berlín, ktorého koncerny sú v probléme ponorené v ráde mnohých miliárd, tvrdí, že neprijme žiadne americké sankcie proti Rusku. Každopádne, v Nemecku je pred voľbami a 83 percent Nemcov si myslí, že sankcie slúžia len Amerike, kým všetkým ostatným škodia… Staviť na to, že sa Európa, i tak nejednotná, vo finále naozaj vzoprie Spojeným štátom, bez ktorých od druhej svetovej vojny nespravila nič, a možno za ten čas dokonca aj stratila schopnosť rokovať samostatne, by napriek terajším veľkým slovám bolo asi pochabé. Napriek tomu bude pre európskych lídrov stále ťažšie argumentovať významom a ‚nedeliteľnosťou‘ transatlantických vzťahov,“ tvrdí Spencerová.
Zoznam amerických nepriateľov sa predlžuje…
Aby toho nebolo málo, 45. prezident USA Donald Trump pohrozil podľa analytičky Číne, že musí skrotiť Severnú Kóreu, inak vezme vyriešenie tamojšej situácie do svojich rúk. Na dovŕšenie všetkého zlého Washington ešte zavádza sankcie voči Iránu, hoci k tomu podľa Spencerovej nemá dôvod. Zrátané a podčiarknuté. Spojené štáty sa snažia znepriateliť si azda celý svet. Tak to aspoň vidí Spencerová, ktorá Washington varuje, že môže na túto politiku tvrdo doplatiť.
„Inými slovami, Čína a Rusko sú síce už dnes znechutené americkým postupom, podpísali dohodu o všeobjímajúcej vojenskej spolupráci, ale samé najskôr (zatiaľ) nemajú silu postaviť sa (ekonomicky a vojensky, ale nejadrovo) štátu, ktorý už dávno preukázal pripravenosť útočiť po celom svete a tlačí si bankovky vo veľkom bez ohľadu na dlhy. Pokiaľ si však Washington súčasne znepriatelí ešte Európu, k tomu napríklad onen Irán a navyše stratí kontrolu nad Perzským zálivom, ktorý dlho zaisťoval existenciu petrodoláru, tak doláru ako svetovej rezervnej mene ‚hrozí koniec‘, ako upozorňuje už aj Reuters… Skrátka, čím dlhší zoznam nepriateľov, skutočných, strategických alebo len z márnomyseľnosti vymyslených, si niekto vytvorí, tým viac napokon zostane sám,“ zdôrazňuje analytička.
