„Ešte sa ani poriadne nezačali rokovania o brexite a už máme 1 600 podaní a osobných petícií od slovenských občanov, ktorí žijú v Británii, a od Britov, ktorí žijú inde, kde už pocítili nejakú krivdu, nejaké obmedzenie svojich práv, či už oprávnene, alebo nie. Sťažujú sa napríklad na situáciu v práci, že nedostali dohodnuté peniaze, tí, ktorí tam študujú, sa nedostali k svojim výhodám. Už sa teda rysuje určité napätie,“ uviedol na úvod europoslanec Csáky. A pokračoval v informáciách o brexite.
Bude či nebude? Tvrdý alebo mäkký?
„Už som niekde hovoril, že to bol od pani Mayovej risk, organizovať predčasné voľby. Keď som premiér a chcem mať silný mandát na tvrdý brexit, vypustím do spoločnosti túto správu, veď napokon mala v parlamente slušnú väčšinu. Čo môžem teda čakať? Že to bude ešte silnejšie ako pred voľbami pred tromi rokmi? Podľa môjho názoru to bola chyba a nerozumiem tomu. Odpoveď britskej spoločnosti bola práve na túto disharmóniu,“ uviedol Csáky. Premiérka Mayová vraj urobila chyby v kampani, nekomunikovala a to všetko prispelo k tomu, že to v britskej spoločnosti stále vrie. „Som asi jediný v Európskom parlamente, kto hovorí nahlas to, v čo mnohí skryto dúfajú – že brexit skutočne bude. Netvrdím, že nebude. Ale nie som presvedčený o tom, že bude. Do začiatku roka 2019 treba dosiahnuť takú dohodu, ktorá bude prijateľná pre 27 súčasných členských krajín, pretože v parlamentoch to musí byť ratifikované. Musí to byť prijateľné aj pre Európsku komisiu a tiež pre vládu a parlament Veľkej Británie. Skrátka desaťtisíce konkrétnych problémov. Nezabudnite na to, ako dopadla iniciatíva pre európsku ústavu. Pre niektoré krajiny to bolo prijateľné, ale pre niektoré nie. Niektoré krajiny to dokonca dali na referendum. Počul som takú špekuláciu, ale základ je pravdivý. Keď pani Mayová navštívila prvýkrát v Berlíne pani Merkelovú, hovorila o tom, že chce jednoznačné podmienky pre brexit a výhody pre Veľkú Britániu. Keby dvadsaťsedmička dovolila, aby vystúpenie Británie bolo veľmi výhodné pre Spojené kráľovstvo, čo bude motívom pre ostatné štáty? Okamžite pôjdu ďalšie! Nevýhodnú zmluvu dá iste na referendum, nenechá rozhodovanie na sebe, požiada o mandát od občanov, a keď mandát nezíska, nepodpíše. A čo bude potom? Bude referendum o tom, že Veľká Británia zostane v EÚ,“ zoznámil prítomných s možnými variantmi.
