Čomu ste sa venovali predtým, než ste vstúpili do politiky?
Pred vstupom do politiky som 22 rokov podnikal v oblasti technológií, respektíve dodávok technológií pre lyžiarske strediská, ako aj parkovacie garáže. Napríklad tu na Slovensku sme vybavili zhruba 60 – 70 % lyžiarskych stredísk.
Teraz už môžete porovnávať. V čom je podnikanie podobné politike? Prípadne v čom je iné?
Toto môžem povedať veľmi presne. Keď podnikáte, tak iba z prostriedkov, ktoré si zarobíte, prípadne zobchodujete. A tieto prostriedky môžete využiť potom na ďalší rozvoj firmy, školenia, nákup technológií.
To náš štát naproti tomu hospodári veľmi neekonomicky. Je veľmi neproporcionálne rozdelená sféra príjmov a výdajov. A to, čo za ten rok a pol mám možnosť vidieť, je to, že dochádza na rôznych úrovniach k naozaj nehospodárnemu vynakladaniu prostriedkov. Či už pri verejnom obstarávaní, prípadne pri rôznych tendroch, súťažiach a celkovo pri nakladaní s verejnými financiami. Sú rôzne príklady, no asi najvypuklejšie to je pri e-governmente a e-healthe.
Napr. e-health sme mohli pokojne skombinovať od Slovincov, ktorých sú dva milióny. Tak by sa to vynásobilo 2,5 a prevzal by sa celý systém od nich, kde to už funguje 10 – 15 rokov. A bolo by to hotové. Dnes už nás stál e-health vyše 300 miliónov eur a mal pritom stáť 80 miliónov. E-government nás stál miliardu.
No najhoršie je to, že sa tu vynakladajú prostriedky na veci, ktoré ľuďom sťažujú život.
Súhlasil by som, keby sa daný projekt zrealizoval a bol jednoduchý, a aj keby stál viac, akceptoval by som to, pokiaľ by bol funkčný. Dnes tu máme systémy, ktoré sú len veľmi slabo funkčné.
Ako teda hodnotíte kvalitu tunajšieho podnikateľského prostredia? Ako prípadne zlepšiť atraktivitu Slovenska z pohľadu zahraničných investorov?
Tá kvalita podnikateľského prostredia pri strane Smer, čo môžeme vidieť posledných X rokov, je taká, že sa tu vytvára absolútne vhodné prostredie pre skupinu horných 10-tisíc, čo sú vlastne oligarchovia. Ide o ľudí, ktorí si ich (politikov) svojho času kúpili a tí im to teraz vracajú.
Pri výberových konaniach im zadávajú zákazky, robia „na mieru šité“ projekty a oni tie projekty aj naozaj dostávajú. To znamená, že vy ako podnikateľ, aj keď máte konkurencieschopnú cenu, sa k tomu projektu alebo zákazke aj tak nedostanete. Aj keď ste možno technicky, technologicky a finančne lepší. A to je strašne frustrujúce, keď vám štát hádže polená pod nohy. Sami sme sa s tým ako podnikatelia stretli. Zákazky sú pritom niekedy predražené až „niekoľko stonásobne“ a navyše z toho do budúcna vyplývajú rôzne servisné zmluvy, ktoré sú veľmi neefektívne.
Toto prostredie určite nepraje podnikateľom. Je tu strašná byrokracia. Okrem toho, že podnikáte, musíte byť aj dobrým účtovníkom, musíte sa vyznať v legislatíve, ste zavalený papiermi… To, čo na vás nakladá štát, spôsobuje, že sa obchodu jednoducho nemôžete plnohodnotne venovať. Tie bariéry rokmi len pribúdajú.
Málokto o vás vie, že ste nevlastný brat Borisa Kollára. Je práve on pre vás z hľadiska spolupráce najbližším človekom v hnutí?
S bratom sa bavíme o veľa veciach. Čo sa týka politiky, tak obaja v nej sme prakticky 1,5 roka a sú to pre nás nové veci, pričom si vymieňame svoje skúsenosti a postrehy z tohto prostredia. Niekedy mi radí, akým smerom sa uberieme, a ja mu zase dávam často spätnú väzbu k tomu, čo sa mi páčilo na jeho vystúpení, ale aj tomu, čo sa mi nepáčilo.
A sú aj otázky, respektíve témy, na ktorých sa nielen so svojím bratom, ale celkovo straníckymi kolegami nezhodnete? Pamätáte si takýto moment?
Čím dlhšie sme v politike, tým viac sú si naše názory podobné a jednotné. My sme neštandardné politické hnutie a vošli sme do politiky s tým, že chceme hájiť záujmy našich voličov. A naši voliči nie sú ani tých horných 10-tisíc, ale ani tí podnikatelia, ktorých je okolo pol milióna a ktorých filozofiu hlásajú pravicové strany.
