V programovacom období rokov 2014 až 2020 má Slovensko k dispozícii objem eurofondov za približne 15,5 miliardy eur. Ku koncu apríla sprístupnili príslušné riadiace orgány vo výzvach objem približne 10,8 miliardy eur a žiadatelia sa môžu od toho času o tieto zdroje uchádzať. Zazmluvnená však bola v tom čase ani nie jedna štvrtina zdrojov. Je to v primeranom čase primeraný objem?
Politici radi argumentujú a zavádzajú verejnosť, keď hovoria, za koľko miliónov sú vyhlásené výzvy, resp. koľko peňazí je už zazmluvnených. Sú to však prázdne čísla, ktoré majú minimálnu výpovednú hodnotu o realite čerpania eurofondov na Slovensku. Jediné relevantné číslo je čerpanie, a to je v novom programovom období, teda od roku 2014 po dnes niečo vyše šesť percent. Teda seriózna interpretácia je, že z 15,5 miliardy je na Slovensku skutočne preinvestovaná ani nie miliarda eur. A to je za 3,5 roka žalostne málo. V podstate je to hanba.
Viackrát ste sa už vyjadrili aj pre iné médiá, že tieto čísla sú nie relevantné. Prečo to tvrdíte, keď zazmluvnenosť je pomerne jasný údaj, ktorý hovorí, komu boli eurofondy určené?
Zazmluvnenosť je relevantný údaj, ale nie na ohlupovanie verejnosti, ktorým si politici kryjú chrbát, lebo zazmluvnenosť automaticky neznamená aj realizáciu projektu a od zazmluvnenosti po skutočné čerpanie prejde ešte veľa mesiacov. A nie každý zazmluvnený projekt sa začne aj realizovať. V minulosti sme mali vysokú zazmluvnenosť a nízke čerpanie, dnes sme v štvrtom roku implementácie a zazmluvnená nie je ani štvrtina. A to má Slovensko skúsenosti s eurofondami minimálne od roku 2004. Preto tvrdím, že politici zakrývajú neschopnosť štátu dať eurofondy do regiónov tvrdením o zazmluvnení a pod. Keby dokázali zabezpečiť efektívne čerpanie, hovorili by o čerpaní. Lebo to sú skutočné peniaze preinvestované v regiónoch.
Ako to vyzerá s čerpaním za minulé programovacie obdobie rokov 2007 – 2013? Vieme, že v minulosti bol obrovský problém vyčerpať včas všetky ponúkané zdroje. Máte nejakú bilanciu za toto obdobie? Kde boli hlavné príčiny neskorého a nedostatočného využívania eurofondov?
Minulé obdobie je jedna katastrofa, v posledných dňoch ste možno zaregistrovali, že Slovensko na korekciách stratilo 800 miliónov eur, to sú peniaze, ktoré nám Brusel nepreplatil, pretože sme podporovali zlé alebo chybné projekty. Budeme to musieť vrátiť zo štátneho rozpočtu, teda z našich daní. Samozrejme, v dôsledku klientelizmu a politického rodinkárstva. Miliarda na informatizáciu sú peniaze z minulého obdobia. Má slovenský občan pocit, že sa u nás zlepšili služby a e-government funguje lepšie? Kde je stratená miliarda? O minulom období by sme mohli rozprávať celé hodiny, spomínané korekcie a množstvo medializovaných káuz hovorí za všetko. A to je len špička ľadovca.
Kde vy osobne vidíte najväčšie problémy s čerpaním eurofondov? Na jednej strane sa hovorí, že mnoho zdrojov sa stráca už v samotnom mechanizme – teda že pri vybavovaní eurofondov sa veľká ich časť „stráca“ pre tzv. sprostredkovateľov. Ako to je naozaj?
Je len jeden jediný problém v čerpaní eurofondov. A ten sa dá pomenovať úplne presne. Politici. Lenže v tomto štáte vraj korupcia na najvyšších poschodiach neexistuje. Tak asi existuje len na tých nižších. Lenže tie nižšie poschodia pracujú pre tie vyššie. Takže ak sa niekde peniaze strácajú, tak definitívne končia hore, a nie dole. Toto je jasná odpoveď.
Ilustračné foto Zdroj: TASR
Samostatnou kapitolou je kvalita projektov, a to jednak zo strany štátu, ale aj zo strany žiadateľov. Viete odhadnúť percento, či objem, o ktorý sme prišli z tohto dôvodu? Na druhej strane, nemyslíte si, že je pre mnohých problémom najmä spoluúčasť, na ktorú mnohí nemajú? Kde sú teda reálne problémy podľa vás?
Spoluúčasť môže byť pre niektorých problém, ale týka sa to hlavne menších, resp. začínajúcich podnikateľov a možno niektorých obcí. Ale toto nie je markantný problém. A čo sa týka kvality projektov, ako som spomínal, Slovensko čerpá eurofondy od roku 2004, má skúsenosti ešte s predvstupovými fondmi, dnes existuje veľa kvalitných projektových manažérov v obciach či v mestách a ešte viac kvalitných konzultačných firiem. Dnes nie je problém pripraviť dobrý projekt, dnes je problém, ak nepoznáte tých správnych ľudí.
