Nazývate sa Posledný križiak. Čo si pod tým majú ľudia predstaviť a čo si pod tým predstavujete vy sám?
Stále verím, že aj v dnešnom svete by malo platiť niečo, čo sa nazýva rytierska česť. To znamená, že ak si niečo myslím, tak to aj hovorím, a ak to hovorím, tak to aj urobím. V dnešnom mediálnom svete to však už nie je populárne, dokonca niektorým ľuďom je to nepríjemné. Niektoré veci by sa skrátka meniť nemali. Nemalo by sa meniť to, že by sme sa mali zastať slabších, bez ohľadu na to, či sú to ženy, deti alebo ľudia s problémami.
V istom období to vyzeralo, že na tomto už nikomu nezáleží. Vezmite si verejný priestor. Väčšina ľudí to berie ako hru, hocičo ľuďom sľúbime, len aby to zožrali. Mne je to odporné, ja by som nedokázal sľúbiť niečo, o čom nie som presvedčený, že sa to dá urobiť.
Prečo „posledný“? Už nikto po vás nebude?
To som nemyslel takto. Bolo to myslené skôr v tom zmysle, že napríklad pred pár rokmi na Slovensku povedať, že ste proti registrovaným partnerstvám homosexuálov, že ste za ochranu života a hrdý na to, čo naša civilizácia dosiahla, bolo také nemoderné, že sa na vás pozerali ako na extrémistu a fašistu. To som odmietal. Ak si niektorí myslia, že je neprijateľné takto hovoriť, tak ja som na to hrdý.
Pri križiackych výpravách nám hovoria, že by sme sa mali za to ospravedlňovať, pretože sa tam udialo veľa zlých vecí. To je pravda, vo vojnách sa udialo veľa zlých vecí, ale napadlo by tým, ktorí tie krížové výpravy kritizujú, aby vyžadovali od Turecka ospravedlnenie za 150-ročnú okupáciu Uhorska, za to, že kradli naše deti a vychovávali z nich janičiarov? Nikomu by to nenapadlo, pretože sa také veci v histórii stávali. My sa však budeme bičovať. Považujem to za hlavný problém našej civilizácie. Naše elity cítia potrebu sa neustále za niečo ospravedlňovať, ako keby sme spôsobili všetky problémy sveta a nebolo tu x pozitívnych vecí. Veď postavenie ženy v našej civilizácii je najlepšie spomedzi všetkých civilizácií na svete. Rovnako sa to týka aj ochrany života, pokroku vedy, starostlivosti o chorých a slabých. Za toto sa máme hanbiť? Prečo by sme sa mali neustále celému svetu za niečo ospravedlňovať? Samozrejme, ako každá iná civilizácia, aj my sme urobili chyby, ale ja som na to, čo sme dosiahli, hrdý.
Veľakrát hovoríte o kríze západnej civilizácie. V čom podľa vás spočíva najväčšie riziko ohrozenia našej civilizácie?
Väčšina našej civilizácie žije iba zážitkami a žijeme iba ako „JA“. To znamená iba moje práva, moje zážitky, moje nároky. Prestali sme fungovať ako „MY“. Človek vždy prežije z dlhodobého hľadiska ako rodina, rod, civilizácia iba vtedy, pokiaľ máme vedomie spoločného „MY“. Čiže existuje niečo, pre čo som schopný niečo obetovať. Iba také spoločenstvá, civilizácie, rodiny prežívajú.
Žiaden z nás sa nedokáže obetovať pre seba samého. Hrdinský skutok dokážete urobiť iba v prospech niečoho väčšieho, či už pre vieru, ochranu svojej rodiny atď. Dnes v Európe však žijeme iba ako „JA“. Sme taká veľká skupina osamotených „JA“ napriek tomu, že máme najväčšiu životnú úroveň v histórii. Takto sme strašne slabí. Islamská civilizácia, naopak, to vedomie „MY“ má.
V čom by malo byť teda to spoločné „MY“ v Európe? Európska únia?