Theresa Mayová. Zdroj: TASR
O peniaze, o to tu ide…
„Samozrejme, v budúcom období bude menej peňazí, budú obrovské hádky, kde sa bude šetriť. Vidíte, že sa na jednej strane spoločné vojenské výdavky zvyšujú, a tam ešte budú ďalšie tlaky. Myslím si, že na poľnohospodárstve by sa dalo šetriť, ale príde veľký odpor Francúzov, Holandska alebo Talianska, skrátka tých, ktorí čerpajú veľké peniaze dosť benevolentným spôsobom na svoje poľnohospodárstvo,“ prorokoval Csáky blízku budúcnosť. A varoval: „Buďme opatrní, historické a politické pohyby nie sú lineárne. Pred Francúzskom bol zlom v Holandsku. Tam mali veľké obavy, že euroskeptici vyhrajú. Holanďania mi hovoria, že ich občania sa dívajú na veľkého brata, nielen na Nemecko, ktoré malo veľké problémy v oboch svetových vojnách, ale dívali sa aj na Veľkú Britániu. To, čo sa tam deje, veľmi ovplyvňuje Holandsko a boli obavy, že sa to tam zopakuje. Nedopadlo to zle vo Francúzsku. V Nemecku AfD klesá vo všetkých regionálnych voľbách a nebude, myslím, veľký problém.“
Drvivo (ne)zvíťaziť
Ale v krajine galského kohúta to nebude len tak. Tamojšie parlamentné voľby by vraj mohli spôsobiť potenciálny problém. Ľavica, pravica, všetko sú to macronovci. „To je pre mňa znepokojujúce. Na to napokon doplatil aj maďarský FIDESZ,“ vyhlásil Csák. „Dostanú totiž veľmi silný mandát. Sú určité očakávania od ľudí, niekedy aj dosť nereálne. Teraz socialisti vo Francúzsku utrpeli porážku, strana sa de facto rozsypala. Na pravici sú vnútorné problémy. Potom príde nejaký Macron, ktorý je mediálny produkt. Za osem alebo deväť mesiacov ho vybudujú, vznikne tam jeho strana. Dokážete si predstaviť, že by v slovenskom parlamente bola strana, ktorá by mala 70 percent? Ja by som bol z toho veľmi znepokojený. Takže táto nová francúzska strana tam bude mať obrovskú prevahu. Vo Francúzsku sa musia podľa odborníkov urobiť škrty. Samé nepopulárne veci. Macron teda bude musieť niečo urobiť. Čo bude s ľuďmi, ktorí za osem mesiacov, za rok, za dva od neho odídu a budú sklamaní? Môžu ísť k Le Penovej. Môže to teda vyústiť do situácie, že za pár rokov bude razantné posilnenie krajnej pravice. A výsledok je na základe rekordne nízkej volebnej účasti,“ prognózoval Csáky.
Emmanuel Macron s manželkou Brigitte. Zdroj: TASR
Mraky nad Vyšehradom
„Vyšehradská štvorka prišla na to, že štyria sú viac ako jeden. Keď sa podarí zladiť názory, štyri hlasy v Rade a kdekoľvek je viac, než keď chce nejaká krajina izolovane niečo dosiahnuť. Pragmaticky to funguje,“ informoval Pál Csáky. „Lenže V4 sa môže rozsypať za 24 hodín. Po nemeckých voľbách Nemci určite prídu s dvojstupňovou Európou. Tam sa rysuje, že Česko áno, Slovensko možno áno, Poľsko asi nie, Maďarsko nie. A keď sa povie – tak sa rozhodnite do zajtra, do týždňa, či chcete ísť do prvej alebo druhej skupiny, garantujem vám, že Slováci a Česi sa okamžite rozhodnú za – a bude to správne –, ale pravdepodobne Maďari a Poliaci do toho nepôjdu a bude po Vyšehradskej štvorke. To môže byť scenár začiatkom budúceho roka,“ konštatoval europoslanec.
Veľká moc nie je ideálna…
Čo sa podľa neho týka Maďarska a FIDESZ-u, stále sa ukazuje, že v politike nie je dobré, keď má človek veľkú moc. „To je aj to, čo sa deje v USA. Najzákladnejší v politike je dobrý balans. Trump prijme nejaké rozhodnutie a niektoré americké štáty ho žalujú. A to je na základe americkej ústavy. Dokonca tie jeho problémy môžu dospieť až k impeachmentu. V Maďarsku má presne tento problém pán premiér a jeho politika. FIDESZ nemá protiváhu a robia chyby, ktoré by nerobili, keby mali silného partnera alebo boli v opozícii. Ani v Poľsku to teraz nie je dobré, kde má jedna strana obrovskú prevahu,“ podotkol.