Chceme pomôcť hlavne tým zvyšným 5 miliónom, ktoré najviac pociťujú tú „skrivodlivosť“. Zlé na tom je, že to je ako uzatvorený kruh.
Ľudia musia riešiť de facto stále rovnaké problémy – zadlženosť, nedostatok pracovných miest, nutnosť vycestovať za prácou do zahraničia. Človek potrebuje istoty. Potrebuje sa zbaviť toho daňového zaťaženia, exekúcií. Skrátka toho, čo je tu za posledné roky dennou realitou.
Vravíte, že v hnutí sa názorovo čoraz viac zbližujete. Ako sa ale s odstupom času pozeráte na rozkol v hnutí, ktorý mal za následok odchod trojice Marček, Holúbek, Šimkovičová? Boli by ste radšej, keby hnutie zostalo jednotné, alebo ste napokon rád, že sa v rámci hnutia „vyčistil vzduch“?
Myslím si, že každá strana, ktorá je nováčikom v politike, si zažije situáciu, keď sa udejú začiatočnícke chyby a nedôjde k nejakému naplneniu vzájomných očakávaní. Samozrejme, viac by nám vyhovovalo, keby nás v parlamente sedelo 11, no došlo k istým názorovým nezhodám a dnes už sme radi, že sme sa rozišli na začiatku a všetci, čo sme zostali v hnutí, ideme už jednotnou líniou.
Na druhej strane, podobné veci sa dejú aj u dlhšie etablovaných strán. Deje sa to aj v Smere, SMK, Moste-Híd či Sieti.
Na čo ste najviac hrdý za ten takmer rok a štvrť, čo pôsobíte v NR SR? Aj z osobného hľadiska, rovnako tak z pohľadu hnutia ako celku.
Najviac nás teší, že sa nám darí napĺňať program hnutia, ktorý sme si vytýčili. To znamená, že v rámci parlamentu, aj keď sme opozičná strana, často zahlasujeme aj za rozumné návrhy koalície.
Čiže nevravíme, že a priori budeme odmietať všetko, čo predostrie koalícia. Keď vidíme, že je niekde zaujímavý návrh zákona, tak veľmi radi zaň tiež zahlasujeme a nepozeráme, z ktorej dielne spomínaný návrh vzišiel. A tiež treba, pochopiteľne, prihliadať na celospoločenský význam predkladaného návrhu zákona.
Z našej pozície sa podarilo naštartovať exekučnú amnestiu, pričom už aj štát sa pomaly prebúdza a už aj koalícia nám vlastne začína preberať tú myšlienku. No keby sme nezačali „vŕtať“ do tejto problematiky, ťažko by došlo k zmene ich zmýšľania.
Ľudovít Goga počas skladania poslaneckého sľubu. Zdroj: TASR
Táto vláda sa pritom pýši tým, že znížila nezamestnanosť na 7,76 % a že ekonomike sa darí. Ak sa teda darí ekonomike, mali by to vidieť aj ľudia. Máme tu však dva výrazné problémy. Po prvé ľudia zarábajú málo peňazí a spotreba nie je z toho, že obyvatelia míňajú viac zarobených prostriedkov, lež z toho, čo si (ľudia) požičajú. Takže zase len zvyšujeme ich zaťaženie.
A veľmi nepríjemné do budúcnosti je aj to, že sa zadlžujeme skoro najrýchlejšie v rámci EÚ. A ak nebudú rásť aj reálne mzdy, tak logicky bude narastať aj čas toho zadlženia a zase to bude len živná pôda pre exekútorov.
Plus si treba uvedomiť, že tu máme aj také typy podnikateľov, ako je pán Široký a jeho Váhostav. Teda za prácu, ktorú mu tí podnikatelia vykonajú, on nezaplatí faktúry a štát ho oddlží.
Ste jednak člen Výboru NR SR pre európske záležitosti a taktiež vedúci pracovnej skupiny v rámci Sme rodina pre medzinárodné vzťahy. Čoraz častejšie pritom zaznievajú, prakticky naprieč celou Európou, hlasy kritické voči Únii. Prečo?
Vo všeobecnosti platí, že projekt EÚ je úspešným projektom a to, že Slovensko je člen EÚ, považujem za správne rozhodnutie.
Navonok však idú rozhodnutia, z ktorých cítiť, že EÚ sa občas snaží zasahovať do politík jednotlivých štátov, ale pritom bolo Lisabonskou zmluvou stanovené, že EÚ je spolok rovnocenných krajín. No čo sa deje dnes? Je tu snaha rozdeliť Európu na lepšiu a horšiu. Ale toto kastovanie by tu byť nemalo. Ako člen EÚ máte mať rovnaké podmienky s ostatnými členmi.