Najmä opozícia upozorňuje aj na to, čo už som spomenul, že množstvo zdrojov sa stráca tam, kde sa vyskytla korupcia a klientelizmus. O aké druhy týchto neduhov môže ísť predovšetkým?
Predovšetkým ide o politický klientelizmus. Ako som už spomínal, za čerpanie eurofondov zodpovedajú politici, teda vláda. Jednotlivé ministerstvá sú zodpovedné za implementáciu tzv. operačného programu, a to ako manažujú ich čerpanie všetci vidíme. V podstate ide o tunelovanie eurofondov na každom mieste, kde sa to dá, resp. prihrávanie státisícov eur spriazneným firmám, nevynímajúc obce, mestá, ale aj neziskovky a štátne firmy.
Dnes je aktuálna kauza prideľovania eurofondov na ministerstve školstva na vedecko-výskumné projekty. Univerzity nedostali nič na dlhodový strategický vedecký výskum a rektori sa vzbúrili voči takémuto rozhodnutiu? Je možné, že sa to ešte zmení ?
Na tejto kauze je krásne vidieť, ako sa s eurofondmi šafári. Výzvu vyhlásili v roku 2006, ministerstvu trvalo 350 dní, aby vyhodnotilo prijaté projekty, hoci podľa systému majú na to 35 dní. To je fatálne zlyhanie ministerstva. Druhým zlyhaním je fakt, že špičkové vedecké pracoviská a firmy na Slovensku, ktoré sú lídrami v tejto oblasti, nedostali ani cent. V minulom programovom období dostali milióny eur na to, aby si zariadili, resp. modernizovali pracoviská. A teraz, keď v nich majú pracovať a realizovať skutočný výskum, nedostanú nič. Zato pochybné firmy s obratom pártisíc eur dostanú milióny na projekt, hoci nemajú skúsenosti, špecializované pracoviská a predmet činnosti si zmenia pár dní pred vyhlásením výzvy. To hovorí za všetko.
U nás sa veľmi nehovorí a nepíše o trestných činoch zneužitia eurofondov, v susednom Česku odsúdili viacero vysokých funkcionárov najmä na samosprávnej a regionálnej úrovni za takéto zneužitie. Viete u nás o nejakých príkladoch, kde boli za to ľudia potrestaní?
Neviem. Na Slovensku sa skutky zvyčajne nestávajú, a kým to tak bude, zlepšenie nepríde. Teraz sa rieši kauza nástenkový tender, aj to po desiatich rokoch. Tak som veľmi zvedavý, ako sa to celé skončí.
Mnohých záujemcov o eurofondy odrádza aj značný stupeň byrokracie a zbytočnej administratívy v procese podávania projektov, ich schvaľovania či dodania náležitých podkladov. Neexistujú predsa len nejaké jednotné pravidlá Bruselu na celý tento proces, aby bol všade rovnaký a najmä – jednoduchší?
Procesy sa zjednodušujú, neustále sa na to poukazuje a treba povedať, že v mnohom sa to zlepšilo. Zas sme pri tom, že keby sme jednu miliardu na informatizáciu efektívne a zmysluplne využili, dnes by nebolo treba mnoho žiadostí dokladovať, ale keďže sa niekde stratila, tak občan sa musí stále trápiť s papierovačkami. Toto sú dôsledky zlého využívania eurofondov, resp. ich rozkrádania.
Ďalšou výčitkou kritikov využívania eurofondov je aj zmysluplnosť jednotlivých projektov. Inými slovami, že sa európske peniaze často doslova premrhajú na zbytočné projekty. Máte takú skúsenosť?
Ale samozrejme, že sa míňajú na nezmyselné projekty. Lenže, keď je prvoradým záujmom vlastná peňaženka, dohadzovanie kšeftov a nie verejný záujem, tak iné ani nemôžete očakávať. Preto sme tam, kde sme.
Vieme, že eurofondy budú oficiálne k dispozícii pre krajiny, akou je aj Slovensko, do konca roku 2020. Čo potom? Ako si poradíme bez európskych zdrojov? Ako vážnym zásahom na čerpanie, ale najmä prideľovanie eurofondov je brexit?
Tieto peniaze môžeme čerpať do roku 2023, ale v roku 2020 začne nové programové obdobie. Nikto nevie dnes povedať, ako bude Únia vyzerať a či vôbec ešte eurofondy budú. Jedno je však isté, ak aj dostane Slovensko po roku 2020 eurofondy, bude to v omnoho menšom objeme, aj pre brexit, ale aj iné skutočnosti. A treba zabudnúť na kamennú infraštruktúru, teda diaľnice, cesty, chodníky, cyklotrasy, školy, škôlky, kanalizácie a pod. To je definitívne preč. Podporovať sa bude len veda, výskum, inovácie, informatizácia a ľudské zdroje. Teda toto je posledné obdobie, keď má Slovensko k dispozícii toľko miliárd, o to viac by sme sa mali snažiť ich minúť čo najefektívnejšie a tak naplniť ciele, pre ktoré sú eurofondy určené. A to je vyššia kvalita života, vyššia konkurencieschopnosť, lepšia infraštruktúra, lepšie životné prostredie a vzdelanejšia krajina.
