Prečo zrazu začali USA zostreľovať sýrske vládne lietadlá? Koho tým chránia? Ako tá správa súvisí s faktom, že mapa bojiska sa výrazne mení – rozširuje sa územie ovládané vládou a scvrkáva sa územie ovládané Daešom? To rozladenie, ktoré dáva najavo Lavrov, je podľa vás hrané alebo by sa mohlo stať niečo naozaj zásadné, keby toto „strieľanie jarabíc“ pokračovalo? Napríklad zostrelením lietadla USA…
Je to naozaj trochu zamotané a mám dojem, že Rusko má z toho ťažšiu hlavu než napríklad Sýrčania a pestrá škála ich regionálnych spojencov. Keď ruská armáda po zostrelení sýrskej stíhačky vypovedala dohodu o bezpečných letoch pre americké letectvo nad Sýriou, fakticky už nemôže nasledovať nič iné než zostreľovanie amerických stíhačiek. Keď sa povie A, musíme povedať aj B. Ale to by viedlo k rozpútaniu vojny medzi Ruskom a USA. A to mi nepripadá pravdepodobné, aj keď Austrálčania, členovia americkej „koalície proti Daešu“, pre istotu svoje stíhačky „uzemnili“.
Pentagón takisto nechce vojnu s Ruskom a uisťuje, že on nič, on muzikant, ktorý vlastne nechce bojovať ani so Sýriou, akurát ten pilot bombardoval „v tesnej blízkosti“ amerických Kurdov… Americké médiá špekulujú o tom, že hlavným zmyslom eskalácie napätia je využiť aktuálnu situáciu a rozpútať vojnu proti Iránu – vraj to chcú najrôznejší Trumpovi poradcovia, ktorí by tak radi naplnili dávny sen izraelského premiéra Netanjahua vyslať namiesto seba do vojny proti nenávidenému Teheránu Spojené štáty. Pentagón sa však stavia na zadné a do žiadnej takej vojny ísť nechce, pričom to vraj platí aj pre jeho šéfa, ministra obrany Mattisa, ktorého inak volajú „šialený pes“.
Takže uvidíme, čo prinesú najbližšie dni; alebo konkrétne, či sa USA budú ešte zaujímať o „boj proti Daešu“ alebo na teroristov „zabudnú“ a plne sa zamerajú na Irán. V každom prípade sa zdá, že v relatívnej pohode a plní elánu sú len Sýrčania. Ich oddiely sa slávne stretli s irackými na spoločnej hranici, čím potvrdili, že oblasť, ktorú dlhé roky ovládali teroristi, je oslobodená. A predovšetkým je v rukách miestnych síl, teda nie napríklad amerických. Bez ohľadu na zostrelenú stíhačku jednotky sýrskej armády a rôznych milícií ďalej postupujú k mestu Deir ez-Zur a sú už aj na dohľad od Rakky. Kurdské oddiely podporované Spojenými štátmi sú už priamo v meste Rakka, čiže oslobodzovanie od Daeša pokračuje a bude zaujímavé sledovať, ako sa Kurdi s Damaskom dohodnú alebo nedohodnú na rozdelení moci v tomto regióne. Zatiaľ to vyzerá, že kto si čo rýchlejšie oslobodí, to bude jeho. A s tým určite nebudú súhlasiť všetci, takže možno očakávať aj boje o oslobodené územia…
Ale, ako hovorím, hlavné starosti majú Američania s Rusmi, ktorí so svojimi geopolitickými plánmi a úmyslami dospeli až na pokraj vzájomnej vojny.
Sledovali ste rozhovory Olivera Stona s Vladimirom Putinom? Zaujalo vás niečo konkrétne a meritórne? A tiež vám pripadá, že bez ohľadu na vecný obsah existujú dve skupiny ľudí? Jedna kričí: „Hnus, že sa to vysiela, je to propaganda, Stone Putina vôbec nekritizuje, nabudúce rovno vysielajte Kim Čong-una.“ A tá druhá: „VVP je skvelý a úžasný, záchranca sveta, veľký štátnik.“
Priznám sa, že som to nevidela. Poznám ale Stonove iné filmy, viem, ako sa vyjadruje o súčasnej politike USA aj Ruska, takže výsledok je asi očakávaný. Je jasné, že je veľa ľudí, ktorých ten film asi nadchol. A súčasne je zvláštne, že v demokracii existujú „autority“, ktoré by najradšej zakazovali názory, ktoré im nekonvenujú. Takže vlastne vystupujú až diktátorsky či komunisticky. Ale čo s tým? Aj keď som prvý diel nevidela a zrejme nebudem pozerať ani ďalší, považujem za úplne prirodzené, že ich niekto, konkrétne Prima, odvysiela. Je to podľa mňa primárna otázka slobody prejavu. A, samozrejme, asi aj zaujímavý príspevok do súčasnej „propagandistickej“ vojny, keď všetko, čo hovoríme „my“, je pravda, zatiaľ čo všetko, čo hovoria „oni“, je lož. Je zvláštne, že sa tí „naši“ ešte stále necítia trápne.