Až budúcnosť ukáže, aké bude ďalšie fungovanie EÚ, respektíve NATO. Skôr by som však zameral pozornosť na krajiny V4, keď bude možno tento spolok rozšírený ešte o Slovinsko a Rakúsko. Viac by som sa teda orientoval možno takýmto regionálnejším smerom, lebo si myslím, že takéto silné partnerstvo by pre Slovensko dávalo zmysel.
Ako som však už povedal, EÚ je dobrý projekt a zavedenie eura u nás malo svoj ekonomický význam. Sú však aj veci, ktoré sú od EÚ nelogické, že nás do toho tlačí, a budúcnosť ukáže, že nelogickými naozaj boli. Preto s nimi nesúhlasíme.
Narážate na toľko „omieľané“ utečenecké kvóty?
Nielen kvóty. Narážam aj na ochranu vonkajších hraníc, ktoré by podľa nás mali byť lepšie zabezpečené. Nie sme proti tomu, aby sem prišli ľudia z vojnou zmietaných regiónov. No treba vidieť aj druhú stranu mince, že sa z toho stal jeden veľký biznis. Aj náš predseda výboru pre európske záležitosti bol prednedávnom v jednej z krajín bývalej Juhoslávie v jednom z utečeneckých táborov a 80 % utečencov boli ľudia z Nigérie a Bangladéša. Čiže to, čo nám vnucuje Európska únia, to určite neboli sýrski utečenci.
Rovnako nesúhlasíme ani so spojením EÚ a Turecka. Pán Erdogan dostane 5 miliárd eur, aby zadržal utečencov. A potom čo ďalej? Zapýta si ďalšie peniaze? Takže ani EÚ nerozhoduje vždy správne.
Nie tak dávno sa v Bratislave konala programová konferencia Sme rodina. Aké dojmy si z nej odnášate? Sklamalo vás prípadne aj niečo?
Konferencia bola výborná, pretože ukázala nové smerovanie hnutia. My sa naozaj začíname zameriavať na pomoc 5 miliónom ľudí, a to napriek všetkým tým politickým vplyvom, ktoré tu doteraz boli. Či už to je sociálna demokracia, alebo či to bola pravica, snažíme sa momentálne nastúpiť na cestu, keď by mal štát zodpovednejšie pristupovať k svojim občanom. Aby boli všetky rozhodnutia štátu v prospech jeho obyvateľov.
No a programová konferencia nastúpila presne na tú cestu, že ideme plniť veci, ktoré sme si predsavzali, a bolo to tiež de facto stretnutie našej voličskej základne. My už máme dnes viac ako 600 členov, ktorí sú z rôznorodých oblastí života, a formujeme sa rýchlo. Máme už aj vytvorené okresné štruktúry.
Táto akcia už len naštartovala tie myšlienky, za ktorými dlhodobo ideme a na ktorých ideme ďalej pracovať.
Zúčastnili ste sa v dave Veľkého protikorupčného pochodu II. Ako hodnotíte túto akciu? Myslíte si, že študenti môžu týmito pochodmi niečo zmeniť?
Pochodu som sa zúčastnil ako občan, nie ako politik. Myslím si, že študenti môžu čosi zmeniť, pretože poukazujú na nespravodlivosť, ktorá v spoločnosti je.
Sám mám deti, pričom badám aj u známych, že mladí ľudia nechcú odchádzať za prácou do zahraničia. Im sa na tom Slovensku páči, len im musíme vytvoriť také podmienky, aby sa im v tejto krajine dobre žilo. Preto tých mladých ľudí podporujem. Lebo aj mnohí moji známi majú deti, ktoré študovali v Londýne, Amerike, Austrálii, no zrazu majú 25 – 30 rokov a mnohé z tých „deciek“ sa vrátia späť domov na Slovensko, kde pracujú pre zahraničné firmy.
A práve preto by sme sa mali snažiť, aby Slovensko bolo pre mladých atraktívne, pričom osobne si myslím, že tu máme veľa lokalít, ktoré majú dobrý potenciál byť kvalitným miestom na život. Vytvorí sa tam kompletná infraštruktúra a ľudia môžu byť spokojní.
Treba im „len“ vytvoriť podmienky na prácu a na život. Lebo Slovensko je pekná krajina, a keď bude dobre vedená, tak tu bude radosť žiť. Len sa tu nesmie toľko kradnúť a klamať, čo sa dnes, bohužiaľ, deje.
A preto sme podporili ten pochod, keďže si myslíme, že tu môžu tí mladí ľudia dať štátu veľkú pridanú hodnotu.
Tesne pred začiatkom v poradí druhého protikorupčného pochodu študentov v Bratislave. Zdroj: mr