Maďarský premiér Viktor Orbán. Zdroj: SITA
Krok k federalizácii
„Sme na úrovni špekulácií, pretože nevieme, aké bude jadro,“ vrátil sa Csáky k myšlienke európskej viacrýchlostnej alebo, lepšie povedané, dvojrýchlostnej Európy. „Nemecko na tom pracuje a po voľbách prídu s nejakým uceleným obrazom. Iste to bude silnejší krok k federatívnej Európe. Problémy eurozóny ešte nie sú doriešené. Nevieme, čo s Gréckom. Veď dostalo ďalší balík od menového fondu. Nikto nevie, čo s tým. Sú analytici, ktorí hovoria o tom, že by bolo dobré im odpustiť aspoň polovičku. V tej chvíli ale prídu Španieli, Taliani, príde skrátka každý – a keď ste odpustili Grécku, prečo nám nie. Možno vytvoriť nejaký stabilizačný fond a potrebným krajinám z neho niečo dať, ale je to riskantné. Myslím si, že je lepšie byť medzi poslednými v prvej skupine ako medzi prvými v druhej skupine. Nerobme si ilúzie, jadro bude to, čo budú chcieť hlavne Nemci a trochu Francúzi.“
Britská špecialita a „rozvelená“ armáda
Špecialitou Spojeného kráľovstva je podľa europoslanca Csákyho takzvaný britský rabat. „Vydupala si ho ešte železná lady, keď vstupovali do EÚ. Hovorila, že všetky krajiny majú veľké poľnohospodárske plochy a dostávajú veľa finančných prostriedkov späť na svoje poľnohospodárstvo. Ale Veľká Británia je na severe, v Škótsku o veľké hospodárstvo nejde, takže oni by takisto potrebovali, aby sa im niečo vrátilo. Urobilo sa to tak, že jeden deň zaplatia a druhý deň sa im to vráti späť. To je také svojrázne,“ vysvetlil Csáky jednu z európskych nepochopiteľností. Potom dodal, že brexitom stratíme najlepšie organizovanú vojenskú silu. „Informácie z bezpečnostného hľadiska. To znamená asi toto: Američania prvú kategóriu informácií nedajú nikomu. Druhú kategóriu dávajú Veľkej Británii a občas Austrálii. A tretiu kategóriu informácií dávajú niekomu inému. Boj proti medzinárodnému terorizmu bude teda komplikovanejší.“ Od tajných služieb sa potom dostal späť k armáde. „Armáda funguje na báze rozkazov. Ten môžete vydať, keď viete, čo chcete. V EÚ teraz nie je jednotná politika. Takže nejaký generál EÚ by vydal rozkaz, útočíme na sever, ale kto chce, môže ísť aj na východ a tí dvaja môžu urobiť aj krok späť a ostatní môžu zostať doma. Nie je jednotná politika, zahraničná politika. Určite by boli dobré sily na ochranu vonkajších hraníc, ale bude to dlhý proces,“ vysvetľoval nadnesene a s humorom komické riadenie à la Brusel. „V Európe je 16 odlišných tankových systémov. Asi 23 rôznych typov guľometov. Treba sa dohodnúť, kto bude čo vyrábať. Ako to bolo vo Varšavskej zmluve alebo RVHP.“
Margaret Thatcherová, bývalá britská premiérka. Zdroj: SITA
Desaťkrát vrátený utečenec
Potom sa dostal k migračnej kríze: „Pred mesiacom som bol v gréckom tábore pre repatriovaných. To je normálny Sing Sing. Tam sú tí, ktorým napríklad aj druhýkrát povedia, že nedostali azyl. Dajú im možnosť vrátiť sa dobrovoľne. Keď súhlasia, dostanú v cieľovej stanici alebo letisku v hotovosti 1 500 eur. Na nový začiatok. Nechcel by som tam byť ani jeden deň. Niektorí mi rozprávali, že ich vyhostili desaťkrát a vrátili sa jedenástykrát,“ opísal situáciu europoslanec.
