Vaša spoločnosť Aliter Technologies sa prezentovala na medzinárodnom veľtrhu obrannej a bezpečnostnej techniky IDET, ktorá je významnou prehliadkou obranných a bezpečnostných technológií v strednej Európe s medzinárodnou účasťou. V čom ste špecifickí?
Sme veľmi špecifickí v tom, že navrhujeme a vyrábame zodolnené zariadenia v oblasti informačných a komunikačných technológií, ktoré sa využívajú v silových rezortoch. Dá sa povedať, že sme jediná spoločnosť na Slovensku, ktorá sa zaoberá vývojom a výrobou špecializovanej elektroniky a informačno-komunikačných technológií pre silové rezorty.
Ide o systémy, ktoré sa používajú v exteriérovom prostredí, kde je dnes potrebné zabezpečiť služby ako spojenie hlasom alebo prenos obrazu a dát v poľných podmienkach. Takým typickým príkladom sú špeciálne jednotky, ktoré vyskáču z vrtuľníka spolu s našou technológiou a v priebehu niekoľkých minút postavia miesto velenia, ktoré dokáže okamžite zabezpečovať hlasové služby, videokonferencie, prenášať väčšie objemy dát a podobne.
Kto je pre vás najväčší koncový odberateľ?
Našimi zákazníkmi sú silové rezorty doma aj v zahraničí. Podarilo sa nám získať napríklad dodávky na ministerstve obrany v Kanade a v Estónsku. Samozrejme, máme zákazky aj pre ministerstvo vnútra a obrany na Slovensku. Medzi našich zákazníkov patria aj NATO agentúry, kde sme napriamo dodávali devätnásť kontraktov. Ďalšími našimi zákazníkmi sú veľké nadnárodné spoločnosti v oblasti obranného a leteckého priemyslu napríklad Airbus, BAE Systems, General Dynamics, Ericsson a podobne.
Na medzinárodnom veľtrhu IDET predstavujete aj niektoré inovácie, čo pravdepodobne znamená, že do vývoja investujete veľa kapacít.
Celý náš vývoj realizujeme na Slovensku a 90 % výroby tiež, hoci máme nejaké komponenty, ktoré dovážame aj zo zahraničia, snažíme sa vyvíjať a vyrábať takmer všetko u nás.
Na akom výskume v súčasnosti pracujete?
Neustále pokračujeme vo vývoji a zlepšovaní existujúcich produktov. Okrem toho máme vlastný vývoj cloudových technológií, vývoj v oblasti cyber security, v oblasti špeciálnych systémov, kde pracujeme na vývoji nových komponentov, ako sú napríklad rôzne prechodové brány, routre, switche, servery atď. To už dnes však nestačí, a preto sa snažíme prichádzať aj s technológiami, ktoré dokážu vytvoriť nejakú synergiu so systémami mimo IT a ponúknuť našim koncovým užívateľom vyššiu pridanú hodnotu. Sú to napríklad vzducholode, ktoré majú schopnosť lietať s relatívne malou spotrebou energie a tak zabezpečovať dlhodobý monitoring alebo snímkovanie. Samozrejme, vzducholode sa dajú využiť pre silové rezorty, ale aj v komerčnom priestore.
Pripravujeme tiež vývoj virtuálneho stožiara, ktorý nahrádza doterajší systém bežných stožiarov využívaných na zabezpečenie rádiového spojenia pre širokopásmové rádiá. Namiesto toho, aby sa vysúval nejaký stožiar, dron vynesie anténu, pričom je pevne spojený káblom, ktorý prenáša dáta a je zdrojom energie pre tento dron. Výhodou je rýchlosť, akou sa virtuálny stožiar dokáže vysunúť a zasunúť do vozidla až do výšky 25 metrov a dokáže zabezpečiť spojenie na veľké vzdialenosti. Robili sme si prieskum a zatiaľ sa takéto riešenia vo svete nevyužívajú. V našej spoločnosti máme zásadu, že sa nesnažíme vyvíjať už vyvinuté.
Koncept vzducholode, na ktorého výskume pracuje spoločnosť Alitier Technlogies. Zdroj: Archív AT
Je to veľmi špecifické, pretože sa často o Slovensku hovorí, že sme iba krajina automobiliek. Ako sa v tejto sfére stretávate s potenciálnymi uchádzačmi o miesto vo vašej spoločnosti a podporuje štát výskum?
Štát má niekoľko programov, pomocou ktorých sa snaží podporovať výskum a inovácie na Slovensku. Zatiaľ sa nám nepodarilo participovať na žiadnom z týchto programov. Niektoré sú pre nás neatraktívne pre nastavenie a v iných sa nám nepodarilo uspieť. To znamená, že všetok výskum a vývoj u nás financujeme zatiaľ z vlastných zdrojov.
Čo sa týka ľudských zdrojov, tak o ne súperíme so všetkými inými IT a technologickými spoločnosťami na Slovensku. Asi nie je žiadnym tajomstvom, že dopyt prevyšuje ponuku. Máme zavedených niekoľko programov, prostredníctvom ktorých sa snažíme pritiahnuť ľudí priamo z vysokých škôl v treťom a štvrtom ročníku, či už na stáže, alebo na to, aby u nás pracovali part-time. Získajú tak pracovné návyky, oboznámia sa s procesmi a technológiami a navyše majú po skončení školy garantované, že u nás môžu pracovať. Samozrejme, nie je to z ich strany žiaden záväzok.