To je ten problém, že pre spoločné „MY“ Európskej únie nie je nikto ochotný zomierať. Ak je niečo, čo je pre vás posvätné, tak v krízovom momente ste ochotný obetovať aj svoj život. Úplný základ je rodina, avšak dnes počujeme v Európe, že rodín je osemsto typov, dvaja muži + jedna žena, traja muži + štyria psi + dve ženy. Stráca sa niečo posvätné. Aj kvôli národu boli kedysi ľudia ochotní brániť slobodu, dnes však počúvame, že sú to prežitky a mala by byť nadnárodná EÚ, pretože sme všetci Európania. Všetci sme nikto a nič.
Dnešné elity sa snažia robiť všetko proti veciam, ktoré nás môžu spájať. Je tu zaujímavý príklad pána Georgea Sorosa, ktorý podporuje všetky aktivity, ktoré smerujú proti akémukoľvek „MY“.
Kde nájdeme to posvätno, o ktorom hovoríte?
Identita sa nedá nadobudnúť, dá sa iba odkryť. Sú dve možnosti. Prvá možnosť odkrytia sa naskytuje počas obdobia kríz. Druhá možnosť je, ako povedal Benedikt XVI., že každá generácia si musí vybojovať svoj boj o vlastnú predstavu spravodlivého a dobrého sveta. To sa snažím aj ja robiť, snažím sa hovoriť o tom, že to nie je prežitok. Bolo by dobré, aby sme ako národ a štát fungovali ako rozšírená rodina, ktorá si pomáha navzájom medzi sebou.
Prestavili ste novú spoločenskú dohodu, ktorá má byť manifestom kresťansko-sociálnej demokracie. Čo je ústrednou myšlienkou?
Európa fungovala od druhej svetovej vojny na troch pilieroch, slobode, slušnej životnej úrovni a bezpečnosti. Na tomto dokázala liberálna demokracia uchovávať lojalitu ľudí. Lenže posledných 30 rokov sa všetky veci zmenili.
Po prvé máme tu politickú korektnosť. Dnes sú dokonca zmeny Trestného zákona, kde vám hovoria, že niektoré veci nemôžete hovoriť. Problém je v tom, že keď vám štát povie, čo môžete hovoriť a čo nie, kde je tá hranica? Sloboda prejavu platí aj pre hlúpe názory, inak by tu bola totalita.
Po druhé 30 rokov žije Európa a západná civilizácia na dlh. V roku 2000 boli slovenské rodiny zadlžené na úrovni 15 % k ich disponibilnému ročnému príjmu. V roku 2015 to už bolo 55 %. Tento proces v západnej Európe a USA je ešte horší. Životnú úroveň si uchovávame na základe čoraz väčšieho zadlžovania sa, ľudia to však cítia, aj preto máme u nás toľko exekúcií.
Po tretie bezpečnosť. Vidíme to aj teraz na príklade Manchestru. Liberálna demokracia sa vyčerpala, pretože nemala žiadne nemateriálne jadro. Dnes tu už nemáme ani ľavicu a pravicu, máme tu dva pohľady, jeden, ktorý berie do úvahy spomínané „MY“, to je kresťanstvo, národ, rodina ako základ civilizácie. Druhá verzia je, aby sme pokračovali tak ako doteraz, ale len dupnime na plyn. Dopadneme však ako Titanic.
V celej západnej civilizácii sa neuveriteľným spôsobom zvyšujú sociálne rozdiely medzi ľuďmi. Ešte pred desiatim rokmi, keď sa začala hospodárska kríza, percento najbohatších vlastnilo 40 % majetku sveta. Pred piatimi rokmi vlastnili 50 %, pred tromi rokmi 100 najbohatších vlastnilo 50 % majetku sveta a pred rokom už iba osem najbohatších. Čím viac ľudí sa však cíti zle, o to viac sú potom ochotní voliť aj Hitlera. Toto sa deje aj na Slovensku, že čoraz viac majetku sa prerozdeľuje medzi najbohatších. Dostávame sa na úroveň pred prvou svetovou vojnou a celá tá nespokojnosť buble. Ak to nebudeme riešiť, hrozí, že to celé vybuchne.
Riešením by teda mala byť kresťansko-sociálna spoločnosť?
Z civilizačného hľadiska by sme sa nemali hanbiť, že sme súčasťou niečoho väčšieho, čo nás presahuje. Naša civilizácia vznikla na princípe obety. Ježiš Kristus sa obetoval na kríži a zomrel v prospech ostatných. Islamská civilizácia vznikla mečom. Mohamed dobyl všetkých naokolo. Tento civilizačný základ si musíme uvedomiť, inak neprežijeme. Druhá vec je tá, že kašleme na tých slabších, a to musíme taktiež zmeniť.