„Vie sa, že to skrátka neprejde. Ale je tu tlak južných krajín. Gréci dostali dve miliardy eur za rok na riešenie tohto problému. Urobili dosť. Denne teraz príde do Grécka ilegálne sto ľudí. To zvládnu. Ale keď pred dvoma rokmi prišlo 32 000 denne, tak to vás prevalcujú. Ako hovoria – ani strieľať by do nich nemohli, tak ich pustili do Európy. Bol som sa pozrieť v piatich táboroch. Bolo tam 3 200 ľudí a zhruba 800 policajtov. Ako koncentračný tábor. Mohli sme ísť, kam sme chceli. Chceli sme hovoriť s Pakistancami a vedenie tábora hovorilo – potrebujeme chvíľku, aby sme to zorganizovali. Nevedeli sme, na čo ten čas potrebujú. Potom sme videli – nastúpilo tam 24 policajtov pripravených na všetko. Takže teraz to majú pevne v rukách. Robia pár mesiacov a sú z toho veľmi psychicky unavení. Nie je preto od nás veľmi seriózne nechať túto krajinu v problémoch,“ dodal.
Nemecká anomálna zdvorilosť a švédske cúvnutie
„Na druhej strane, podľa nemeckých údajov je päť až šesť percent takých, ktorí prišli vlani do Nemecka a sú to naozaj utečenci, nie migranti. Utečenci v zmysle Ženevského dohovoru. Zvyšok treba vyhostiť.“ Nemci podľa Csákyho až teraz zmenili zákon. „Ten bol pôvodne veľmi liberálny, priateľský. Keď zamietli odvolanie, dotyčný dostal papier: Vážený pán XY, zamietli sme vašu žiadosť. Prosíme vás – dáme vám osem dní na to, aby ste si všetko potrebné zariadili a odovzdali, a na budúci týždeň v piatok o 10.00 hod. čakajte pred vchodom. Prídeme si pre vás a vyhostíme vás do rodnej krajiny. To bol nemecký zákon! To zmenili až teraz v apríli. Koľko Pakistancov stálo pred tou bránou? Boli jednoducho hlúpe anomálie,“ uviedol Pál Csáky neuveriteľný príklad.
„To, že berieme nula, teda nikoho, nie je ani morálne, ani únosné. Pozrite sa na Rakúsko. To je kryštalický príklad. Úplne sa zmenila situácia. Kritizovali Grécko, Srbsko, Maďarsko, keď u nich neboli utečenci. Keď tam dorazili, bývalý kancelár za dvadsaťštyri hodín zmenil názor a už hovoril o fyzických hraniciach. A teraz majú najtvrdšiu politiku. Švédsko: keď sa robil dokument na kvóty, tak na to najviac tlačili. Kritizovali krajiny, ktoré kritizovali kvóty. Nemci a Švédi bojovali za kvóty, a keď sa to na druhý pokus odsúhlasilo, za šesť týždňov chceli severania výnimku a Európsky parlament im to odsúhlasil. Ja som hlasoval proti. Švédi za to najprv bojovali a potom od kvót odstúpili. Ako prví, pretože zistili, že to nemôžu splniť. Absolútna disharmónia. Francúzsky model multikultúr nefunguje. Britský, trochu iný model multikultúr, takisto nefunguje. Je to útok na sociálnu stabilitu demokratickej spoločnosti,“ zhodnotil situáciu europoslanec.
Na záver potom dodal: „EÚ je najväčším donátorom pre rozvojové aktivity v treťom svete. A stále to nie je dostatočné. Európa je druhý najmenší kontinent. A najprijateľnejší zo všetkých. Vy si myslíte, že tí ľudia z Afriky, Ázie budú stáť na hranici a neprídu sem? Najsilnejší argument v prospech Merkelovej a nemeckého priemyslu je – kto bude pracovať po desiatich rokoch, aby nám štát vyplácal dôchodky…“
Angela Merkelová. Zdroj: TASR
