Na stretnutí hláv štátov a premiérov v Bruseli v oblasti problematiky bezpečnosti teraz zaznelo, že NATO by sa malo viac zapojiť do boja proti Islamskému štátu. Teda nie konkrétne so svojimi vojakmi, ale technickou a materiálnou podporou aj intenzívnejšími výcvikovými aktivitami. Nie je to trochu neskoro, nemalo sa k tomu odhodlať oveľa skôr? A nebolo by predsa len vhodnejšie, aby vyslalo aj niektoré svoje podporné bojové jednotky, aj keď by pritom nechalo hlavnú iniciatívu na ozbrojených silách svojich arabských spojencov, aby sa konflikt ukončil čo najskôr?
Ja si myslím, že likvidácia Islamského štátu nezávisí od toho, či sa bude Severoatlantická aliancia angažovať v tomto konflikte menej či viac ako pred dvoma rokmi. Islamský štát prežíva len preto, že záujmy hlavných mocností na Blízkom a Strednom východe sú úplne rozdielne. Niečo iné chce Turecko, Irán či Saudská Arábia. Medzi týmito tromi štátmi prebieha boj o to, kto povedie islamský, a teda arabský svet. Irán chce podporovať predovšetkým šiítsku líniu. V Turecku sú teraz snahy o obnovenie Osmanskej ríše na úkor stále rozbitého Iraku aj Sýrie. Ak Islamský štát bojoval proti Asadovi, tak Turecku vôbec neprekážal, pretože keby áno, urobilo by s ním rýchlo poriadok so svojou najväčšou armádou v NATO. Okrem toho sú Turci ochotní urobiť čokoľvek, aby zabránili vytvoreniu autonómneho kurdského štátu, a tvrdo vystupujú aj proti kurdským pešmergom, spojencom USA. Saudská Arábia zase obhajuje záujmy sunnitov.
Okrem toho stále platí, že Islamský štát (IS) musia poraziť samotní Arabi, aby to znova nepochopili ako permanentný boj západného sveta proti islamu. Tie posledné snahy vedenia NATO o väčšie zapojenie do operácií proti IS vnímam ako snahu zapáčiť sa Donaldovi Trumpovi a obhájiť svoju existenciu, ale nič zásadné to do konfliktu s islamistami zrejme neprinesie.
Po masívnejšom zapojení NATO v boji proti Islamskému štátu volal už skôr rad politikov. Nemala by Aliancia teraz oveľa razantnejšie vystupovať proti islamskému terorizmu a tvrdo potierať základne al-Káidy, Boko Haram a ďalších teroristických organizácií všade po svete? NATO je síce v prvom rade obranným vojenským zoskupením, avšak ak by začalo takto konať v spolupráci s miestnymi armádami, teroristi by nemali postupne kde cvičiť svojich ľudí. A nemali by sa znovu Američania vrátiť v plnej sile aj so svojimi spojencami do Afganistanu?
Je celkom zrejmé, že silné teroristické skupiny potrebujú pre svoje fungovanie predovšetkým dve veci. Jednak nestabilné politické režimy so slabými centrálnymi vládami, na ktorých území môžu pôsobiť, a zaistenie tokov peňazí. Kým tie vlády ešte nejakým spôsobom fungujú, ťažko tam budú zasahovať vojská NATO. No a potom nesmie americký prezident prednášať plamenné prejavy v Saudskej Arábii o tom, že hlavným strojcom islamského terorizmu je Irán, čo ropní šejkovia asi chceli počuť, ale je to zásadné prekrúcanie skutočnosti, pretože Saudská Arábia podporuje troma miliardami dolárov veľmi tvrdú a neznášanlivú odnož islamu, wahhábizmus. Navyše si vydržiava rad teroristických skupín sunnitských šmejdov, či už pôsobia v Sýrii, alebo v Libanone, a o tom sa Donald Trump teraz vôbec nezmienil. Niektoré mocnosti sú vôbec voči islamskému terorizmu veľmi pokrytecké. Pre Spojené štáty je predovšetkým dôležité, že predali Saudskej Arábii ohromné množstvo zbraní za fúru peňazí a majú tak odbytiská pre svoje výrobky a môžu rozšíriť počet pracovných miest. To je evidentné.