Máte teda hlavný problém s tým, že nemôžete nájsť ľudí?
Ako som spomenul, dopyt podstatne prevyšuje ponuku. Je veľmi náročné nájsť kvalifikovaný personál. Na Slovensku je to už takmer nemožné. Hľadáme ľudí v zahraničí a snažíme sa ich zapájať do našich vývojových programov. Ďalšou z motivácií je startupový program. Podporujeme niekoľko startupov, kde sa snažíme motivovať mladých ľudí, aby vyvíjali niečo sami pre seba a my to financujeme a pomáhame im s procesmi.
Veľakrát sú kritizované verejné obstarávania (VO), že sú napasované na vopred dohodnutého víťaza. Akú máte vy skúsenosť?
Myslím si, že zákony o VO na Slovensku sú podstate striktnejšie než zákony alebo pravidlá, ktoré sú napríklad v NATO, UN alebo s ktorými sa stretávame v Kanade. To znamená, že legislatíva je nastavená a vytvára všetky predpoklady pre to, aby sa obstarávalo transparente. Samozrejme, nedá sa zabrániť tomu, ak si nejaký konkrétny zákazník alebo organizácia napíše diskriminačné podmienky. Jednoducho to potom treba hlásiť na Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý zastaví obstarávanie, preverí všetky súvislosti a následne rozhodne, či súťaž pustí ďalej, alebo ju zruší.
Veľakrát spoločnosti netransparentnosť využívajú ako výhovorku. Netreba splniť všetky požiadavky. Keď vám niektorá z požiadaviek chýba, nejaký expert alebo referencia, viete ju získať cez partnera, ktorý vám poskytne, resp. písomne prisľúbi svoje kapacity. Ja by som preto odporúčal všetkým spoločnostiam, ktoré sa chcú zúčastňovať verejných obstarávaní, aby sa ich zúčastňovali a aby cez partnerov oslovili chýbajúcich expertov, či získali referencie a aby naozaj súťažili.
Stretli ste sa aj s korupciou?
Na mojej úrovni nie. Neviem, či sa s tým naši obchodníci bežne stretávajú. V prípade, že sa stretnú s korupciou, mali by ju hlásiť. Máme na to zavedené procesy. Myslím si však, že sa netreba ku všetkému stavať tak, že všetko je zmanipulované a nemá zmysel sa zúčastňovať verejných obstarávaní. Treba viac využívať nástroje, ktoré už dnes máme na boj s korupciou a na podporu transparentného obstarávania.
Aká je budúcnosť Slovenska, čo nás bude čakať v IT sektore po roku 2023, keď sa skončí obdobie čerpania eurofondov?
Nastali dve okolnosti. Jedna je tá, že dvadsať rokov sa IT robilo úplne rovnako. Budovala sa IKT infraštruktúra, na ktorej sa prevádzkovali štandardné klient-server systémy. Toto sa s nástupom cloudu zmení. IT v najbližších piatich rokoch prejde obrovskými zmenami, kde sa už nebudú budovať serverovne a prevádzkovať dátové centrá, ale začne sa viac využívať cloudová technológia.
Druhá veľká zmena, ktorá nastane na Slovensku, je spojená s ukončením financovania IT projektov prostredníctvom eurofondov. Predpokladá sa, že toto je posledné programové obdobie, z ktorého sa financovali alebo spolufinancovali informatické projekty na Slovensku. To znamená, že ten veľký prísun investičných prostriedkov na vybudovanie infraštruktúry štátu aj v oblasti informačno-komunikačných technológií ustane. Trh sa teda úplne zmení. Tieto dva faktory zásadným spôsobom zmenia fungovanie IT spoločností na Slovensku.
Myslím si, že po roku 2023 prežijú hlavne tie spoločnosti, ktoré budú mať v portfóliu niečo iné ako tie ostatné. Buď budú disponovať vlastnými produktmi, ktoré budú schopné umiestňovať na globálnom trhu, alebo budú disponovať spôsobilosťami, ktoré ostatné IT spoločnosti nemajú. Samostatnou oblasťou je cyber security, ktorá má rastúci trend, pričom je to spôsobené hlavne globálnymi hrozbami zo strany niektorých krajín ako Rusko, Čína a Severná Kórea. Do tejto oblasti mnohé krajiny v minulosti neinvestovali veľa prostriedkov, no dnes si uvedomujú, že cyber security je nevyhnutnou a kľúčovou oblasťou. Keď vám niekto vypne rozvod elektriny či vody, má to obrovský vplyv na celú krajinu.
Je Slovensko pripravené na skok, ktorý spomínate?
Určite nie.
A čo by sme mali spraviť?
Zoberme si príklad z Izraela, ktorý sa dá nazvať krajinou startupov a nových technológií. Je neuveriteľné, koľko takýchto inovácií pochádza z takej malej krajiny. Izrael je zároveň technologicky najvyspelejšou krajinou spomedzi svojich susedov, ktorí ho neustále ohrozujú. Čo je nezanedbateľné, že z mnohých startupov, ktoré v tej krajine vznikajú pre účely obrany štátu, potom vznikajú aj úspešné komerčné príbehy.