Prihodila sa taká zvláštna vec. To, že rôzne neziskovky nakladajú pri líbyjských hraniciach migrantov a vozia ich do Európy, je už známe. Nedávno sa však objavila iniciatíva európskych občanov, ktorí si chceli z peňazí, ktoré medzi sebou vyberú, kúpiť svoju loď a „nakladacím neziskovkám“ v ich činnosti brániť. Lenže internetová služba PayPal, ktorú na vyberanie peňazí použili, im vymazala ich účet, že vraj je to „vyvolávanie nenávisti“. Čo na celú tú situáciu hovoríte? A ako všeobecne vnímate to, čo sa odohráva v Stredozemí?
Ďalšia otázka, kde musím povedať „neviem“. Netuším nič o iniciatíve „európskych občanov“, ktorí chcú vyraziť na hladinu Stredozemného mora, nieto ešte o reakcii PayPal. Na druhej strane, to už by nastal naozajstný zmätok – líbyjskí pašeráci ľudí odovzdávajú/predávajú svoj ľudský náklad európskym neziskovkám, ktoré spolupracujú s talianskou pobrežnou strážou, do toho tam niekde „brázdi hladinu“ únijný Frontex ako „stráž Európy“ a vlastná líbyjská pobrežná stráž, ktorá takisto robí bohviečo; a do toho by ešte prišli nejakí „občania“, ktorí by to všetko, keď už to tak pekne beží, chceli harpúnovať. A nezabúdajme, že v tom istom priestore sa ešte križujú lode s bojovníkmi Daeša, ktorí sa presúvajú zo Sýrie a Iraku niekam na sever Afriky…
Svojím spôsobom je to celé pomerne šialené – organizácie, ktoré sú prevažne platené z únijných fondov, dovážajú programovo do Európy týždenne tisíce ľudí zo subsaharskej Afriky. O. K., je to divné, ale… Stavím sa, že keby neexistovala nejaká forma dohody medzi pašerákmi ľudí z Líbye a európskymi neziskovkami, toľko ľudí by sem cez Stredozemné more neprúdilo. Čiže niekto v Bruseli súhlasí s tým, že v Európe potrebujeme desaťtisíce a vo finále státisíce až milióny – pretože reč je o mnohých rokoch podobnej praxe –, aby… Aby čo? Pripadá mi to dosť nešťastné. Niežeby som nechcela pomáhať ľuďom v núdzi, ale ľudia z Afriky, ktorí sa dokážu „preplatiť“ až do Európy, sú práve tí schopnejší, ktorí by doma mohli svojim komunitám najviac pomôcť. Ak ich akceptujeme, znamená to, že prehliadame reálnu situáciu v Afrike, ktorá podobných schopných „lídrov“ nutne potrebuje. V Afrike sú stovky miliónov ľudí, pre ktorých nie je doma ani zbla nádeje. Keď im dnes berieme ich schopnejších členov komunít, bude to vo finále len oveľa horšie, pretože „na Európu“ budú neskôr tiahnuť všetci. Nielen tí schopní.
Emmanuel Macron presvedčivo vyhral vo Francúzsku aj parlamentné voľby. Merkelová je nadšená. Čo teraz od Macrona, vyzbrojeného všetkým, čo potrebuje, očakávate? Uspeje? Ako dopadne? Stane sa „sexsymbolom“, vďaka ktorému ľudia znovu uveria v európsku integráciu, ako mnohí dúfajú?
Osobne som predpokladala, že Francúzi „vyvážia“ Macronovo prezidentovanie tým, že v parlamentných voľbách dajú hlas niekomu inému. Po brexite a Trumpovi moja ďalšia chyba úsudku. Voliť nešla ani polovica voličov, čo znamená, že Francúzi demokraciu „sabotovali“. Trochu to oživilo moju dlhoročnú predstavu, čo by sa stalo, keby v demokratickom systéme prišiel k urne jediný človek. A celé by to svojím hlasom rozhodol… Sú také voľby ešte akceptovateľné? Alebo je to vlastne jedno, pretože – prinajmenšom v českom prípade – je takmer jedno, ktorú z „tradičných“ strán zvolíte, pretože všetky sa tlačia „uprostred“ spektra a výsledok je potom aj tak viac-menej rovnaký?