Čo sa týka Afganistanu, tak z neho sme mali už dávno odísť, pretože nás bezprostredne neohrozuje. I keď tam pôsobí okolo 400-tisíc vojakov a policajtov, ktorí bojujú proti Talibanu, tak nemôžu uspieť. To by sa zase museli obnoviť rokovania s Ruskom, a hlavne s Pakistanom, ktorý Taliban finančne podporuje, inak by nemohol tak dlho fungovať. No a Pakistanu zase pomáhajú a vyzbrojujú ho Spojené štáty. To by museli mať všetky mocnosti rovnaké záujmy, a to, opäť, nemajú. V Afganistane sa, bohužiaľ, za tých 16 rokov intervencie nič trvale pozitívne nezmenilo. Ópium sa tam dokonca pestuje ešte v oveľa väčšej miere. Ja som voči tejto misii skeptický a som rád, pri všetkej úcte k tým padlým, že tam zahynulo len niekoľko českých (aj slovenských) vojakov. Je zbytočné, aby tam umierali ďalší ľudia. Britskú misiu v 19. storočí tam prežil jediný vojak, a to ešte lekár s prerazenou lebkou. Rusi tam tiež neuspeli. Ja chápem, že sa hľadajú cesty, ako z neho so vztýčenou hlavou odísť, ale malo by sa to čoskoro urobiť, aj keď to nebude vôbec ľahké.
Teroristický útok v Manchestri otriasol rovnako ako predošlé brutálne akcie celým civilizovaným svetom. Nebol by na mieste, po čom teraz volá aj verejnosť vo Veľkej Británii, razantný záťah proti týmto zradikalizovaným skupinám islamistov aj podozrivým osobám po celej Európe? Nemal by sa konečne odložiť zbytočný liberalizmus a korektnosť voči týmto ľuďom, ktorí rovnako žiadne škrupule voči našej civilizácii nemajú?
To sa pekne hovorí, ale horšie vykonáva. Keď som žil vo Veľkej Británii, tak tam bezpečnostné zložky tvrdili: my poznáme všetky mená členov Írskej republikánskej armády, ale ich nemôžeme zatvoriť, pretože nemáme zatiaľ dôkazy o ich teroristickej činnosti a sudca by ich prepustil. A v tomto prípade ide o rovnakú záležitosť. Ja si myslím, že je to jedine tak správne, nemôžeme zobrať niekoho len tak, pretože je iného vierovyznania alebo zastáva odlišný názor, to by bol koniec demokracie, aj keď viem, že v tomto prípade je to na hrane.
Iná vec však je, keď máme málo policajtov a spravodajcov, ktorí nám strážia podozrivé osoby, a musia to nechať tak, pretože už majú zas iné úlohy. Nie je len terorizmus, ale aj organizovaný zločin, distribúcie drog atď. A ono sa potvrdilo, že všetci tí atentátnici boli v hľadáčiku polície, ale tá ich nechala tak, keď dlhšie nič trestné nepáchali. Postupovať sa musí inak, preventívne. Prečo v západnej Európe dopustili, že majú no-go zóny, v ktorých žijú moslimovia podľa svojich pravidiel a neasimilovali sa? Prečo v niektorých krajinách môžu imámi šíriť náboženskú nenávisť? Samozrejme, tí ľudia z menšín musia mať aj nejakú spoločenskú perspektívu, pokiaľ ju nemajú, a ešte sa k tomu potom pridajú nevhodné vojenské akcie našich západných spojencov, tak to môže byť tou poslednou kvapkou. Američania napríklad nedávno priznali, že v jednej akcii pri oslobodzovaní Mosulu zabili 104 civilistov, a vysvetľujte to potom ich príbuzným, že to bol poľutovaniahodný omyl. Vždy, keď sa ide do niektorej vojenskej akcie na odstránenie tyrana, je potrebné si položiť otázku: keď ho zlikvidujeme, tak kto po ňom nastúpi? Či to nebude ešte horší darebák ako ten jeho predchodca. Ako dlho naše vojská v tej krajine zotrvajú, aby si moslimovia zas nemysleli, že je to cielená vojna proti islamu?
