„Všetky tri východoeurópske krajiny rozhodnutie Európskej komisie okamžite odmietli. Teraz môžu čeliť pokutám a ďalším sankciám, hoci je zrejmé, že celý proces môže trvať aj niekoľko mesiacov alebo rokov,“ píše britský konzervatívny denník s tým, že tento krok znamená ďalšie zvýšenie napätia, ktoré vyvolala migračná kríza. Denník zároveň pripomína, že doteraz sa podarilo prerozdeliť okolo dvadsaťtisíc migrantov z pôvodne navrhovaných 120 000.
Na čele odporu Českej republiky, Maďarska a Poľska stojí podľa britského denníka maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého vláda usporiadala v októbri minulého roka referendum o kvótach. Zúčastnilo sa na ňom síce o niečo menej ako požadovaných 50 % voličov, ale aj tak 95 % hlasovalo proti prijatiu utečencov. „Nenecháme sa Bruselom vydierať. Povinné kvóty rozhodne odmietame,“ uviedol Orbán. Medzitým schválil maďarský parlament prísnejšie pravidlá pre mimovládne neziskové organizácie.
Viktor Orbán. Zdroj: TASR
Britský denník ďalej cituje poľského ministra zahraničných vecí Witolda Waszczykowského. Ten uviedol, že väčšina z tých ľudí, ktorí v uplynulých dvoch rokoch prišli do Európy, sú migranti, nie utečenci. „Navyše v žiadnom prípade nechcú žiť v Poľsku. Museli by sme ich nakoniec premiestniť nasilu a držať ich v nejakých táboroch,“ povedal šéf poľskej diplomacie. Podobný názor vyjadril aj minister vnútra Českej republiky Milan Chovanec. „EÚ strká hlavu do piesku, keď si myslí, že by u nás tí utečenci ostali,“ cituje The Telegraph Chovanca.
Witold Waszczykowski. Zdroj: SITA
Britský denník pripomína, že zatiaľ naposledy sa rozhodla Európska únia „zakročiť“ týmto spôsobom v roku 2000 proti Rakúsku. Diplomatické sankcie však nemali úspech. Oslovení analytici predpokladajú, že ani hrozba pokút a sankcií postoj Budapešti, Prahy a Varšavy nezmení. Poukazujú na fakt, že utečenecké kvóty sú medzi voličmi krajne nepopulárne. „Ak sa Európska únia vydá cestou pokút a sankcií, odozva verejnosti v týchto krajinách môže byť veľmi silná,“ hovorí analytik Andrius Tursa zo spoločnosti Teneo Intelligence.
„Tento konflikt nebude mať porazených ani víťazov. Predpokladám, že celá tá záležitosť sa dostane až na Európsky súdny dvor,“ predvída Agata Gostynsková-Jakubowsková z londýnskeho think tanku Centre for European Reform. Česká republika, Maďarsko a Poľsko dostali 24-hodinové ultimátum. V tomto čase si môžu podľa trpezlivých bruselských dobrodincov svoje postoje rozmyslieť. Nič však nenasvedčuje tomu, že by k tomu – na rozdiel od mníchovského ultimáta v roku 1938 – malo dôjsť.
Mohlo by sa podľa nej stať, že bohatší členovia EÚ sa začnú pri rozhovoroch o rozpočte v roku 2020 vyhrážať, že odbojným štátom znížia finančné prostriedky, čo by znamenalo ďalšiu nepríjemnú odozvu verejnosti proti Európskej komisii. „Verejnosť v daných krajinách to bude takmer určite brať ako útok na ich suverenitu. A vlády tomu budú musieť prispôsobiť svoje rozhodnutia,“ dodala.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
