Dlhodobo apelujete na akýsi nákupný patriotizmus, o čom vypovedá aj jeden zo sloganov vašej kampane, ktorý znie: S dôverou kupujme kvalitu z našich regiónov. Faktom však je, že v porovnaní, trebárs z obdobia spred dvoch dekád, tuzemských výrobkov z pultov ubudlo. Čím je to podľa vás spôsobené? Sme viac vystavení globálnej konkurencii alebo išla skrátka kvalita výrobkov Made in Slovakia nadol?
Pravdou je, že po zmene (spoločensko-politického) systému sme boli hladní po všetkom zahraničnom. Čiže sa dá povedať, že svojím vlastným zlým spotrebiteľským rozhodovaním sme si zapríčinili to, že nám upadal agropotravinársky sektor. Sami sme si likvidovali pracovné miesta a naozaj, na pultoch sa ťažšie hľadali slovenské produkty.
Ale už sedem rokov sa snažíme aj cez projekt Kvalita z našich regiónov presvedčiť občana, že má zmysel kupovať domáce výrobky, a to hneď z viacerých dôvodov. Nielen z hľadiska ekonomického, ale aj z hľadiska šetrenia životného prostredia, kvality nášho života a kvality nášho zdravia.
Takže aktuálne už v niektorých kategóriách opätovne prevažujú naše potraviny. Za druhý polrok 2016 tvorili slovenské výrobky v počte kusov až 54 % z celkového nákupného objemu.
Keď spomínate spotrebiteľa, dá sa určiť, v akých rokoch dosiahol tento negatívny stav svoj vrchol, respektíve dno?
Osobne, ako tvorca tohto projektu, som si povedala, že už nemôžeme len plakať nad súčasným stavom, ale musíme aj niečo začať robiť. Takže v roku 2009 uzrel svetlo sveta projekt na podporu makroekonomickej stability Slovenska, ktorý sa od roku 2011 nazýva Kvalita z našich regiónov. Ide o projekt spoločenskej zodpovednosti (CSR – Corporate Social Responsibility – pozn. red.).
Logo Kvalita z našich regiónov je medzi spotrebiteľmi, ako aj výrobcami čoraz populárnejšie. Zdroj: Facebook / COOP Jednota Senica, s. d.
V každom prípade asi niekedy v tom roku 2011 dosiahol tento negatívny trend svoj strop, navyše v tom čase ešte dosť „bežalo“ aj cezhraničné nakupovanie. Odvtedy sme sa začali, takpovediac, odrážať.
Jednak v pribúdaní domácich výrobkov na obchodných pultoch a tiež aj celkovo v myslení.
Ak sa bavíme o nákupnom správaní, respektíve vkuse a potrebe spotrebiteľa, badáte tu v porovnaní s minulými rokmi nejaké zmeny?
Povedala by som, že si síce zvykáme na nové chute, no inak prišiel návrat k tým tradičným chutiam a postupom, v ktorých je aj menej stabilizátorov, éčiek a syntetiky celkovo. Náš imunitný systém je skôr nastavený na produkty a plodiny, ktoré sa dopestujú na našom území.
Netreba zabúdať ani na uhlíkovú stopu, keď musí daná surovina alebo tovar „precestovať“ veľkú vzdialenosť.
Keď to poviem tak trochu nadnesene, ak nakupujeme kvalitu a neplytváme, má to prínos aj pre životné prostredie a potravinovú základňu celej našej planéty.
V posledných rokoch sú veľkým hitom biopotraviny. Ako ich vnímate vy zo svojho pohľadu? Môžu tieto výrobky zlepšiť kvalitu života daného spotrebiteľa alebo ide len o dobre spropagovaný „vysávač“ peňazí z vreciek nakupujúceho?
To závisí od podnikateľa, či sa správa eticky. Lebo niekedy zachytíme aj škandály typu, že bio nie je vlastne bio a len daný výrobok umelo viac stojí. Návrat k bioproduktom u nás je v rovine malých farmárov, ktorí naozaj vedia dopestovať veľmi kvalitnú potravinu.
Či už ovocie, zelenina, alebo aj mäso.
A keďže v týchto výrobných procesoch nefiguruje automatizácia, je tu ľudská práca. Takže je logické, že tie výstupy sú potom drahšie. Z toho titulu sú to naozaj biovýrobky s tradičnou receptúrou a tá nutričná hodnota je pre ľudský organizmus ďaleko vyššia ako pri „rýchlených“ produktoch, kde sa tie živiny, stopové prvky a zdraviu prospešné látky nemali ani ako dostať.
Dobre, ale ako sa rozhodnúť v prípade, že mám na výber kvalitnú biopotravinu zo zahraničia a na druhej strane domácu potravinu, ktorá je však nekvalitná? Mal by sa uplatňovať aj v tomto prípade nákupný patriotizmus?
Podľa toho, ako je zákazník orientovaný. Ak je kvalitatívne orientovaný, vyberie si tú kvalitu. Ale naši ľudia už dlhodobo deklarujú, s priemerným nárastom zhruba dve percentá ročne, že radšej si kúpia domáce a kvalitné.
Do akej miery vnímate, že téma potravín sa stala politickou agendou? Registrujete to? Ak áno, cítite väčší záujem o problematiku z radov koalície či opozície?
Svojho času bola táto téma dosť politicky tendenčná. Dá sa povedať, že spotrebiteľov až strašili. A vnímali to, samozrejme, veľmi negatívne preto, lebo aj sami zákazníci vraveli, že politici ich vyháňajú chodiť nakupovať za hranice tým, že ich zneisťujú kvalitou tu, na Slovensku.
Myslím si však, že pani ministerka pôdohospodárstva (Matečná) zvolila inú rétoriku. Samozrejme, dbá na kvalitu, no je otvorenejšia aj tretiemu sektoru, viac diskutuje a aj tá klíma v spoločnosti sa už zmenila.
A na záver možno vaše odporúčanie akýchsi troch skrytých „potravinových diamantov“, ktoré tu na Slovensku máme, no v zahraničií sa o nich nevie. Skrátka, potraviny, ktoré majú veľký potenciál preraziť aj na exportných trhoch. Lebo také produkty nepochybne na Slovensku máme…
Sušené ovocie vo forme čipsov (napr. jablkové čipsy), rôzne džemy a lekváre a takisto rozličné mäsové výrobky. Toto máme na veľmi kvalitnej úrovni. Samozrejme, pokiaľ sa bavíme o zachovaní starej, respektíve pôvodnej receptúry.
Bohumila Tauchmannová Zdroj: mr