Ako sa v tejto súvislosti pozeráte na opätovný tlak vedenia Európskej únie, aby všetky členské štáty dodržiavali takzvané utečenecké kvóty? Všetci predsa vieme, a potvrdili to na svojich verejných prednáškach aj zamestnanci ministerstva vnútra, že preverovanie utečencov na gréckych hotspotoch (záchytné centrá pre migrantov) sa vykonávalo veľmi šlendriánsky. Gréci sa chceli hlavne migrantov zbaviť. Nezavlečieme si tak do Európy ďalších teroristov? Čo by ste v tomto prípade poradili vláde?
To riešenie nie je zložité. Ak príde do Európy ekonomický migrant nelegálne, nemá právo žiadať o azyl. Neexistuje nikde na svete univerzálne právo na to, aby sa mal každý čo možno najlepšie. Samozrejme, ak sa nedohodneme s tými krajinami, odkiaľ tí ekonomickí utečenci odchádzajú, tak ich tam potom budeme ťažko vracať. Nie je možné, aby sme ako Taliani od pašerákov preberali utečencov a sami si ich vozili na kontinent. Práve naopak, sieť prevádzačov sa musí rozbíjať. Ak NATO premýšľa nad svojím ďalším smerovaním a činnosťou, tak sa môže uplatniť pri ochrane európskych hraníc, najmä tých námorných. Preto nemusíme predsa zriaďovať zvláštnu armádu, keď už ju máme.
Utečenci sú iná kategória, tí musia byť riadne zaevidovaní podľa Dublinských dohôd a majú právo na azyl, ale to musia absolvovať a nesmie dôjsť k tomu, čo urobila Merkelová, že si aj tých nelegálnych pozvala bez akéhokoľvek riadenia do Nemecka, takže tam potom vystavili vyše 700-tisíc dokladov ľuďom, o ktorých nič nevie. Ten tlak zo západnej Európy na nás bude silnieť zvlášť, keď kancelárka Merkelová vyhrá voľby, pretože ona už nevie, čo s nimi robiť. Česká vláda si zatiaľ vedie dobre a mala by v tom vytrvať. Len sa teraz ukazuje, že spoločná bezpečnostná a zahraničná politika EÚ nefunguje a členské štáty sa na nej nemôžu dohodnúť.
So Severnou Kóreou nie je rozumná reč a ďalej skúša svoje rakety, potenciálne nosiče jadrových hlavíc, čím ohrozuje celý svet. Existuje vôbec nejaká cesta, ako tomu zabrániť? Domnievate sa, že by Donald Trump, ktorý často koná pod vplyvom emócií, mohol nariadiť preventívny útok proti komunistickej Kórei alebo sa bude držať skôr späť, pretože by sa tak mohol vyvolať jadrový konflikt? A je vôbec v záujmoch Číny krotiť fanatického vodcu Kima, aby Severná Kórea neohrozovala okolité štáty, a najmä svojho južného suseda?
To najhoršie, čoho by sa mohol Trump dopustiť, by bol nejaký preventívny alebo varovný úder proti Severnej Kórei. Dúfam, že mu jeho poradcovia vysvetlili, že Kim Čong-un síce nemôže zasiahnuť Spojené štáty, ale Soul a Tokio už áno, čo by mal byť pádny dôvod na to, aby sa do takého dobrodružstva radšej nepúšťal. Čína z Kima nie je práve nadšená, ale nechce ani destabilizáciu Severnej Kórei, kde žije 24 miliónov ľudí a stále je to pre nich nárazníkové pásmo voči Spojeným štátom, ktoré majú blízko k Južnej Kórei. Samozrejme, konflikt takého charakteru by destabilizoval celú juhovýchodnú Áziu. Jediný spôsob, ako sa tomu vyhnúť, je s Kimom rokovať, aj keď to nebude jednoduché, pretože on je určite iným typom politického vodcu, než na akého sme zvyknutí zo západnej Európy. Avšak nemyslím si, že Donald Trump si zo Severnej Kórey robí až takú hlavu, aby nemohol prijať Miloša Zemana. Tomu argumentu hádam neuveril u nás takmer nikto.
- Reklama -
