„Na to, že tentoraz – na rozdiel od vraždenia v Paríži – nikto v mojom okolí neuznal za vhodné vyjadriť svoju frustráciu vystavením vlajky či iného symbolu, mám len jediné vysvetlenie: tentoraz bola zrejme suma smútku v spoločnosti menšia. A to si viem opäť vysvetliť len jediným spôsobom: spoločnosť si na vraždenie už zvykla. Aké zvrhlé,“ uviedla Šichtařová v texte zverejnenom na blogu iDnes.cz.
Kytice pred klubom Bataclan mesiac po teroristických útokoch v Paríži. Zdroj: SITA
Tieto zločiny sa páchajú v mene islamu. Iste možno tvrdiť, že terorizmus nemá s vierou nič spoločné. Beštiálnych činov sa dopúšťajú len ľudia, ktorí vieru prekrúcajú. Možné to je, lenže tento výklad islamistických radikálov aj tak nezastaví. Sú presvedčení o tom, že robia správnu vec, a budú v tom pokračovať. V mnohých krajinách EÚ už navyše nájdu pohodlné útočiská. Donedávna platilo, že jedinou výrazne moslimskou krajinou v Európe bolo Albánsko. Dnes už to platí aj o Kosove a počet moslimov neustále rastie aj v Macedónsku. Aj vďaka migrácii. Iste nie je pravda, že každý utečenec je terorista, ale zároveň je pravda, že teroristi sa medzi utečencami ľahšie schovajú.
Práve preto, že si Európania už zvykli na terorizmus, ešte nevzali na vedomie, že sa k nim blíži temný mrak. „A možno preto, že sme si ako spoločnosť na terorizmus, nelegálnu imigráciu a multikulturalizmus už príliš ,zvykli‘, sme si ešte nestačili tak úplne všimnúť, že sa nad Európou zbierajú nové mračná, ktoré s imigráciou bytostne súvisia,“ zdôrazňuje ekonómka.
Môže sa stať, že oči Európanov sa otvoria až príliš neskoro, že sa otvoria až v okamihu, keď už na Balkáne bude prevažovať moslimská populácia, v ktorej sa budú pohybovať radikáli. Tí nás budú zabíjať a my sa budeme musieť brániť. To môže vyústiť do novej veľkej európskej vojny medzi moslimami a nemoslimami. História už ukázala, že Balkán dokáže byť sudom prachu, ktorého výbuch dokáže rozvrátiť celý svet. Stačí si spomenúť na prvú svetovú vojnu.
Vôbec najohrozenejšie je vraj teraz Macedónsko. Tam podľa Šichtařovej vypukne jedného dňa občianska vojna. A ako sa k nej postavia EÚ a NATO? Pri pohľade na Kosovo vidíme, ako sa to môže skončiť.
Celý text si môžete prečítať TU.