Toto, čo rozprávate, má základ v kresťanstve, pričom vy ste vyšli z KDH. Prečo ste tam neostali?
KDH sa stalo odborovým združením slovenských katolíkov, ktoré presadzuje kresťanské tradičné hodnoty. Keď ste však v politike, musíte byť štátotvorným hnutím a mať víziu v štáte. Na toto KDH rezignovalo. Chyba bola v tom, že tí regionálni hajtmani uverili tomu, že strane stačí 8 % a 15 poslancov a nepúšťajme sem niekoho, kto je nápadný či moc výrazný, aby nás neobral o poslanecké kreslo.
V súčasnosti prichádza zmena s Alojzom Hlinom, ktorý sa dostáva často s vami do sporu. Vám konkrétne vyčíta, že ste konvertita a že ako môžete presadzovať kresťanské hodnoty, keď ste v hnutí s lídrom Borisom Kollárom, ktorý nežije v zmysle hodnôt kresťanskej rodiny.
Problém je v tom, že ja nie som inkvizítor, aby som hodnotil, či niekto ide do neba alebo do pekla. Ja som kresťan preto, lebo som realista a vidím, že pokiaľ sú v spoločnosti uplatňované overené zásady, tak tá spoločnosť funguje a rozvíja sa. Inšpirovať sa kresťanskými hodnotami je vecou politického realizmu.
Čo sa týka pána Hlinu, tak ja ľutujem voličov KDH, že najväčším programom šéfa Kresťanskodemokratického hnutia je sexuálny život Borisa Kollára. Ja som na neho nikdy neútočil, on na mňa a pána Kollára neustále, mne sa to zdá byť smiešne.
Je príčinou súperenie o rovnakého voliča?
Nie, dôvodom je, že pán Hlina nemá čo povedať. Podľa všetkých prieskumov nesúperíme o toho istého voliča a aj preto mi je smiešne, čo pán Hlina robí.
Predstavuje hnutie Sme rodina pre vás finálny projekt, v ktorom sa vidíte aj do budúcna?
Vždy hovorím tie isté názory, dlhé roky bez ohľadu na popularitu. V tomto type politiky sme sa s Borisom Kollárom našli. Veľmi dobre spolupracujeme a na 90 % máme rovnaké postoje. Moja predstava je taká, že po budúcich voľbách budeme tri volebné obdobia vládnou stranou a potom odídeme na politický dôchodok.
Iba tak odídete z politickej scény?
Mal by som už penzijný vek. Mám jedno šťastie, že tie atribúty moci ma vôbec nezaujímajú. Mňa zaujíma politika z toho hľadiska, že by som mohol urobiť nejakú dobrú vec. Som veľmi šťastný, že minimálne jednu vec, z ktorej sa nám vysmievali, exekučná amnestia, sa nám podarí presadiť. Pomôže to státisícom ľudí na Slovensku.
Ak sa presadí spomínaná exekučná amnestia, nezvyknú si ľudia žiť na dlh?
Nie, pretože my nechceme, aby ľudia nevyplatili dlhy. Istinu musí splatiť každý. My chceme odpustiť iba to príslušenstvo, to, čo narástlo za tie roky ako napríklad úroky z úrokov, trovy atď. My potrebujeme strednú triedu, ktorá pracuje, platí dane a darí sa jej. U nás je táto stredná trieda zlikvidovaná. Mnohí si pri exekučnej amnestii predstavujú, že sa to týka nezodpovedných ľudí, iste sú tam aj takí, ale väčšina ľudí sa dostala do takejto situácie zhodou okolností. Chceme vykúpiť ľudí z finančného otroctva.
Pred rokom a pol sa z nás všetci smiali. Pred rokom pochopili, že sa s tým musí niečo robiť. Na jeseň bol prvý menší úspech, kde sa nám podarilo presadiť, že odmeny exekútorov klesnú o viac ako 50 %. Teraz sa ide robiť veľká exekučná amnestia. My sa tešíme a chvalabohu, že aspoň niečo po nás zostane.
Cez víkend vaše hnutie Sme rodina predstavilo program s názvom Starostlivý štát, pričom tvrdíte, že každý občan tejto krajiny by mohol zarábať o dvesto eur v čistom viacej.
