České médiá rozoberajú príbeh lásky Jiřího Kajínka s pani Magdou. Poznajú sa vraj už od 90. rokov minulého storočia. Ich vzťah pokračoval aj vo väzení, dáma mohla Kajínka raz za mesiac navštevovať.
„Jirka tam bol v čakárni na život. Chodila som sa s ním o ňu podeliť. Mohol mi raz denne zavolať, teda len v pracovných dňoch, desať minút. Ale bolo to komplikované, nespúšťala som mobil z očí, aby som nezmeškala jeho hovor. Všetko bolo nahrávané, čo nie je príjemný pocit. Ale lepšie ako nič,“ povedala pre časopis Týden.
Visela na ňom, tvrdí svedok
Faktom však je, že k intímnym chvíľkam medzi nimi nikdy nedošlo. Je síce pravda, že vo väznici možno absolvovať aj partnerské návštevy bez svedkov, kde si dvaja milenci môžu prísť na svoje, ale na tento typ návštev nemajú nárok všetci väzni. Podľa servera Blesk.cz Kajínek na ne nemal nárok.
Pani Magda od počiatku verí v Kajínkovu nevinu. Je presvedčená, že jej milý nespáchal vraždy, z ktorých ho obvinili. Je o tom presvedčená ako psychologička. Kajínkovi začala pomáhať ako odborníčka a potom sa doňho zamilovala.
Keď možno najznámejšieho väzňa v Česku pustili, vyrazili spolu na Karlov most a na plavbu po Vltave. „Ona na Kajínkovi doslova visela,“ opísal serveru svedok.
Keď nosíte 23 rokov handry
V rozhovore pre denník Právo Kajínek prezradil, že svoju prvú noc na slobode prežil v Prahe. Keď sa s priateľkou prechádzal po hlavnom meste Českej republiky, vraj sa s ním chcel fotiť kdekto. A nenarazili na nikoho, kto by sa k nim správal agresívne alebo nepríjemne. Ani na chvíľu mu vraj nenapadlo, aký rozruch vzbudí zelené tričko, ktoré si dal na seba v deň prepustenia na slobodu.
„Bol som pripravený, že z tej väznice pôjdem pomaly nahý, ale nakoniec som si na seba dal aspoň tielko. Nedošlo mi však, že bude také žiarivé. A budete sa diviť, ale mám ho znova na sebe. Ešte som sa nedostal k tomu, aby som si kúpil oblečenie, akurát sa chystáme, že si na seba niečo kúpim. A teším sa na to. Viete, keby vás 23 rokov obliekali do handier, ktorým hovoria oblečenie, tak by ste sa tiež tešili. Musím sa nejako normálne obliecť,“ povedal Kajínek.
Praha mu vraj pri prvej prechádzke na slobode voňala a svoje prvé romantické popoludnie po viac ako dvadsiatich rokoch si naozaj užil.
„Boli sme spokojní a naozaj si ten večer užili. Ak poznáte Světozor (v centre metropoly) – tam kedysi býval Bananas Bar. Chodil som tam na točenú banánovú a jahodovú zmrzlinu za dve koruny, mali tam aj poháre asi za pätnásť korún, čo bola už drahota. Tak sme tam zašli, či to tam ešte funguje. Kúpili sme si tam poháre, ktoré oproti cene, ktorú si pamätám ja, stáli teraz sto korún, ale to je v poriadku. Zmrzlina je tam však stále perfektná,“ pochvaľoval si Kajínek.
Jedlo však podľa neho nie je to najdôležitejšie. O to, aby mal čo najlepšie jedlo, sa vraj staral vo väzení, ale teraz je na slobode. Môže robiť veľa iných vecí, a tak sa tým, čo dostane do žalúdka, príliš nezaoberá. Rovnako, ako ho neláka piť alkohol. Ten mu vraj nikdy poriadne nechutil, takže ho skrátka nepije. Nefajčí, nepije alkohol a ani kávu. Zato má rád studené mlieko.
Celý rozhovor si môžete prečítať TU.