No ale späť k Macronovi – dostal demokraticky deficitný mandát, aby si robil, čo bude chcieť. Zdá sa, že pre EÚ to nie je práve ten pravý, kto udrží jednotu… A či pomôže Francúzsku, aby aspoň ustúpilo od kraja občianskej vojny? Uvidíme.
Emmanuel Macron. Zdroj: TASR
V Londýne narazil biely muž autom do skupiny moslimov. Pri Calais chcelo deväť Eritrejčanov zastaviť kamión, tak mu postavili do cesty zátarasu, kamión vzbĺkol a vodič zhorel. V Paríži džihádista narazil do policajného auta, pričom svoje auto mal plné výbušnín. A v Bruseli na stanici chcel džihádista zabíjať, ale bol to nejaký babroš a ani sa nezvládol odpáliť. Trochu veselo na ostatných pár dní. Máte k tým činom nejaké poznámky?
Budem sa len opakovať. Zatiaľ čo americké a „koaličné“ letectvo v „boji proti Daešu v Iraku a Sýrii“ za uplynulý mesiac úplne beztrestne zabilo vyše sedemsto civilistov, sme na tom ešte stále dobre. Žiadny islamista nám ešte stále – dajme tomu za uplynulých dvadsať až tridsať rokov našich masakrov – neodpovedal na princípe „oko za oko, zub za zub“. V Iraku naši bushovskí „demokrati“ pozabíjali alebo spôsobili smrť 1,3 milióna ľudí. To je vyzmizíkovaná celá Praha…
Na tom útoku v Londýne ma „pobavilo“ azda len to, že keď nie je páchateľ moslim, všetci sa ošívajú použiť slovo „terorizmus“. Keď bombardujem a vraždím ľudí po stovkách, je to demokracia; keď sa nejaký islamský fanatik niekde v Európe pokúsi odpáliť, je to neprijateľný terorizmus; a keď sa rozhodne pre odvetu biely terorista, je to maximálne zločin z nenávisti…
Všeobecne však podľa mňa platí, že aj keď napätie – prinajmenšom v niektorých oblastiach Európy – citeľne rastie, k skutočnej kríze alebo vojne máme ešte ďaleko.
Keď sa pozriete na výsledok rokovania Donalda J. Trumpa s Petrom Porošenkom, aký dojem z toho máte? V každom prípade, Porošenka tešilo, že sa s DJT stretol skôr ako Putin…
Dojem je mätúci. Ukrajinské médiá najprv s odvolaním sa na americké médiá pripúšťali, že to bolo len akési stretnutie, aby sa Porošenko mohol s Trumpom nechať vyfotiť, pretože z dvoch minút rozhovoru vraj Trump hovoril necelých dvadsať sekúnd a potom už rozprával len Porošenko. České médiá už – na udržanie imidžu – citovali len Porošenka, podľa ktorého Ukrajina „získala silnú podporu“ Američanov. Reuters citoval Trumpa, ktorý chce mier na Ukrajine, ale už nepovedal, ako to chce dosiahnuť. A nakoniec Porošenko slávne oznámil, že Ukrajina bude z USA dovážať uhlie a skvapalnený zemný plyn, čo značí, že pri nákladoch na dopravu budeme sledovať najdrahšie suroviny v dejinách ľudstva. V súvislosti so skrachovanou Ukrajinou a Trumpovým „ani kura nehrabe zadarmo“ je to fakt zábavná predstava. Čiže si myslím, že najdôležitejšie je asi naozaj to, že sa Porošenko stretol s Trumpom skôr ako Putin. Koľko hladných a nezamestnaných Ukrajincov to poteší a zasýti, neviem.
It was a great honor to welcome President Petro Poroshenko of Ukraine to the @WhiteHouse today with @VP Pence.
??https://t.co/0wFw6vIABs pic.twitter.com/pVxf87Cl04
— Donald J. Trump (@realDonaldTrump) June 21, 2017
Zdroj: Twitter/Donald J. Trump
Možno pritom očakávať, že o mieri na Ukrajine nebude Trump rokovať s Porošenkom, ale práve s Putinom. Ak sa nejako dohodnú, Porošenko už len dostane odkaz, čo má alebo nemá robiť. A ešte pred ich stretnutím na summite G20 chce francúzsky Macron zvolať „normandskú“ štvorku, ktorá nikdy nič prevratné nevyriešila…
Na záver tradičná otázka: Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?
Skúsme prežiť tie horúčavy a potom uvidíme…