Na Slovensku sa striedali pravicové a ľavicové vlády za posledných 25 rokov. Dali by sa odpozorovať dva typy ekonomickej politiky. Prvá bola oligarchická. Oligarchovia za Vladimíra Mečiara si neskôr osedlali Roberta Fica a to je štát pre horných 10-tisíc ľudí. Nakradneme si, čo môžeme, a odrobinky hodíme ľuďom, nech sú spokojní. Potom to vždy striedala tá miklošovsko-sulíkovská liberálna ekonomika, keď uvoľníme ruky podnikateľom, tak sa celý štát bude mať dobre a oni potom zvýšia platy ľuďom. Ukazuje sa však, že 5 miliónom ľudí na Slovensku to vôbec nepomohlo a je jedno, či tu bol oligarchický, alebo liberálny štát. Väčšina domácností sa má horšie.
Sme najzadlženejšia krajina spomedzi krajín strednej a východnej Európy. Z rodinného rozpočtu dávajú rodiny 81 % mesačne na šeky. V roku 2010 sme mali 27 % zadlžených rodín, teraz je ich 37 %. Čo majú ľudia potom z tých čísel o hospodárskom raste?
V každom štáte sa národné bohatstvo HDP rozdelí na tri časti. Niečo ide na platy, niečo vláde a niečo firmám a kapitálu. Iba 39 % na Slovensku ide ľuďom na platy. Napríklad v Slovinsku ide 50 % na platy, pričom priemerný čistý plat tam je 1 100 eur. Deväť miliárd eur, ktoré by mali ísť ľuďom, ide firmám. Táto ekonomika má takú výkonnosť, že by si ľudia zaslúžili, aby mali o dvesto eur vyššie platy.
Milan Krajniak s Borisom Kollárom a Petrom Pčolinským z hnutia Sme rodina. Zdroj: TASR
Vládna strana Smer s premiérom Ficom sa snažia presadzovať sociálny štát. V súčasnosti hovoria o zvýšení minimálnej mzdy na hranicu 500 eur. Vedeli by ste si predstaviť spoluprácu aj s nimi?
A v čom? Že by síce kradli tak ako doteraz, ale už by pritom tak hlasito nemľaskali? Ficov sociálny štát je taký, že vám niekto vykradne pivnicu a ráno vám zaklope, že vracia zaváraninový pohár. Ľudia sú šťastní, že nejaký zlý systém nás okradol, ale pán Fico nám vrátil aspoň niečo. Ficov štát je štát pre horných desaťtisíc, pre jeho kamošov a oligarchov. Skôr si viem predstaviť spoluprácu so Sulíkom, ktorý je za liberálny štát, ale pri ňom aspoň veríme, že tam podobne ako my nepôjde kradnúť.
Vy ste sa preslávili tým, že ste aktívne bojovali proti oligarchom, hlavne proti finančnej skupine Penta. Dokonca ste mali aj ochranku. V akom štádiu je to teraz?
Ochranku už nemám a bolo to iba počas najkrízovejšieho obdobia dvoch či troch mesiacov, keď sa okolo mňa motali divné indivíduá. Máme však niekoľko súdnych sporov, ktoré sa nejako vyvíjajú.
Zobral som si z toho jedno podstatné ponaučenie, že v politike je najdôležitejšie, keď ste slobodný a keď nemáte nikoho v pozadí, kto vás riadi.
Hovoríte o tom, že sa cítite slobodný, napriek tomu sa veľakrát vyčíta vášmu hnutiu, že predseda Sme rodina Kollár má styky s mafiánmi.
To je hlúposť. Predstavte si, že ja sa v tom parlamente pohybujem medzi rôznymi poslancami a voči mne budú o desať rokov vyťahovať, že som sa stretával s Ficom, Kaliňákom a ďalšími. Dnes tu máme oligarchický mafiánsky štát, ktorý rozkráda túto spoločnosť až na dreň, a budeme sa baviť o tom, že niekto bol pred dvadsiatimi rokmi na nejakej fotke? To sa mi zdá byť trápne. Som si absolútne istý, že Boris Kollár je taký samorast, že je neriaditeľný, rozhoduje sa slobodne a robí, čo si myslí.
