Na akcii vystúpili spisovateľ Benjamin Kuras, politológ a nakladateľ Alexander Tomský a právnik a publicista Andrej Duhan. Debatu moderoval Marian Kechlibar. Počas celého stretnutia sa nedebatovalo len o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ, ale aj o islamizácii Británie a budúcnosti Európskej únie ako celku.
V niektorých britských štvrtiach žijú moslimovia, ktorí ich nikdy neopúšťajú a myslia si, že Británia je už teraz moslimskou krajinou. Na rozdiel od USA nemôžu vzniknúť Spojené štáty európske, pretože EÚ nemá životný elán, ľuďom sa musí vyhrážať a vzbudzuje v nich skôr nenávisť.
Neúčasť v colnej únii EÚ nie je katastrofou
Na úvod všetci vystupujúci komentovali uskutočnené voľby. Zhodli sa na tom, že antibrexisti neuspeli. Kuras upozornil, že ľavicu volilo 70 percent voličov vo veku od 18 do 40 rokov, čo označil za alarmujúce. Súčasná premiérka Theresa Mayová je podľa neho nezáživná a v spojení s jej osobou sa hovorí o „kulte neosobnosti“.
Theresa Mayová. Zdroj: TASR
Tomský to nevidí s nástupom ľavice tak čierno. Podľa neho išlo skôr o protestné hlasy a odpor voči establishmentu. Voľby neboli o brexite samotnom, ale skôr o tom, či bude „tvrdý“ alebo „mäkký“ brexit. Mayová presadzovala tvrdý brexit. Podľa prieskumov približne 68 percent Britov súhlasí s brexitom. „Nenávistné výroky z Bruselu“ a vyhrážky, že Británia zaplatí 60 až 100 miliárd libier, podľa Tomského voľby takisto ovplyvnili.
Duhan pripomenul, že Labour party je za „mäkký brexit“, teda zachovanie colnej únie a aby Británia zostala súčasťou vnútorného trhu. Podľa neho boli argumenty v referende nastavené na „tvrdý“ brexit, pretože sa argumentovalo, že Británia si bude môcť sama dohodnúť zvláštne pravidlá s EÚ aj ďalšími štátmi o voľnom obchode. Keby zostala súčasťou colnej únie, tak by nemohla rokovať s ďalšími partnermi, a pokiaľ ide o záležitosti obchodu, bola by podriadená Európskemu súdnemu dvoru a európskemu právu bez toho, aby ho mohla ovplyvniť. Pri tvrdom brexite by bola nadradenosť britského práva.
Ak nedôjde k dohode s EÚ, bude sa obchodovať podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO), čo nebude katastrofou. Samotná Európska únia nemá so svojimi najväčšími obchodnými partnermi dohody o voľnom obchode a obchoduje práve na základe pravidiel WTO.
Brusel chce Britániu potrestať
Liberálni demokrati, ktorí chceli druhé referendum o brexite, vo voľbách pohoreli. Vo verejnej mienke sa vytvoril dojem, že „tvrdý“ brexit je apokalypsa a „mäkký“ je fajn. Podľa Kurasa sa nedá odhadnúť, k akému typu brexitu dôjde, a dočítal sa, že existuje päť rôznych druhov.
Podľa Tomského je v Konzervatívnej strane pomerne silné krídlo, ktoré presadzuje mäkký brexit, že by Británia aspoň dočasne zostala súčasťou európskeho trhu. Pripomenul, že colná bariéra, ak by Británia nemala dohodu s EÚ, by bola 2,4 percenta. Horšie by však mohli byť necolné bariéry. Ale podľa Tomského chcú bruselskí vyjednávači Britániu potrestať, pretože žijú v ideológii, nie realite. Podľa neho v súčasnosti neexistuje väčšina za razantný brexit. Existujú hlasy, aby Mayová skončila, ale aj hlasy, aby aspoň na dva roky zostala. Podľa Kurasa by Mayovú mohol nahradiť Boris Johnson, ktorý je vzdelaný – ovláda sedem jazykov a vyštudoval klasické dejiny.
Boris Johnson. Zdroj: TASR
Kechlibar pripomenul, že keď sa hlasovalo o brexite, Anglicko bolo výrazne za, Wales mierne za, Škótsko tvrdo proti a Severné Írsko mierne proti. Kuras uviedol, že írski unionisti chcú tvrdý brexit, ale otvorené hranice s Írskom, čo podľa neho zostane zachované. Škóti podľa neho nadlho prehrali možnosť odchodu zo Spojeného kráľovstva a anglický parlament nebude.
Niektorí moslimovia si myslia, že Británia je už teraz moslimská krajina
V ďalšej časti sa hovorilo o islamizácii Británie a Európy a národnej identite. Viac-menej všetci sa zhodli na tom, že problémy prinášajú predovšetkým moslimskí imigranti, ktorí sa nechcú integrovať. Kuras pripomenul, že v Británii funguje protiprávne už 100 islamských súdov aj islamský parlament.
Alexander Tomský zdôraznil, že národná identita pôvodných obyvateľov Británie aj Európy je oslabená a prisťahovalci a cudzinci žijú v getách. Existujú štvrte sikhov či Pakistancov a podobne. Najpriaznivejší postoj k Británii majú Indovia. „Milujú kráľovnú a hrajú kriket,“ povedal. U mnohých z nich existujú väzby ešte z čias impéria, keď tvorili obchodnú triedu a mnohí z nich predtým napríklad žili v Afrike (odtiaľ boli počas dekolonizácie vyháňaní).
Alexander Tomský. Zdroj: Hans Štembera
Z hľadiska integrácie sú najhorší Pakistanci a Afganci. Študenti z Iránu sú prozápadní. „Neintegruje sa len islam. Islam je sektárske a militantné náboženstvo. Má negatívny vzťah k ženám, homosexuálom a neveriacim a to nikto nezmení,“ povedal Tomský. Podľa neho ide o politické náboženstvo.
Keď je niekde viac moslimov, prejaví sa to napríklad aj tým, že v danej štvrti moslimovia hubia psov. Keď je niekde veľa moslimov, moslimskí rodičia odmietajú, aby sa ich deti učili európsku históriu. Problém nie sú imigranti do Británie zo zvyšku sveta, ale len moslimovia.
Andrej Duhan povedal, že hlasovanie o brexite bolo o národnej identite vs globalizmus. Patriotizmus býva dnes označovaný za rasizmus a preferovanie vlastného spoločenstva za xenofóbiu. Brexit ukázal, že väčšina Britov odmieta protinárodný globalizmus. Fakt, že sa moslimskí Pakistanci a Bangladéšania odmietajú integrovať do spoločnosti, spoločne so štátom podporovaným multikulturalizmom vedie k segregácii komunít. Niektorí ľudia z moslimských komunít si myslia, že žijú v moslimskej krajine, pretože nikdy neopustili svoju moslimskú štvrť, kde majú všetky potrebné moslimské inštitúcie.
Kechlibar uviedol, že existujú prípady škôl, kde moslimovia tvorili na začiatku päť percent, ale počas piatich rokov ich tam bolo 95 percent – keď počet moslimov prekročí určité percento, ostatní odchádzajú preč. Británia sa podľa neho stane mozaikou etnických enkláv.
EÚ je odsúdená na zánik, ľuďom sa len vyhráža, a tí ju nenávidia
Tomský pripomenul, že eurokrati chcú vytvoriť Spojené štáty európske podľa vzoru USA, ale v USA existoval základ bielych anglosaských protestantov. Do tejto identity sa prichádzajúci imigranti dobrovoľne integrovali a chceli sa stať Američanmi. Terajší imigranti sa nechcú stať Britmi, Francúzmi či Nemcami, ale ponechať si svoju moslimskú identitu. Príslušníci európskych národov nemajú žiadne nadšenie pre budovanie euroúnijnej identity, EÚ nemá elán, ľuďom sa len vyhráža. „EÚ je odsúdená na zánik,“ povedal Tomský. Takisto nemôže fungovať, keď napríklad Luxembursko má v porovnaní s Bulharskom 17-krát vyšší HDP na hlavu – z chudobných krajín potom odchádzajú vzdelaní ľudia a tam potom chýba inteligencia či lekári.
Tomský povedal, že rozdiel medzi Britániou a Európou je ten, že elity v Európe neuznávajú ľud (ide o utópiu a je snaha ľud obísť), zatiaľ čo Briti jeho rozhodnutie rešpektujú. Podľa Tomského nemožno vytvoriť európsky národ. „Všetko, čo sa robí v EÚ, je zlé,“ povedal. Je to utopický projekt, kde zatiaľ nie je gulag. EÚ podľa neho vytvára nenávisť a nadáva ľuďom do fašistov. Ale všetci ľudia nenávidia len EÚ. Úniu podľa neho nemožno reformovať, pretože to je konkretizovaná ideologická utópia. „EÚ strašne klame,“ povedal. EÚ je vraj hlboko protikresťanský osvietenský projekt. Dlhodobo bude brexit výhodný, aj keď spočiatku nastanú ťažkosti.
Sila a vzostup Európy boli vždy v konkurencii jednotlivých štátov. Päťdesiatpäťtisíc ťažko preplatených úradníkov v Bruseli zamestnáva svojimi smernicami a predpismi 55 – 65 percent úradníkov v národných štátoch, ktorí musia riešiť bruselskú agendu.
EÚ kolaboruje s inváziou a genocídou Európanov
Podľa Kurasa stála za brexitom „idea zbaviť sa nevolených diktátorov z Bruselu“. EÚ podľa neho kolaboruje s inváziou a možnou genocídou Európanov. Európsku úniu by vraj nemal trpieť žiadny Európan.
Benjamin Kuras. Zdroj: Jan Rychetský
„Vyviezli sme toľko demokracie, že už nám jej tu veľa nezostalo,“ komentoval Kuras vývoz demokracie na Blízky východ. A moslimský starosta financuje policajtov, ktorí sledujú islamofóbne prejavy. Takže sú trestaní odporcovia islamu, nie extrémni moslimovia.
Podľa Duhana sa Británia môže zbaviť tvrdým brexitom byrokratických smerníc z Bruselu.
